Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Upozornenie: Článok obsahuje opis sexuálneho, fyzického a psychického násilia.
Pokojné februárové nedeľné ráno v sibírskom meste Ačinsk zrazu prerušili výkriky. Po zasneženom ihrisku bežala žena, prenasledovaná mužom, ktorý ju zhodil na zem a bodol do krku.
Jekaterina Polianská stále kričala, keď z nej postupne vyprchal život, zatiaľ čo Kirill Čeplygin, jej bývalý manžel, z miesta činu utiekol.
Čeplygin podľa úradov iba chvíľu predtým zabil aj Polianskej nového partnera Vjačeslava Komarenka. Obe vraždy z 9. februára zachytili kamery a odvysielali ich miestne médiá OSA Ačinsk.
Čeplygina následne síce zatkli a obvinili z trestných činov, ale medzičasom požiadal o prepustenie z väzenia, aby mohol odísť bojovať na Ukrajinu a vyhnúť sa tak trestu odňatia slobody.
Podobná situácia nie je nezvyčajná, pretože predstavuje už zabehnutý postup kriminálnikov väznených v Rusku.
Nezvyčajným krokom však je, že ľudia z miestnej komunity začali 19. apríla spisovať petíciu na webovej stránke Change.org, v ktorej vyjadrili obavy z toho, že by sa Čeplygin jedného dňa vrátil s „úmyslom dokončiť to, čo začal“ rovnako, ako to už urobili aj mnohí iní pred ním.
V článku sa dočítate:
- koľko Rusov už zločinci zranili alebo zabili,
- čo robia ruskí velitelia svojim vojakom,
- ako situáciu vnímajú ruskí občania.
Ohnisko trestných činov
Azda najdystopickejšou črtou vo vojnovej spoločnosti ruského prezidenta Vladimira Putina je politika, ktorá omilosťuje zločincov vrátane vrahov a sexuálnych násilníkov v prípade, že odídu bojovať do vojny - a zároveň umožňujú tým, ktorí prežijú, aby sa neskôr vrátili domov.
Ruské komunity teraz čelia prudkému nárastu trestných činov zo strany vracajúcich sa veteránov a zločincov, ktorí využívajú vojnu na to, aby sa dostali z väzenia. V novom Putinovom Rusku sú však vojaci novými hrdinami a tvrdá cenzúra ponecháva len malý priestor na ich kritiku.
Ukrajina pred rokom tiež prijala zákon, ktorý umožňuje bojovať zločincom, ale tí, ktorí boli odsúdení za vraždy, sexuálne trestné činy alebo porušenie zákonov o národnej bezpečnosti, majú vstup do armády zakázaný.
Podľa prieskumu nezávislého média Vjorstka bolo od ruskej invázie v dôsledku násilia alebo nezákonných činov vojakov zabitých alebo vážne zranených najmenej 754 Rusov vrátane 196 vrážd, hoci médium odhaduje, že skutočný počet je oveľa vyšší. Sedemdesiatšesť obetí pritom nezabili bývalí väzni, ale radoví vojaci, ktorí sa vrátili z vojny.
Putin sa v Moskve stretne s premiérom Ficom, oznámil Kremeľ Čítajte Podľa údajov ministerstva vnútra Rusko vlani zaznamenalo 617 301 násilných trestných činov, čo je najvyšší počet od roku 2014, a analytici tvrdia, že na náraste kriminality sa pravdepodobne podieľa kultúra zločinnosti a beztrestnosti v ruskej armáde. V roku 2023 ich bolo 589-tisíc, čo je nárast oproti 437 300 v roku 2017.
„Frontová línia v Rusku sa zároveň stala ohniskom ďalších foriem trestných činov - ide o zločiny páchané na vojakoch ich veliteľmi,“ uviedla Ksenia Kirillová, analytička Centra pre analýzu európskej politiky. „Problémom je úplná beztrestnosť takýchto ľudí.“
Z ruských nezávislých médií, ako aj od patriotických vojenských blogerov sa často objavujú správy o veliteľoch, ktorí „nulujú“ svojich vojakov - zabíjajú ich, a to zvyčajne tak, že ich posielajú na samovražedné misie. Medzi ďalšie tresty, ktoré sa údajne ukladajú vojakom, patria bitie, zatváranie do klietok alebo dier v zemi a priväzovanie k stromom.
