VATIKÁN. Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu.
Umelú inteligenciu pritom označil za jeden z najzávažnejších problémov, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí, a potvrdil, že chce pokračovať v reformách svojho predchodcu, pápeža Františka, informuje podľa agentúry AP.
Lev XIV. počas svojej prvej oficiálnej audiencie s kardinálmi v Novej synodálnej aule potvrdil, že bude pokračovať v modernizujúcich reformách zosnulého pápeža Františka, a to s cieľom učiniť katolícku cirkev inkluzívnou, pozornou k veriacim a starostlivou k „posledným a zavrhnutým“.
Pápež je podľa neho „pokorný Boží služobník... nič viac“, cituje agentúra AFP.
Lev opakovane citoval svojho predchodcu Františka a pred členmi kardinálskeho zboru, ktorý ho zvolil, uviedol, že je plne oddaný Druhému Vatikánskemu koncilu z rokov 1962-65, ktorý zmodernizoval cirkev.
Nového pápeža Leva XIV. prirovnávajú k Jánovi Pavlovi II. Čítajte Umelú inteligenciu označil Lev za jeden z hlavných problémov, ktorým ľudstvo čelí.
„V našej dobe cirkev ponúka každému poklad svojho sociálneho učenia ako reakciu na ďalšiu priemyselnú revolúciu a na vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktoré predstavujú nové výzvy pre obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce,“ citoval pápeža server Vatican News.
Lev podotkol, že výber jeho pápežského mena odráža jeho spoločenskú angažovanosť. Jeho menovec, pápež Lev XIII., bol pápežom v rokoch 1878 až 1903 a položil základy moderného katolíckeho sociálneho myslenia, vysvetľuje AP.
Najznámejšie tak učinil svojou encyklikou Rerum Novarum z roku 1891, ktorá sa zaoberala právami pracujúcich a kapitalizmom na úsvite priemyselného veku.
