KYJEV, BRATISLAVA. Európski lídri stojac bok po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v sobotu vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina k 30-dňovému prímeriu, ktoré by malo platiť od pondelka. V prípade, že odmietne, môže očakávať „masívne“ sankcie aj zvýšenie pomoci Ukrajine.
Požiadavku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza, britského premiéra Keira Starmera a poľského premiéra Donalda Tuska podporuje aj Biely dom. Americký prezident Donald Trump sa s európskymi lídrami spojil telefonicky.
Počas symbolickej návštevy Kyjeva politici dodali, že úspešné zloženie zbraní môže „vydláždiť cestu“ pre okamžité rokovania o vybudovaní trvalého mieru. Oznámenie európskych lídrov dáva Putinovi menej ako 36 hodín na rozhodnutie.
„Prípadný pokus o kladenie podmienok signalizuje zámer natiahnuť vojnu a podkopať diplomaciu,“ uviedol Zelenskyj.
V článku sa dočítate:
- čo Kremeľ preferuje,
- prečo je Trump frustrovaný,
- ako varovali USA Zelenského.
Frustrovaný Trump
Ukrajina už niekoľko mesiacov požaduje okamžité 30-dňové prímerie, čo presadzujú kľúčoví spojenci Kyjeva, ale aj Trump.
Rusko sa však k 30-dňovému prímeriu zatiaľ odmieta zaviazať, pričom tvrdí, že myšlienku v zásade podporuje, ale trvá na tom, že je potrebné vyriešiť niečo, čo nazýva „nuansy“.
Dmitrij Peskov, hovorca Kremľa, v rozhovore pre televíziu ABC v sobotu naznačil, že jednou z týchto nuáns je zastavenie dodávok západných zbraní na Ukrajinu, pričom Putin zase často spomína potrebu vyriešenia „základných príčin“ sporu vrátane rozširovania NATO smerom na východ.
Americký prezident je podľa CNN frustrovaný z Putinovho otáľania ohľadom nastolenia prímeria, pričom Rusku vo štvrtok na sociálnej sieti pohrozil ďalšími sankciami.
Kremeľ namiesto dlhodobého prímeria presadzuje politiku jednostranných krátkodobých prímerí, ktorú implementoval aj v posledných dňoch z dôvodu osláv Dňa víťazstva v Rusku.
Pripomienku porážky Tretej ríše si v Moskve 9. mája uctili čínsky prezident Si Ťin-pching, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ale tiež premiér Robert Fico.
Ukrajina však aj počas obdobia prímeria hlásila stovky ruských útokov pozdĺž frontovej línie, upozorňuje denník The Guardian. V sobotu napríklad miestni predstavitelia z ukrajinskej Sumskej oblasti uviedli, že ruské ostreľovanie za posledný deň zabilo troch obyvateľov a ďalších štyroch zranilo.
Bombardovanie miest a dedín však nebolo zaznamenané od stredy, ale USA v piatok na základe spravodajských informácií varovali Zelenského pred významným útokom, ktorý môže nastať kedykoľvek v priebehu nasledujúcich dní.

Veľké Rusko
Štyria európski lídri pricestovali do Kyjeva spoločne, pričom ich prvé verejné vystúpenie prebehlo na Námestí nezávislosti, kde si uctili pamiatku padlých ukrajinských vojakov. Následne sa presunuli do Mariinského paláca, kde sa rozprávali aj s Trumpom.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zverejnil fotografiu západných lídrov počas rozhovoru na sociálnych sieťach s tým, že ho označil za „plodný“. Biely dom však nereagoval, upozorňuje CNN.
Bolo to prvýkrát, čo lídri štyroch európskych krajín spoločne navštívili Ukrajinu. „Je nám jasné, že krviprelievanie sa musí skončiť,“ uviedli v spoločnom vyhlásení s tým, že Putin musí zastaviť ruskú inváziu na ukrajinskom území.
Kremeľ nateraz každopádne hrozbu v podobe „masívnych“ sankcií a zvýšenej pomoci Ukrajine zľahčil. Peskov totiž tvrdí, že Rusko nie je ľahké izolovať, pretože zaberá veľkú časť zemegule. „To však nie je to hlavné. Hlavné je, že Rusko aktívne rozvíja vzťahy s veľkým počtom štátov, ktoré majú záujem o (vzájomnú) spoluprácu. A bude v tom pokračovať.“
Kremeľský hovorca v sobotu Európu zároveň obvinil z protichodných vyhlásení. „Vo všeobecnosti majú skôr konfrontačný charakter než snahu o oživenie našich vzťahov. Nič viac,“ dodal.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte však po pripojení sa k výzve „koalície ochotných“ so západnými partnermi Kyjeva povedal, že skupina naďalej odhodlane stojí na strane Ukrajiny.