BERLÍN, BRATISLAVA. Jasný víťaz nemeckých parlamentných volieb, líder konzervatívnej strany CDU a kandidát na kancelára Friedrich Merz, získal dôveru nemeckého parlamentu až na druhý pokus.
V druhom hlasovaní ho podporilo 325 poslancov, na dôveru mu stačilo 316. Merz je kandidátom širokej koalície konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnodemokratickej SPD.
Vysloveniu dôvery v Bundestagu predchádzal šokujúci moment, keď Merz v prvom hlasovaní neuspel, čo sa od roku 1949 žiadnemu kandidátovi nestalo. Strany pritom iba v pondelok podpísali koaličnú dohodu.
Merz v prvom hlasovaní očakával podporu 328 koaličných poslancov, no získal iba 310. Aj v opakovanom hlasovaní mu tak chýbali tri koaličné hlasy.
Hlasovanie bolo tajné, verejne tak nie je jasné, ktorí koaliční poslanci Merza nepodporili.
Merz je už oslabený
Friedrich Merz už do prvého hlasovania o dôvere v Bundestagu vstupoval v pomerne slabej pozícii, hodnotí pre SME Jakub Eberle z Inštitútu medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Výsledok CDU/CSU 28,5 percenta vo februárových voľbách bol druhý najhorší výkon strany vôbec.
"Okrem toho Merz tú stranu viedol výrazne doprava, najmä v ekonomických a sociálnych otázkach, napríklad pri migrácii," dodáva. Eberle je presvedčený, že Merz v koalícii túto agendu presadiť nedokáže, keďže koalícia sama o sebe nemá veľkú väčšinu a Merz čelí opozícii z oboch strán politického spektra.
"Merz nastupuje ako kancelár preto, že nikto iný nezostal. Jeho podpora je veľmi nízka aj medzi obyvateľmi," hovorí.
Nemeckú zahraničnú politiku, odhodlanie budovať robustnejšie ozbrojené sily a podporu Ukrajiny by však rýchla Merzova kríza ovplyniť nemala. "Nemecko už v tejto chvíli vďaka rozhodnutiam, ktoré prebehli po voľbách, teda uvoľneniu dlhovej brzdy na obranné výdavky, bude masívne investovať do obrany. Tento trend má relatívne širokú podporu," myslí si Eberle.
Podobne vníma aj nemeckú pozíciu pri podpore Ukrajiny, či celkovú orientáciu v zahraničnej politike, o ktorých existuje konsenzus širší ako samotná dvojkoalícia - súhlasia Zelení a čiastočne aj ľavicová strana Die Linke.
Aj v zahraničnej politike by sa však Merzovi ľahšie pracovalo, ak by si nemusel priebežne kryť chrbát, hovorí odborník.
Napriek tomu, že Merza nepodporila časť vlastnej koalície, Eberle si nemyslí, že Merz musel v pozadí poslancom ponúknuť nejaké ďalšie ústupky. "To prvé hlasovanie by som nečítal tak, že je tu nejaká skupina, ktorá teraz čaká na ponuku. Skôr si myslím, že ide o individuálne prejavy nespokojnosti buď so samotným Merzom, alebo s Larsom Klingbeilom z SPD," tvrdí.
Klingbeil je jedným z dvojice lídrov strany a koalícia s ním ráta ako s vicekancelárom.
Historická porážka
Britská BBC poukazuje na to, že Friedrich Merz sa z porážky zotaví iba ťažko, keďže v dejinách nemeckej politiky takáto situácia ešte nenastala.
Nemeckí komentátori podľa stanice podozrievali poslancov ľavicovej SPD, kde Merzova podpora nebola pevná.
Merz mal okrem toho ambíciu byť kontrastom voči slabej vláde svojho predchodcu Olafa Scholza. V stredu ho čakajú návštevy Paríža a Varšavy a vo štvrtok účasť na oslavách konca druhej svetovej vojny.
"Pre Merza je to katastrofa. Celá jeho ponuka stála na tom, že v Nemecku bolo za vlády Olafa Scholza priveľa politickej nestability a vnútorných sporov. Vláda nebola akcieschopná. Merz mal byť akčný politik, ktorý vytiahne Nemecko z blbej nálady," povedal po prvom hlasovaní vo vysielaní Deutsche Welle šéf jej zahraničnej redakcie Richard Walker.
Pražský expert Jakub Eberle situáciu čítal podobne. "Merz pomerne nutne a predvídateľne sklame prinajmenšom časť svojich voličov. Jeho hlavným loganom bola zmena - sľuboval iný štýl politiky, pravicový. Už pred voľbami však bolo jasné, že bude musieť vládnuť so sociálnymi demokratmi alebo so zelenými, alebo s oboma spolu," komentuje.
Problém je, že on prispieva k veľkému problému nemeckej politiky – že veľká časť nemeckých voličov je sklamaná zo všetkých politických strán. To hrá do karát predovšetkým AfD, ale aj Ľavici (die Linke).
Walker poukázal na to, že predchádzajúca koalícia pod vedením Olafa Scholza sa síce rozpadla, no dokázala aspoň získať dôveru v Bundestagu.
Zo sabotáže podozrieva ľavicovú SPD. "Merz medzi sociálnymi demokratmi nie je veľmi populárny, predovšetkým pre svoj postoj k migrácii, kde je pre ľavičiarov príliš vpravo. Podozrievajú ho, že sa prispôsobuje AfD," povedal.
Merz však má kritikov aj vo vlastnej CDU, ktorí ho vinia, že v koaličných rokovaniach urobil voči SPD priveľa ústupkov, prípadne sa s nevôľou pozerajú na hrozbu zvyšovania verejného dlhu.
Sociálni demokrati sa bránili, že na prvom hlasovaní nechýbal ani jeden poslanec z ich strany a ich predseda Lars Klingbeil vyhlásil, že si nie je vedomý, že by ktorýkoľvek z poslancov SPD Merza nepodporil, napísala TASR s odvolaním sa na nemeckú agentúru DPA.
Deň neistoty
Medzi prvým a druhým hlasovaním v Berlíne panovalo niekoľko hodín neistoty. Ústava síce pripúšťa opakované hlasovanie, no aj možnosť, že by Bundestag hlasoval o inom kandidátovi, uvádza oficiálna stránka kancelárskeho úradu.
Ak by Bundestag nedokázal zvoliť kancelára ani v druhom kole, nasledovalo by tretie kolo, v ktorom už kandidát nepotrebuje väčšinu z celého parlamentu, ale stačí mu takzvaná "relatívna väčšina", teda najvyšší počet spomedzi odovzdaných hlasov.
Ak je kandidát zvolený iba absolútnou väčšinou, spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier ho musí vymenovať, no ak ho podporila iba relatívna väčšina, má možnosť ho buď vymenovať, alebo rozpustiť Bundestag.
AfD už chce nové voľby
Z koaličnej krízy, ktorá vznikla iba deň po pondelkovom podpise koaličnej dohody, zatiaľ najviac benefituje opozičná krajne pravicová strana AfD, ktorej spolupredsedníčka Alice Weidel už vyhlásila, že Merz by mal ustúpiť a uvoľniť cestu k predčasným voľbám.
Tie posledné sa v Nemecku konali vo februári a AfD v nich skončila na druhom mieste za CDU/CSU so ziskom takmer 21 percent hlasov.
