WASHINGTON. Päť predstaviteľov venezuelskej opozície, ktorí vyše roka ukrývali na argentínskom veľvyslanectve v Caracase, bolo v rámci „záchrannej operácie“ úspešne prevezených do Spojených štátov.
Oznámil to v utorok miestneho času americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a AFP.
„USA vítajú úspešnú záchranu všetkých rukojemníkov, ktorých režim (venezuelského prezidenta) Madura zadržiaval na argentínskom veľvyslanectve v Caracase,“ napísal Rubio na sociálnej sieti X.
„Po presnej operácii sú teraz všetci títo rukojemníci bezpečne na území USA,“ pokračoval šéf americkej diplomacie. Vo svojom príspevku bez bližších podrobností o záchrannej operácii dodal, že „nelegitímny režim“ venezuelského prezidenta Nicolása Madura podkopáva venezuelské inštitúcie, porušuje ľudské práva a ohrozuje regionálnu bezpečnosť.
Akciu ocenil aj Milei
Informáciu o presune pätice do USA medzičasom potvrdila aj im blízka venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová, ktorá ako píše AFP vedie od sporných júlových prezidentských volieb hnutie proti Madurovi. Machadová hovorila o „bezchybnej a veľkolepej operácii na oslobodenie týchto piatich venezuelských hrdinov“.
Argentínsky prezident Javier Milei zase poďakoval všetkým zúčastneným a najmä Rubiovi - „za jeho osobné nasadenie“.
Venezuelská vláda sa k správe bezprostredne nevyjadrila. Päť opozičných predstaviteľov sa na argentínskom veľvyslanectve ukrývalo od marca 2024 po tom, ako na nich boli vydané zatykače pre obvinenia z údajných pokusov o destabilizáciu krajiny.
Boli medzi nimi aj Pedro Urruchurtu, medzinárodný koordinátor Machadovej politického hnutia Vente Venezuela, či Magalli Medaová, ktorá v roku 2024 šéfovala politickej kampani Machadovej.
Prežívanie na argentínskej ambasáde
Na argentínskej ambasáde v Caracase sa spočiatku ukrývalo až šesť ľudí, ale v decembri 2024 sa jeden z nich, Fernando Martínez Mottola, vydal úradom a následne bol podmienečne prepustený, 26. februára však zomrel v dôsledku zdravotných problémov.
Zvyšná pätica tvrdí, že na argentínskej ambasáde žila bez elektriny, s obmedzenými dodávkami pitnej vody a pod neustálym dohľadom bezpečnostných síl a ostreľovačov.
Zamestnanci argentínskeho veľvyslanectva pritom boli z krajiny vyhostení po tom, ako Buenos Aires neuznalo víťazstvo Madura v zmienených júlových prezidentských voľbách, ktoré sprevádzali obvinenia z rozsiahlych podvodov.
Opozícia aj mnohé západné či i latinskoamerické krajiny považujú za víťaza volieb Edmunda Gonzáleza, ktorý žije od septembra v exile v Španielsku, kde mu udelili azyl.
Sporné voľby, za víťaza ktorých vyhlásila volebná komisia Madura, vyvolali masové protesty a represie zo strany režimu, pri ktorých prišlo o život 28 ľudí a 2400 skončilo za mrežami. Dodnes je vo väzení zhruba 500 z nich a miestni aktivisti tvrdia, že zatýkanie predstaviteľov disentu v krajine pokračuje.
