BERLÍN. Myšlienka vyhlásiť 8. máj v Nemecku za štátny sviatok, vyvoláva v nemeckej spoločnosti aj 80 rokov od kapitulácie nacistov v druhej svetovej vojne rozkol.
Tento deň je totiž vnímaný nielen ako symbol oslobodenia, ale aj utrpenia, píše agentúra AFP.
Keďže ožívajúca krajná pravica spochybňuje „spomienkovú kultúru“ v Nemecku, štvrtkové 80. výročie sa bude niesť v znamení striedmosti, konštatuje agentúra.
Prezident Frank-Walter Steinmeier plánuje predniesť prejav na pôde Ríšskeho snemu (Reichstag) v Berlíne a niekoľko mladých ľudí bude čítať svedectvá z druhej svetovej vojny.
Dátum 8. máj je štátnym sviatkom v krajinách ako Francúzsko, Slovensko či Česko, pričom 9. máj sa oslavuje vo väčšine bývalých sovietskych republík.
Pracovné voľno v Berlíne
Nemecko však stále nemá štátny sviatok, ktorým by túto udalosť pripomínal, pripomína AFP.
Jedine mestský štát a zároveň spolková krajina Berlín, kde bola kapitulácia podpísaná, udelí svojim občanom v tento deň pracovné voľno - tak, ako to urobila aj v roku 2020 pri príležitosti 75. výročia.
Oligarchovia, podozriví Vietnamci aj Kaddáfí. Pochybných pozvaní už Fico prijal viac Čítajte Niekoľko ďalších nemeckých spolkových krajín, najmä na bývalom komunistickom východe, si tento dátum pripomína ako „pamätný deň“, ktorý nie je plnohodnotným sviatkom.
Napríklad Brandenbursko, Durínsko a Sasko označili tento deň za "oslobodenie od národného socializmu".
Petícia do stratena
Esther Bejaranová, ktorá prežila holokaust, v roku 2020 spustila petíciu s cieľom vyhlásenia 8. mája za štátny sviatok v Nemecku. Rok na to však zomrela; petícia doposiaľ zozbierala 12 000 popisov a nezaznamenala úspech.
Podľa historika Wolfganga Benza táto myšlienka vznikla ešte v roku 1985 pri príležitosti 40. výročia konca vojny.
Vtedajší západonemecký prezident Richard von Weizsäcker predniesol prejav, ktorý sa všeobecne považuje za zlomový bod v hodnotení nemeckých dejín: povedal, že 8. máj predstavuje „koniec odchýlky v nemeckých dejinách, koniec, ktorý prináša zárodky nádeje na lepšiu budúcnosť“.
V tom čase mali podporovatelia sviatku prevahu, povedal Benz s tým, že „pokus nebol dokončený“.
Krajná pravica pripomína utrpenie Nemcov
Podľa Spolkového úradu pre občiansku výchovu (BpB) absencia podujatí na pripomenutie si 8. mája na národnej úrovni odráža „konsenzus mlčania o tomto rozporuplnom dátume, ktorý trvá desaťročia“, cituje AFP.
Časť tejto rozpoltenosti pramení zo skutočnosti, že pre mnohých Nemcov je koniec vojny spojený nielen s porážkou nacistickej diktatúry, ale aj s vyhostením etnických Nemcov z častí východnej Európy.
Utrpenie etnických Nemcov je argument často využívaný krajne pravicovou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je proti myšlienke spraviť z 8. mája v Nemecku štátny sviatok, píše AFP.
V prieskume verejnej mienky publikovanom v apríli tohto roka po prvýkrát viac ľudí súhlasilo než nesúhlasilo s tvrdením, že Nemecko by malo „urobiť čiaru“ za svojou nacistickou minulosťou. Hoci nový sviatok by v tejto fáze podľa Benza „nedával veľký zmysel“, mladšie generácie „musia vedieť, čo sa stalo“.
„Mali by vedieť, prečo bude nemecký ľud o 10, 20 alebo 100 rokov stále súdený za to, čo sa stalo za nacizmu,“ uzavrel historik.
