Článok pôvodne vyšiel na Aktuálně.cz
Americký prezident Donald Trump rozšíril svoju obchodnú politiku aj na filmový priemysel.
Vo svojom nedeľnom príspevku na sieti Truth Social oznámil, že dal pokyn na zavedenie cla vo výške 100 percent na filmy vyrobené mimo územia Spojených štátov. Cieľom tohto kroku má byť návrat filmovej produkcie do Ameriky.
Odborníci však varujú, že Trumpove plány by mohli mať úplne opačný účinok.
"Filmový priemysel v Amerike zomiera veľmi rýchlo," napísal Trump a vyzval na rozhodné kroky. "Chceme, aby sa filmy opäť vyrábali v Amerike!"
Uviedol, že novo zavedené clá sa budú vzťahovať na všetky filmy vyrobené v zahraničí, ktoré následne pôjdu do Spojených štátov. A to vrátane tých, na ktorých sa podieľajú americké filmové štúdiá.
Ako vznikol Trumpov fetiš s clami? Kopíruje japonský scenár z 80. rokov Čítajte Problémom je, že filmy nie sú bežným tovarom. Z právneho hľadiska patria do kategórie služieb, na ktoré sa nevzťahujú tradičné clá. Okrem toho sa značná časť hollywoodskych produkcií nakrúca mimo USA.
Dôvody sú prozaické: zahraničné lokality ponúkajú štedré daňové úľavy a nižšie náklady na pracovnú silu. Mestá ako Toronto, Dublin a Kapské mesto sa v posledných rokoch stali vďaka týmto stimulom obľúbenými destináciami pre filmárov.
Iróniou je, že Trumpovo opatrenie má vplyv aj na samotný Hollywood. Ak by clo vstúpilo do platnosti, mohlo by sa v konečnom dôsledku vzťahovať aj na americké filmy. A to by radikálne zvýšilo ich rozpočty.
Hollywood v neistote
Typickým príkladom je film "Mission: Impossible - Posledný vzdor", ktorého výroba stála približne 400 miliónov dolárov.
Jeden z najdrahších filmov v histórii bude mať premiéru na filmovom festivale v Cannes, ktorý sa začína 13. mája. Väčšina filmu s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe sa nakrúcala mimo USA - v Spojenom kráľovstve, na Malte, v Nórsku a Južnej Afrike.
Ak by sa na film vzťahovali navrhované clá, americké filmové štúdio Paramount by muselo zaplatiť ďalších 400 miliónov dolárov, čo je dvojnásobok jeho súčasného rozpočtu, aby mohlo film uviesť do amerických kín.
Výsledkom by pravdepodobne nebol zvýšený príjem pre americkú štátnu pokladnicu, ale zrušenie celej produkcie.
Analytici sa domnievajú, že toto je hlavné riziko. Až polovica produkcie amerických filmov sa nakrúca mimo Spojených štátov a štvrtina je úplne zahraničná. Zavedenie ciel by túto prax ochromilo a obmedzilo konkurencieschopnosť amerických štúdií.
Kritici tvrdia, že namiesto "záchrany Hollywoodu" by Trumpove návrhy mohli ešte viac destabilizovať celý ekosystém. Krok nového šéfa Bieleho domu navyše prichádza v čase, keď sú obchodné vojny mimoriadne citlivou témou.
Ozveny pandémie
Hollywood sa stále spamätáva z pandémie. Zatiaľ čo v roku 2018 dosiahli tržby v amerických kinách takmer 12 miliárd dolárov, v roku 2020 klesli - aj v dôsledku zatvárania kín - len na dve miliardy.
Hoci návštevnosť už opäť rastie, počet premietaní zostáva polovičný v porovnaní s obdobím pred covidovou pandémiou.
Streamovacie služby síce pomáhajú udržať odvetvie nad vodou, ale väčšina z nich je stále stratová - s výnimkou Netflixu a najnovšie aj Disney+ a platformy Max.
Trump svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že ide o "koordinovaný útok iných krajín", ktorý podľa neho ohrozuje národnú bezpečnosť USA. "Je to okrem všetkého ostatného aj šírenie správ a propaganda!" dodal Trump.
Clá boli v minulosti fiaskom
História navyše ukazuje, že podobné zásahy už raz priniesli finančnú katastrofu. V roku 1930 vstúpili do platnosti takzvané Smoot-Hawleyho clá, ktoré zaviedli clá na dovoz zahraničných filmov do USA.
V dôsledku toho sa dovoz európskych filmov znížil o pätinu, zatiaľ čo zahraničný predaj v USA klesol ešte výraznejšie - o 35 až 40 percent.
Americké kiná prišli o zisky z populárnych európskych filmov a samotný Hollywood čoskoro vyzval na zrušenie týchto opatrení, čo sa aj stalo v roku 1934.
Trumpovo zavedenie 100-percentných ciel na zahraničné filmy by tak mohlo mať ničivý vplyv nielen na americkú filmovú produkciu, ale aj na medzinárodné kultúrne a obchodné vzťahy.
Navyše investori, ktorí dnes uvažujú o financovaní hollywoodskych filmov, budú musieť prehodnotiť, či sa takéto riziko vôbec oplatí podstúpiť. Pretože, ako často ukazuje Trumpova obchodná politika, najväčšou hrozbou nie je samotné clo, ale neistota, ktorú prináša.
