BRATISLAVA. Dnešné médiá sa pri snahe o zachovanie nezávislosti ocitli v pasci. Ohrozuje ich totiž bezprecedentná hrozba v podobe ekonomického prežitia.
Vyplýva to zo Svetového indexu slobody tlače, ktorý zastrešuje nezisková organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
A hoci útočenie na novinárov rozhodne zostáva najviditeľnejším ukazovateľom porušovania mediálnych slobôd, tak spravodajstvo v roku 2025 ohrozuje predovšetkým ekonomická nestabilita.
V prípade Slovenska sa problém podľa Pavla Szalaia, vedúceho oddelenia RSF pre Európsku úniu a Balkán, prejavuje dvoma spôsobmi.
„V prvom rade je cieľom vlády Roberta Fica zahnať verejnoprávne médium do kúta, pričom apeluje na zníženie jeho financovania. V súčasnosti zároveň proces pokračuje vládnou snahou o jeho politické ovládnutie,“ vysvetľuje pre denník SME s odkazom na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).
„V druhom rade sú obeťou súkromné médiá, pretože ich do veľkej miery vlastní finančná skupina Penta, ktorá nemá záujem o to, aby na Slovensku prekvitala nezávislá žurnalistika.“
Práve pre ekonomické ukazovatele sú globálne médiá podľa RSF prvýkrát v "ťažkej situácii". Po prvýkrát v histórii výročnej správy RSF sú zároveň podmienky pre výkon žurnalistiky zlé v polovici krajín sveta a uspokojivé v menej ako jednom zo štyroch štátov.
„Médiá sa bohužiaľ čoraz častejšie ocitajú v pozícii, v ktorej si musia vybrať medzi nezávislosťou a prežitím,“ vraví Szalai.
Slovensko sa umiestnilo v rebríčku RSF najnižšie za posledných 15 rokov. Ide už o druhý veľký pád, pričom v roku 2024 kleslo o 12 priečok, ale teraz sa dodatočne prepadlo o ďalších deväť priečok na 38. miesto.
V článku sa dočítate:
- prečo je ekonomická nezávislosť dôležitá pre slobodu tlače,
- čo môže byť prekážkou vo Ficovej vojne proti novinárom,
- ako môžu za úpadok slobody tlače digitálne platformy,
Vtiahnuté do pretekov
Ekonomický tlak je významný, no často podceňovaný faktor, ktorý oslabuje médiá na celom svete, pričom sloboda tlače zažíva „znepokojujúci“ pokles na všetkých kontinentoch.
Problémom je najmä koncentrácia vlastníctva médií, ale tiež tlak, ktorý prichádza zo strany inzerentov a donorov. Slobode tlače však ubližuje aj štátna pomoc, nakoľko je buď obmedzená, alebo netransparentná. Často však chýba úplne.
Rebríček slobody tlače:
- 1. Nórsko
- 2. Estónsko
- 3. Holandsko
____
- 10. Česko
- 22. Rakúsko
- 31. Poľsko
- 38. Slovensko
- 62. Ukrajina
- 68. Maďarsko
____
- 178. Čína
- 179. Severná Kórea
- 180. Eritrea
Podľa redakčnej riaditeľky RSF Anny Bocandéovej si zaručenie slobody tlače vyžaduje stabilné, ale tiež transparentné finančné podmienky.
„Bez ekonomickej nezávislosti nemôže existovať slobodná tlač. Keď sú médiá finančne zaťažené, sú vtiahnuté do pretekov o prilákanie publika na úkor kvalitného spravodajstva a môžu sa stať obeťou oligarchov a verejných orgánov, ktorí sa ich snažia zneužívať,“ vysvetľuje Bocandéová.
„Keď sú novinári chudobní, už nemajú prostriedky na to, aby odolávali nepriateľom tlače – [aktérom], ktorí presadzujú dezinformácie a propagandu.“
Redakčná riaditeľka sa domnieva, že ekonomiku médií je potrebné urýchlene dostať do stavu, ktorý je priaznivý pre žurnalistiku a zabezpečuje produkciu spoľahlivých informácií.
„To je vo svojej podstate nákladné,“ vraví Bocandévoá s tým, že mediálna finančná nezávislosť je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie dôveryhodných informácií, ktoré slúžia verejnému záujmu. „Riešenia existujú.“
Szalai pripomína, že v rámci Európy médiám pomôže napríklad európsky zákon o slobode tlače, ktorý nadobudol účinnosť 7. mája 2024. Nové pravidlá sa však budú v plnom rozsahu uplatňovať až od 8. augusta 2025.
