Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Ostrov Alcatraz sa v americkom povedomí už takmer storočie spája s brutálnym väzením plným notorických zločincov, z ktorého je takmer nemožné utiecť.
Sanfranciská ostrovná pevnosť prezývaná Skala slúžila ako federálna väznica od roku 1934 až do jej zatvorenia v roku 1963 pre závratné náklady na prevádzku a údržbu. Počas týchto takmer troch desaťročí si izolované zariadenie získalo povesť miesta, kde boli umiestnení niektorí z najlegendárnejších trestancov tých čias vrátane gangstrov ako George „Machine Gun“ Kelly či Al Capone.
Alcatraz je od roku 1973 turistickou atrakciou, ale americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že nariaďuje, aby sa vyradená väznica prestavala a rozšírila na umiestnenie „najbezohľadnejších a najnásilnejších“ páchateľov v krajine.
„V minulosti - keď sme boli serióznejším národom - sme neváhali zatvoriť najnebezpečnejších zločincov a držať ich ďaleko od kohokoľvek, komu by mohli ublížiť,“ uviedol Trump na sociálnej sieti.
V článku sa dočítate:
- kde leží Alcatraz,
- koho väznili Američania na ostrove,
- prečo na ostrove protestovali aktivisti.
Od majáka k väznici
Bývalý americký prezident Millard Fillmore si ostrov vyhliadol v roku 1850, keď si skalnatý terén vzdialený niečo vyše kilometra od pobrežia San Francisca predstavoval ako ideálne miesto pre vojenské zariadenie na západnom pobreží. Alcatraz, opevnený minimálne stovkou diel, sa stal súčasťou „obranného trojuholníka“ spolu s pevnosťou Fort Point pri južnom vstupe pri moste Golden Gate Bridge a pevnosťou Lime Point na severe, uvádza americký Úrad pre väznice.
O štyri roky neskôr sa Alcatraz stal domovom prvého funkčného majáka na západnom pobreží, čím sa posilnila jeho úloha kľúčovej pozorovateľne v Sanfranciskom zálive.
Ostrov neskôr slúžil ako disciplinárne zariadenie pre vojenských väzňov a na prelome storočí sa stal väznicou pre pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí sa odmietli vzdať svojich detí.
Trump nariadil modernizáciu a otvorenie väznice Alcatraz Čítajte Devätnásť členov kmeňa Hopi bolo poslaných do Alcatrazu, keď sa vzopreli asimilačnému programu federálnej vlády. Na mieste ich väznili v rámci snahy o nútenú prevýchovu.
Na začiatku prvej svetovej vojny boli v Alcatraze uväznení aj odporcovia svedomia, ako napríklad protivojnový aktivista Robert Simmons, pričom na pevninu sa v danom období dostali správy o biednych životných podmienkach na ostrove. Simmons prišiel do zariadenia v roku 1918 a na dva týždne ho podľa dostupných informácií uvrhli do „diery“, ktorú správa národného parku opisuje ako tmavú kobku so „slizkými“ stenami, v ktorej sa hemžili potkany.
V 30. rokoch 20. storočia sa však brutálnym podmienkam vo väzení vyrovnali aj jeho obyvatelia. Do Alcatrazu boli posielaní väzni, ktorí sa nedokázali prispôsobiť pravidlám iných federálnych väzníc - často zabíjali a zraňovali iných väzňov alebo dozorcov. Mafiáni ako vrah Robert Franklin Stroud, známy ako Vtáčí muž z Alcatrazu, a mafián Whitey Bulger patrili medzi tých, ktorí si neskôr odpykávali trest na Skale.
Príliš drahé na prevádzku
A hoci sa Alcatraz stal známym pre brutálne podmienky, jeho povesť ešte viac posilnil všeobecný názor, že sa z neho nedá utiecť. Dostať sa za múry väznice bola len jedna časť nebezpečnej cesty na slobodu - utečenci totiž museli ešte preplávať viac ako kilometer cez chladné vody a silné prúdy, aby sa dostali na pobrežie San Francisca. Na rozdiel od rozšíreného mýtu sa však podľa správy parku v zálive nenachádzajú žraloky, ktoré by požierali ľudí.
