KYJEV, BRATISLAVA. Fotografia, ktorá zachytila nečakané stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Vatikáne, vzbudila nádej, že mierový proces, v ktorom Spojené štáty dosiaľ tlačili takmer výhradne na Ukrajinu, no od Ruska ústupky nezískali, sa pohne.
Trump po stretnutí so Zelenským na svojej sociálnej sieti Truth Social adresoval Vladimirovi Putinovi kritické vyjadrenie a napísal, že nebol jediný dôvod, aby Putin strieľal rakety do civilných oblastí.
"Možno nechce ukončiť vojnu, možno ma len naťahuje a treba si s ním poradiť nejako inak, cez banky či sankcie," napísal v komentári k fotografii z Vatikánu.
Išlo o prvé stretnutie Trumpa a Zelenského od ponižujúcej februárovej schôdzky v Bielom dome, na ktorej Trump a viceprezident J. D. Vance Zelenskému vyčítali, že nie je za pomoc dostatočne vďačný.
Denník New York Times stretnutie interpretoval ako víťazstvo pre Zelenského a aspoň náznak možnosti, že by ich Washington nemusel tlačiť do prímeria podľa Ruskom nadiktovaných podmienok.
Moskva však zatiaľ nevidí dôvod ustupovať a jej požiadavky sú stále maximalistické - uznanie Krymu, separatistických republík na východe Ukrajiny, ale aj Chersonskej a Záporožskej oblasti za ruské územia, odmietnutie možnosti ukrajinského členstva v NATO, "demilitarizácia a denacifikácia" Ukrajiny, koniec sankcií proti Rusku, rozmrazenie ruských aktív a zrušenie zákonov, ktoré na Ukrajine obmedzujú používanie ruského jazyka a činnosť ruskej pravoslávnej cirkvi.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov medzitým odmietol aj možnosť, že by Rusko opustilo okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň. S takouto možnosťou rátal najmenej jeden z variantov zatiaľ nepodpísanej dohody medzi USA a Ukrajinou o využívaní ukrajinských nerastných surovín.
Putin medzitým jednostranne vyhlásil prímerie na 9. a 10. mája.
V článku sa dočítate:
- aké podmienky si kladie Rusko,
- ako zatiaľ reagujú Washington a Kyjev,
- ako stav hodnotia experti a aká je reálna šanca, že by viedol k prímeriu na Ukrajine.
Zelenskyj naznačil kompromisy
Stretnutie Trumpa so Zelenským vo Vatikáne bolo vzácnou príležitosťou, aby sa k americkému prezidentovi dostala aj iná ako ruská verzia toho, čo sa deje na Ukrajine, poznamenal pre New York Times Volodymyr Dubovyk z Odeskej národnej univerzity I. I. Mechnikova.
"Trumpov tím bol príliš dlho vystavený Kremľu a jeho postojom, takže pre Kyjev je užitočné môcť predniesť vlastnú perspektívu priamo Trumpovi. Možno Trump teraz trochu lepšie pochopí ukrajinské obavy," povedal.
Ukrajinský prezident po stretnutí vyhlásil, že v "nasledujúcich dňoch môžu prísť veľmi dôležité stretnutia" a že Ukrajina je pripravená na dialóg v akomkoľvek formáte a s kýmkoľvek, no iba po jednoznačnom signáli, že Rusko je pripravené ukončiť vojnu. "Takým signálom by bolo kompletné a bezpodmienečné zastavenie paľby," citovala v sobotu Zelenského CNN.
Bezprostredne nebolo jasné, či Putinovo nové dvojdňové prímerie tieto parametre spĺňa.
O členstve v NATO Zelenskyj naznačil ochotu rokovať, keď povedal "musíme byť pragmatickí, musíme pochopiť, aké bezpečnostné záruky Ukrajina potrebuje".
Ukrajinský prezident podľa CNN dodal, že by možno bol potrebný európsky vojenský kontingent s nejakou formou "poistky" zo strany USA. "Poistka nemusí nevyhnutne znamenať vojakov na Ukrajine, ale môže sa týkať kybernetickej bezpečnosti, a predovšetkým protivzdušného systému Patriot," povedal.
