BERLÍN. Nemecká kontrarozviedka v piatok oznámila, že politickú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) bude označovať za pravicovo-extrémistickú organizáciu.
Upozornila na to agentúra DPA.
Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) uviedol, že v súčasnosti existujú konkrétne dôkazy o tom, že protiimigračná strana založená v roku 2013 svojimi aktivitami ohrozuje demokratický poriadok v Nemecku.

„Prevládajúce ponímanie obyvateľstva na základe etnickej príslušnosti a pôvodu je nezlučiteľné so základným slobodným demokratickým poriadkom,“ uviedla spravodajská služba.
Námestníci riaditeľa BfV Sinan Selen a Silke Willemsová upozornili, že vyhlásenia a postoje strany a jej popredných predstaviteľov porušujú ústavný princíp nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti. Námestníci dočasne vedú BfV, až kým nového riaditeľa vymenuje nadchádzajúca vláda.
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz v reakcii uviedol, že spravodajská služba veľmi podrobné zdôvodnila, prečo klasifikovala AfD ako pravicovo-extrémistickú. Podľa Reuters však upozornil, že prípadné konanie o jej zákaze nesmie byť urýchlené.
„Som proti rýchlemu zásahu, klasifikáciu musíme starostlivo vyhodnotiť," povedal na cirkevnom zhromaždení v Hannoveri.
BfV doteraz AfD označovala ako podozrivú z extrémistickej činnosti. Strana to neúspešne napadla na súde.
Vedenie AfD rozhodnutie kritizovalo. Označilo ho za „hlbokú ranou“ pre demokraciu v krajine a chcú ho napadnúť na súde.
„AfD ako opozičná strana je teraz verejne diskreditovaná a kriminalizovaná,“ uviedli vo vyhlásení spolupredsedovia strany Alice Weidelová a Tino Chrupalla. Postup kontrarozviedky označili ako „evidentne politicky motivovaný“.
AfD skončila vo februárových parlamentných voľbách na druhom mieste so ziskom takmer 21 percent hlasov a získala 152 poslaneckých kresiel v 736-člennom Spolkovom sneme.
V prieskume verejnej mienky zo začiatku apríla prvýkrát figurovala na prvom mieste so ziskom 25 percent hlasov pred konzervatívnym blokom CDU/CSU.