K tomu celému pravdepodobne prispieva aj nedostatočná psychologická podpora vojnových veteránov trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a zvýšená miera konzumácie alkoholu v Rusku po invázii na Ukrajinu. Podľa Federálnej služby na kontrolu trhu s alkoholom a tabakom dosiahla spotreba alkoholu a vína v roku 2023 rekordných 2,3 miliardy litrov, čo je o štyri percentá viac ako predchádzajúci rekord z roku 2022.
111 rán
Petícia obyvateľov Ačinska, ktorá obsahuje aj mrazivú fotografiu Čeplygina so zdvihnutým nožom, bola zriedkavým prípadom odporu miestnych obyvateľov proti návratu týchto ľudí do ich obcí.
„My obyvatelia mesta, známi a priatelia obetí sa budeme musieť mať na pozore pred jeho návratom zo špeciálnej vojenskej operácie, obzerať sa na uliciach cez plece a obávať sa o svojich príbuzných,“ uvádza sa v petícii.
S právnikom Čeplygina sa denníku The Washington Post nepodarilo spojiť. Poljanskej matka Nadežda však pre OSA Ačinsk povedala, že Čeplygin chce ísť do vojny, aby sa vyhol trestu, a nie preto, aby odčinil svoju vinu. „Bojíme sa, že ho nič nezastaví a pomstí sa nám všetkým.“
Pre rodiny obetí je pohľad na vrahov na slobode nikdy sa nekončiacou traumou. Oksana Pechtelevová, ktorej 23-ročnú dcéru Veru zabil jej bývalý priateľ Vladislav Kanjus, často vidí na sociálnych sieťach jeho fotografie, na ktorých sa zvyčajne zabáva na nejakej párty.
Išlo o brutálnu vraždu. Študentka si dva mesiace po ich rozchode prišla do jeho bytu v Kemerove v januári 2020 po svoje veci, kde ju napadol. Polícia podľa súdnych záznamov nereagovala na opakované telefonáty susedov, ktorí hodiny počúvali jej krik a plač, zatiaľ čo ju Kanjus znásilňoval, bil, bodal a škrtil elektrickým káblom. Na jej tele bolo 111 rán. Kanjus bol odsúdený za jej vraždu, ale zo 17-ročného trestu si odsedel necelý rok, kým sa rozhodol odísť na front.
Rodina proti tomuto rozhodnutiu protestovala, posielala listy Putinovi a stretávala sa s úradníkmi, avšak bez úspechu. Nikdy im neoznámili, že ho poslali do vojny ani že ho Putin v roku 2023 omilostil a demobilizoval.
„Je to krutý vrah. Je to maniak, a napriek tomu nemáme žiadnu možnosť zistiť, kde sa nachádza,“ povedala v rozhovore Pechtelevová. „To, čo zažívajú ľudia, ktorí teraz žijú v tých istých komunitách so zločincami, ktorí zabili ich príbuzných, je hrôza, je to nočná mora.“
Sedem až desať rokov. Rusko buduje novú armádu, nie však pre vojnu na Ukrajine Čítajte Kaskádu takýchto zločinov vrátených vojakov zdokumentovali nezávislejšie ruské médiá. V januári bol 23-ročný vojak v Naľčiku na juhu Ruska obvinený z vraždy po tom, čo údajne napadol 87-ročnú ženu, ktorú stretol v parku, a viac ako 20 minút ju bil, čím jej podľa ruského vyšetrovacieho výboru spôsobil smrť.
Nikolaj Ogolobyak, ktorý bol v roku 2010 odsúdený za kanibalizmus a vraždu štyroch tínedžerov, sa podľa štátnych médií rozhodol bojovať vo vojne, bol zranený a potom sa vrátil domov. Čoskoro mal opäť problémy so zákonom a vlani v auguste dostal v súdnej sieni v Jaroslavli desaťročný trest za drogy. Miestnym médiám povedal, že sa bude uchádzať o návrat do vojny.
Nezávislý spravodajský portál Astra tiež informoval o dvoch väzenských žoldnieroch skupiny Wagner, ktorí boli neskôr zatknutí a obvinení zo znásilnenia dievčat vo veku sedem a deväť rokov pri samostatných incidentoch.
Vo februári 2024 sa ďalší omilostený vrah, ktorý bojoval vo vojne, 35-ročný Viktor Savvinov, v Deň obrancov vlasti potuloval po svojej dedine Kutana na ďalekom východe Jakutska a sťažoval sa, že mu ľudia neprejavujú dostatočnú úctu. Opil sa s priateľom a následne mu rozbil hlavu páčidlom, pričom neskôr zabil aj 64-ročnú Valentinu Fedorovú, držiteľku ocenenia Najlepšia učiteľka Ruska. Za obe vraždy bol odsúdený na dvadsať rokov väzenia.