„Ficova vláda zrejme usúdila, že útočenie na novinárov nie je postačujúce, a preto prešla k právnemu arzenálu, ale zdá sa, že prekážkou vo vojne proti novinárom, ktorú vedie Fico, môže byť slovenské súdnictvo a európske právo,“ vraví Szalai.
Vedúci oddelenia RSF pre EÚ a Balkán však zároveň vyzdvihuje aj takzvaný crowfunding, ktorý médiám pomáha. Vďaka verejným príspevkom na Slovensku vznikol napríklad spravodajský portál 360tka.
Podľa údajov Svetového indexu slobody tlače za rok 2025 však dosahujú médiá v 160 štátoch zo 180 hodnotených krajín finančnú stabilitu buď s ťažkosťami, alebo vôbec.
Môžu si podať ruku s diktátormi
Z obmedzenia slobodnej tlače ťažia predovšetkým diktátori, ale Szalai upozorňuje, že úpadok žurnalistiky hrá do karát aj digitálnym platformám, ktoré médiám prebrali všetku reklamu a vytlačili z internetového priestoru profesionálne spracované články. Sociálne siete pritom zároveň podporujú šírenie nenávistných príspevkov a popularizujú zavádzajúci obsah.
Ide predovšetkým o gigantov ako Google, Apple, Facebook, Amazon či Microsoft, ktorí sú do značnej miery neregulovaný a absorbujú rastúci podiel príjmov z reklám, ktoré by zvyčajne podporovali žurnalistiku.
Slovensko bolo aj laboratóriom pre deepfake. V rebríčku slobody tlače kleslo o 12 priečok Čítajte V roku 2024 dosiahli výdavky na reklamu prostredníctvom sociálnych médií 247 miliárd dolárov, čo predstavuje 14-percentný nárast v porovnaní s rokom 2023.
Szalai zároveň pripomína konanie technologického magnáta Elona Muska, ktorý vlastní sociálnu sieť X, pričom neustále útočí na médiá. „V podstate si už digitálne platformy môžu podať ruku s diktátormi,“ vraví Szalai.
Oslabenie na celosvetovej úrovni
Zásah politikov do fungovania rôznych médií však zďaleka netrápi iba Slovensko.
Spravodajstvu v Rusku, ktoré pokleslo o deväť priečok na 171. miesto, dominuje Kremeľ alebo oligarchovia, ktorí sú napojení na ruskú Štátnu dumu.
Maďarsko, ktoré je na 68. mieste, zase sužuje vláda Viktora Orbána, ktorá utláča kritické médiá nerovnomerným rozdelením štátnej reklamy. A v Gruzínsku, ktoré sa prepadlo o 11 priečok na 114. miesto, zase politici využívajú zákon o „zahraničnom vplyve“ na potláčanie nezávislej žurnalistiky.
Situácia sa však zhoršuje aj v krajinách ako je Austrália (29. miesto), Kanada (21. miesto) a Česko (10. miesto), kde tiež spôsobuje koncentrácia konkrétnych aktérov okolo médií obavy. Napríklad vo Francúzsku, ktoré pokleslo o štyri priečky na 25. miesto, je významný podiel médií kontrolovaný niekoľkými bohatými vlastníkmi.
Respondenti z 92 štátov pre RSF uviedli, že majitelia „vždy“ alebo „často“ obmedzujú redakčnú nezávislosť svojich médií. Za prežitie podmienené financovaním od aktérov blízkych politickému či podnikateľskému svetu zase podľa respondentov vďačí Libanon (132. miesto), India (151. miesto), Arménsko (36. miesto) a Bulharsko (70. miesto).
Szalai však okrem rozporuplného financovania upozorňuje aj na pozastavenie USAID, za ktorým stojí administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. Dopad pociťuje napríklad historické Rádio Slobodná Európa, ktoré doteraz fungovalo vďaka americkému rozpočtu.
„Môžeme jednoducho hovoriť o snahe oslabiť žurnalistiku na celosvetovej úrovni,“ vraví Szalai s tým, že USA sa prepadli o dve priečky na 58. miesto.
V rebríčku si podľa výročnej správy RSF pohoršila predovšetkým východná Európa a stredná Ázia, kde sú silné diktátorské režimy. Ide napríklad o Bielorusko (166. miesto) či Azerbajdžan (167. miesto).
„Situácia sa však výrazne zhoršila aj v Palestíne a Izraeli, kde izraelská vláda pácha od útoku palestínskych militantov z teroristickej skupiny Hamas vojnové zločiny,“ dopĺňa Szalai s tým, že v oblasti zahynulo takmer 200 novinárov.
Izrael klesol o 11 priečok na 112. miesto, nakoľko útočí aj na izraelské médiá. Palestína je 163. mieste.