Možnosť akýchkoľvek amerických bezpečnostných záruk, aj pre eventuálne európske mierové jednotky na Ukrajine, sa zatiaľ vylučuje s tým, čo v Bruseli vo februári predostrel americký minister obrany Pete Hegseth, ktorý takéto záruky vylúčil.
Strely Patriot sa snaží Ukrajina od Washingtonu kúpiť, no Trump zatiaľ nie je ochotný ďalšie strely predať.
Putin ďalej strieľa, Nemecko kritizuje Trumpa
Rusko medzitým pokračovalo v útokoch na Ukrajinu a americký minister zahraničia Marco Rubio potvrdil, že Washington nie je ochotný na Putina vyvíjať väčší tlak, pretože "v momente, ako to začnete robiť, fakticky odchádzate", citovala ho BBC.
Tento týždeň však Rubio označil za kritický, ktorý môže rozhodnúť o tom, či sa USA ešte v mierovom procese budú angažovať. "Sme blízko, ale nie dosť. Snažíme sa zistiť, či obe strany skutočne chcú mier a ako sú si vzdialené po 90 dňoch rokovaní. To sa snažíme zistiť tento týždeň," povedal.
Ešte v nedeľu pritom Trump naznačil aj ochotu Ukrajiny zrieknuť sa polostrova Krym, ktorý Rusko okupuje už od roku 2014.
Médiá počas víkendu písali o neoverenej verzii Trumpovho "mierového plánu", ktorý zverejnil server Axisos a ktorý okrem odstúpenia Krymu Ukrajine navrhoval aj uznanie ruskej nadvlády nad okupovanými územiami Ukrajiny, vylúčenie členstva v NATO, uvoľnenie sankcií proti Rusku a bližšie neurčené "robustné bezpečnostné záruky" Ukrajine, pričom Spojené štáty by sa nezúčastňovali na prípadnej mierovej misii.
Rusko by podľa plánu Ukrajine vrátilo malú časť Charkovskej oblasti, ktorú okupuje, a zaručilo bezproblémovú plavbu na rieke Dneper. Fakticky by tak získalo územia, ktoré aktuálne okupuje a vylúčenie ukrajinského členstva v NATO k tomu.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius tieto podmienky prirovnal ku kapitulácii Ukrajiny. "Ukrajina sama osebe by takéto čosi mohla dostať už pred rokom. Nevidím tam žiadnu pridanú hodnotu," citovala Pistoriusa Ukrajinská pravda.
CNN: Trump sa nechal prekabátiť
Donald Trump zďaleka nie je jediným americkým prezidentom, ktorého Rusko dokázalo vodiť za nos, píše v aktuálnej analýze CNN.
Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff nielenže v Kremli nič nevyrokoval, ale ešte od Rusov prevzal aj niekoľko kľúčových naratívov.
"Myslím si, že rokovania sa vyvíjajú veľmi dobre - z Putinovho pohľadu," cituje stanica Angelu Stent, odborníčku na medzinárodné vzťahy a bývalú spravodajskú dôstojníčku.
Putin podľa nej nemá záujem zastaviť vojnu, ale obnoviť diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi, a to sa mu aj darí.
"Putin hrá na čas, pretože je presvedčený, že čas je na jeho strane a že dokáže dotlačiť Ukrajinu do menej výhodnej polohy a s pomocou Washingtonu presvedčiť Kyjev a jeho európskych spojencov, že jedinou možnosťou je mier podľa ruských podmienok," tvrdí v analýze John Lough z Nového eurázijského strategického centra.
Putin podľa neho používa starú ruskú taktiku, ktorou je naťahovanie sa o detailoch, fakticky odmietanie návrhov, ale bez toho, aby z ich strany otvorene zaznelo "nie".
Nie je pritom zrejmé, či Trumpov kabinet na to neprišiel, lebo nie je dosť skúsený, alebo jednoducho spolupracuje s Moskvou. No Trumpove predchádzajúce výroky naznačujú, že vníma svet podobne ako Putin - svet niekoľkých veľmocí, ktorým sa menšie krajiny musia podriadiť, cituje CNN Angelu Stenovú.