Počas 29 rokov, keď Alcatraz fungoval ako federálna väznica, sa podľa Úradu pre väznice 36 mužov pokúsilo o 14 samostatných útekov (vrátane dvoch väzňov, ktorí sa o to pokúsili dvakrát). Pokusy sa skončili chytením, zabitím alebo utopením väzňov vrátane pokusu šiestich väzňov o útek v roku 1946, pri ktorom zahynuli dvaja dozorcovia a 18 bolo zranených. Dvojdňový konflikt sa stal známy ako „bitka o Alcatraz“.
Osud troch utečencov z Alcatrazu zostáva neznámy. Úrad pre väzenstvo evidoval bratov Johna a Clarencea Anglinovcov a Franka Morrisa po pokuse z roku 1962 ako „nezvestných a pravdepodobne utopených“, ale ich telá sa nikdy nenašli.
V roku 2018 sa objavil list - prvýkrát zaslaný sanfranciskej polícii v roku 2013 -, v ktorom pisateľ tvrdí, že je John Anglin. Pisateľ listu uviedol, že po tom, ako on a ďalší dvaja muži v júni 1962 utiekli z Alcatrazu, bol on jediný, kto ešte žil. Zástupca americkej maršalskej služby vtedy pre denník The Washington Post uviedol, že podľa agentúry sú tvrdenia v liste nepodložené.
Alcatraz prestal fungovať ako väznica v roku 1963, keď jeho impozantné priestory zároveň spôsobovali, že jeho prevádzka bola neúmerne drahá: zariadenie potrebovalo reštauračné práce v hodnote troch až piatich miliónov dolárov, zatiaľ čo denné prevádzkové náklady na väzňa boli viac ako trojnásobné v porovnaní s podobnou väznicou v Atlante.
Vzhľadom na polohu Alcatrazu na ostrove navyše museli potraviny, palivo či vodu každý týždeň dovážať z pevniny na člnoch.
Moderná turistická atrakcia
Ostrov Alcatraz bol od zatvorenia väznice opustený až do roku 1969, keď ho na 19 mesiacov obsadili príslušníci niekoľkých domorodých kmeňov, čím sa začala nová éra domorodého aktivizmu, ktorého cieľom bolo vyvinúť tlak na prezidenta Richarda M. Nixona, aby zrušil federálnu politiku týkajúcu sa vykorisťovania a presídľovania kmeňov pôvodných obyvateľov Ameriky.
Po skončení okupácie v roku 1971 boli ostrov a väzenie v roku 1972 odovzdané do správy Národnej rekreačnej oblasti Golden Gate, ktorá patrí pod správu parku. Alcatraz sa o rok neskôr opäť otvoril pre verejnosť ako turistická atrakcia.
Fascinácia verejnosti Alcatrazom odštartovala generáciu filmov a kníh, ktoré sa snažili zdramatizovať skutočné udalosti alebo využiť odkaz väznice ako dejový prostriedok. Vo filme Útek z Alcatrazu z roku 1979 si Clint Eastwood zahral Franka Morrisa ako vodcu úteku z roku 1962. Vo filme Skala z roku 1996 zase muž v podaní Nicolasa Cagea naverbuje bývalého väzňa (ktorého hral Sean Connery), ktorý unikol z Alcatrazu, aby mu pomohol preniknúť na ostrov a prekaziť teroristické sprisahanie.
V posledných rokoch Alcatraz priťahuje návštevníkov, ktorí sa viac zaujímajú o jeho súčasných obyvateľov ako o tých minulých: množstvo divokých a vypestovaných kvetov, ktoré na ostrove kvitnú.