Fedorovovej dcéra pre miestne médiá Sacha Day uviedla, že jej matka bola napadnutá, pretože predchádzajúcu noc nahlásila Savvinova na polícii za opilstvo na verejnosti.
„Mala celé ruky od krvi, pretože sa snažila brániť. Po bitke vzal sekeru a udrel ju po hlave. Ani nám neukázali jej telo, tak veľmi ju zmrzačil,“ citoval ju portál.
Na stránke súdu na ruskej sociálnej sieti VKontakte sa jeden z miestnych obyvateľov opýtal: „Podpíše opäť zmluvu v špeciálnej vojenskej operácii?“
Bez akýchkoľvek zábran
Už po stiahnutí sovietskych vojsk z Afganistanu v roku 1989 Rusko zaznamenalo nárast kriminality vracajúcich sa veteránov. Podľa novín Kommersant približne 372-tisíc vracajúcich sa veteránov pravidelne užívalo alkohol a drogy a do konca roka 1989 bolo približne 3700 odsúdených za vraždy a lúpeže. Na vine bola trauma z vojny a nedostatok psychologických služieb pre navrátilcov.
Analytici tvrdia, že v súčasnej vojne prehĺbili traumu spôsobenú hrôzami konfliktu práve brutálne metódy dôstojníkov pri zabezpečovaní disciplíny a riadení jednotiek.
Mnohí vojaci na ruskej frontovej línii voči svojim veliteľom totiž pociťujú hnev, pretože sa im nedokážu brániť. Desiatky z nich nahrali videá, v ktorých opisujú nekompetentnosť alebo zločiny svojich dôstojníkov vrátane užívania drog, korupcie, kradnutia platov vojakov, vydierania, obchodovania s drogami a krádeží vybavenia.
Dvadsaťštyriročný Danil Ačipov, bývalý inžinier, ktorý si vyhodil do vzduchu ruku s rozbuškou od granátu a utiekol do Francúzska, aby sa vyhol bojom na Ukrajine, pre denník The Washington Post uviedol, že vojaci sa cítia uväznení v systéme, ktorý funguje „ako na bežiacom páse“ a má zlomiť ich vôľu a ľudskosť. Medzi vojakmi tiež často vypukli bitky a rozšírilo sa opilstvo.
Slúžil v útočnej jednotke s vysokou úmrtnosťou, pričom z pätnástich príslušníkov jednotky prežili útočnú operáciu zvyčajne traja.
„Všetci velitelia boli zlí. Nechovali sa k vám ako k ľuďom. Nezáležalo im na ľudskom živote. Bolo im jedno, koľkých [z nás] zabijú,“ povedal. „Vojaci ich nenávideli.“
Danil Ačipov, 24-ročný bývalý inžinier, ktorý si odpálil ruku granátom, aby sa vyhol bojom na Ukrajine. (zdroj: Danil Ačipov)Mnohých podľa neho vojna zmenila. „Majú PTSD. Stali sa veľmi agresívnymi a konajú bez akýchkoľvek zábran.“
Napriek tomuto zanedbávaniu vracajúcich sa veteránov ich vykresľujú oficiálne médiá ako novú elitu v Rusku, čo podstatne sťažuje ich kritiku.
„Teraz je situácia oveľa horšia, pretože štát tieto zločiny legalizuje. Áno, je to oficiálna vládna politika. Z týchto ľudí sa jednoducho nestanú zločinci bez ohľadu na to, čo v skutočnosti urobili,“ povedala Kirillová z Centra pre analýzu európskej politiky.
V roku 2023 hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že zločinci by mohli „odčiniť svoje zločiny“ krvou na bojisku - v útočných brigádach, pod guľkami a pod strelami. To však rodinám zavraždených neponecháva žiadne právne prostriedky, ako sa brániť.
Pechtelevová povedala, že násilní zločinci by nemali byť posielaní do vojny alebo omilostení. „Ak sú na slobode, tak majú pocit, že pre nich neexistuje žiadny trest. A táto svojvôľa pokračuje.“
„Obyčajní ľudia ako my môžu vyjadriť svoju nespokojnosť, svoj hnev. Môžu dokonca organizovať protestné zhromaždenia, ale nič sa nestane, kým sa neprijme rozhodnutie na najvyššej úrovni,“ povedala. „Rešpektujeme zákon. Sme ľudia, ktorí dodržiavajú zákony, ale nikto nerešpektuje nás.“
