VATIKÁN, BRATISLAVA. Svet má prvého amerického pápeža v histórii. Kardináli v konkláve vo štvrtok zvolili za 267. pontifika Roberta Prevosta, rodáka z Chicaga.
To, že voľba prebehne pomerne rýchlo, sa očakávalo. Voľbou bez dlhého váhania chcela cirkev signalizovať jednotu, a tak sa aj stalo – proces, ktorý sa riadi pravidlami siahajúcimi až do stredoveku, trval iba o málo viac než 24 hodín.
A to napriek tomu, že ho volilo až 133 kardinálov, z ktorých sa mnohí medzi sebou navzájom ani nepoznali. Teraz dúfajú, že výber Prevosta zjednotí rozmanitú, ale rozdelenú cirkev.
K zvoleniu 69-ročného Prevosta, ktorý sa rozhodol prijať meno Lev XIV., pritom došlo aj napriek dlhodobej nevôli Vatikánu ustanoviť za pápeža kardinála zo Spojených štátov amerických, superveľmoci s nadmerným globálnym vplyvom.
Prevosta však od iných amerických kardinálov odlišuje viacero vecí, vrátane jeho dlhodobého pôsobenia v Južnej Amerike. Nový pápež je tiež občanom Peru. A hoci je Lev XIV. prvým Američanom na pápežskom stolci, tak ide už o druhého pápeža z amerického kontinentu - zosnulý pápež František totiž pochádzal z Argentíny.

„Prevost je vnímaný ako výnimočný líder. Od veľmi mladého veku bol menovaný do vedúcich pozícií,“ povedala pre televíziu CNN vatikanistka Elise Allen.
„Hovoríme o niekom, kto strávil viac ako polovicu svojej cirkevnej kariéry ako misionár v Peru.“
Allenová dodala, že vo vatikánskych kruhoch ho vnímajú ako vyrovnaného a nestranného.
V článku sa dočítate:
- čo naznačuje výber mena Lev,
- akú prácu Prevost v minulosti vykonával,
- kto boli favoriti na nového pápeža.
Posolstvo pokoja
Úspešnému zvoleniu pápeža predchádzali iba tri neúspešné voľby. Obdobne rýchla voľba neprebehla ani pred 12 rokmi pri zvolení pápeža Františka, ktorý zomrel minulý mesiac vo veku 88 rokov.
Kardináli sa ešte pred konkláve dohodli, že nový pontifik musí byť „mostom“ aj „sprievodcom“ pre dezorientované ľudstvo poznačené krízou svetového poriadku.
Počas stretnutí pred konkláve muži zároveň diskutovali aj o rôznych témach týkajúcich sa cirkvi, vrátane financií Vatikánu či obvinení zo sexuálneho zneužívania.
Nakoniec v Sixtínskej kaplnke vybrali práve Prevosta, ktorý je rešpektovaný vďaka svojim dlhoročným misionárskym skúsenostiam. Zároveň bol považovaný za blízkeho pápežovi Františkovi, ako aj vedeniu Vatikánu.
Vo svojom prvom prejave pápež Lev XIV. povedal, že chce, aby do sŕdc ľudí vstúpilo posolstvo pokoja. Vzdal tiež hold pápežovi Františkovi a nabádal veriacich, aby kráčali vpred bez strachu.

Výber mena Lev naznačuje, že nový pápež chce byť hlavou cirkvi, ktorá sa vyvíja a snaží sa o život v mieri. Predchádzajúci pápež, ktorý niesol meno Lev, bol Lev XIII. a cirkev viedol na prelome 19. a 20. storočia, pričom sa do histórie zapísal ako prvý moderný pápež.
Prevost, ktorý pochádza z rodiny s talianskymi, francúzskymi a španielskymi koreňmi, získal diplom z teológie na Katolíckej teologickej univerzite v Chicagu.
Neskôr v Ríme študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského a v júni 1982 bol vysvätený za kňaza. Následne počas svojej kariéry vyučoval kánonické právo v meste Trujillo v Peru.
Za kardinála ho vymenoval pápež František v roku 2023.
Predtým pôsobil ako misionár v Peru, v meste Chiclayo. V juhoamerickom štáte pracoval ako farár, učiteľ, a neskôr aj biskup.
Rezervovanejší nástupca Františka
Ako kardinála pápež František Prevosta poveril vedením Dikastéria pre biskupov, jedného z najvplyvnejších vatikánskych postov, ktoré dohliada na výber nových biskupov z celého sveta.

Američan je zároveň bývalým vodcom Rádu svätého Augustína.
Prevostove vysoké funkcie v kombinácii s misionárskymi skúsenosťami mu môžu podľa denníka The Guardian do istej miery pomôcť získať reputáciu v očiach tých, ktorí by bežne nepodporovali myšlienku amerického pápeža.
Zatiaľ nie je jasné, či bude Lev XIV. otvorený voči LGBTI+ ľuďom podobne ako zosnulý pápež František. Počas pôsobenia v Južnej Amerike sa však postavil proti plánu peruánskej vlády pridať do škôl učivo o rodoch.
Vo všeobecnosti sa považuje za rezervovanejšieho a diskrétnejšieho muža ako bol pápež František.
Avšak skutočnosť, že výber trval menej ako dva dni, ukazuje podľa magazínu Time jednomyseľnosť kardinálov.
Lev zjednotiteľ?
Guardian zároveň píše, že rýchla voľba nového pápeža by mohla naznačovať, že bude pokračovať v stopách pápeža Františka.
Medzi najhorúcejšími favoritmi na pápežský post boli pred konkláve Pietro Parolin, vatikánsky štátny tajomník; Luis Antonio Tagle, reformátor z Filipín; Péter Erdő, tradicionalista z Maďarska; Robert Sarah, kardinál z Guiney, ktorý kritizoval Františkov pápežský úrad.
Najčastejšie skloňovaným však nebol umiernený pragmatik Prevost, ale Parolin a Tagle. Konečný výber kardinálov naznačuje, že hľadali človeka, ktorý povedie cirkev cez tŕnisté doktrinálne debaty vyvolané reformnými sklonmi pápeža Františka, dodáva Time.
Aj pri voľbe Leva XIV., rovnako ako pri voľbe jeho predchodcu Františka, sa teda zhmotnilo vatikánske príslovie: „Kto vstúpi do konkláve ako pápež, odíde z neho ako kardinál.“
Prioritou nového pápeža Leva XIV., vodcu 1,4 miliardy katolíkov, bude v nasledujúcich rokoch posilnenie jednoty cirkvi uprostred rozdielnych názorov a očakávaní vo vnútri cirkvi, ale aj v čoraz viac rozdelenom svete.