Článok priebežne aktualizujeme
BERLÍN, BRATISLAVA. Jasný víťaz nemeckých parlamentných volieb, líder konzervatívnej strany CDU Friedrich Merz, sa prekvapujúco nestal novým kancelárom.
V Bundestagu, nemeckom parlamente, ho podľa predpokladu malo podporiť 328 poslancov širokej koalície pozostávajúcej z konzervatívnej únie strán CDU a CSU a z ľavicovej SPD.
Merz napriek tomu získal podporu iba 310 hlasov.
Na kancelársky post mu formálne chýbalo šesť hlasov, no voči deklarovanej koaličnej podpore až 18. Hlasovanie bolo tajné.
Má šancu v druhom kole
Napriek prekvapujúcemu neúspechu ešte Merzova šanca na kancelársky post žije.
V Bundestagu sa ešte bude konať druhé kolo hlasovania, uvádza oficiálna stránka kancelárskeho úradu. V ňom môže kandidovať opäť Merz, ale aj iný kandidát, na ktorom by sa koalícia dohodla.
Bundestag tak má oddnes 14 dní na to, aby vykonal druhé kolo voľby. Neexistuje obmedzenie na iných kandidátov, no kandidát musí vždy získať väčšinu 316 zo 630 poslancov.
Ak Bundestag nedokáže zvoliť kancelára ani v druhom kole, nasleduje tretie kolo, v ktorom už kandidát nepotrebuje väčšinu z celého parlamentu, ale stačí mu takzvaná "relatívna väčšina", teda najvyšší počet spomedzi odovzdaných hlasov.
Ak je kandidát zvolený iba absolútnou väčšinou, spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier ho musí vymenovať, no ak ho podporila iba relatívna väčšina, má možnosť ho buď vymenovať, alebo rozpustiť Bundestag.
Historická porážka
Britská BBC poukazuje na to, že Friedrich Merz sa z porážky zotaví iba ťažko, keďže v dejinách nemeckej politiky takáto situácia ešte nenastala.
Nemeckí komentátori podľa stanice podozrievajú poslancov ľavicovej SPD, kde Merzova podpora nebola pevná.
Merz mal okrem toho ambíciu byť kontrastom voči slabej vláde svojho predchodcu Olafa Scholza.
Merza navyše v stredu čakajú návštevy Paríža a Varšavy a vo štvrtok účasť na oslavách konca druhej svetovej vojny. Merz mal okrem toho byť jedným z európskych lídrov, ktorí boli ochotní sa postaviť za posilnenie európskej obrany.
Ak sa koalícia a Merz chcú pokúsiť o ďalšie hlasovanie ešte v utorok, Merz musí bezpodmienečne vyhrať, píše britský denník Guardian.
Nemecké médiá však naznačujú, že vzhľadom na neistotu sa druhé kolo hlasovania v utorok konať nebude.
"Pre Merza je to katastrofa. Celá jeho ponuka stála na tom, že v Nemecku bolo za vlády Olafa Scholza priveľa politickej nestability a vnútorných sporov. Vláda nebola akcieschopná. Merz mal byť akčný politik, ktorý vytiahne Nemecko z blbej nálady," povedal vo vysielaní Deutsche Welle šéf jej zahraničnej redakcie Richard Walker.
Poukazuje na to, že predchádzajúca koalícia pod vedením Olafa Scholza sa síce rozpadla, no dokázala aspoň získať dôveru v Bundestagu.
Parlamentné hlasovanie bolo tajné, takže ak sa nejaký poslanci neprihlásia verejne, nebudeme vedieť, kto hlasoval v rozpore s koaličnou dohodou.
Walker však podozrieva ľavicovú SPD. "Merz medzi sociálnymi demokratmi nie je veľmi populárny, predovšetkým pre svoj postoj k migrácii, kde je pre ľavičiarov príliš vpravo. Podozrievajú ho, že sa prispôsobuje AfD," povedal.
Merz však má kritikov aj vo vlastnej CDU, ktorí ho vinia, že v koaličných rokovaniach urobil voči SPD priveľa ústupkov, prípadne sa s nevôľou pozerajú na jeho ambície investovať viac do infraštruktúry a obrany, čo by znamenalo viac verejného dlhu.
Sociálni demokrati sa bránia, že na hlasovaní nechýbal ani jeden poslanec z ich strany a ich predseda Lars Klingbeil vyhlásil, že si nie je vedomý, že by ktorýkoľvek z poslancov SPD Merza nepodporil, napísala TASR s odvolaním sa na nemeckú agentúru DPA.
AfD už chce nové voľby
Z koaličnej krízy, ktorá vznikla iba deň po pondelkovom podpise koaličnej dohody, zatiaľ najviac benefituje opozičná krajne pravicová strana AfD, ktorej spolupredsedníčka Alice Weidel už vyhlásila, že Merz by mal ustúpiť a uvoľniť cestu k predčasným voľbám.
Tie posledné sa v Nemecku konali vo februári a AfD v nich skončila na druhom mieste za CDU/CSU so ziskom takmer 21 percent hlasov.
