OTTAWA. Kanaďania v pondelok rozhodujú o novom zložení parlamentu, ktorý bude vzdorovať hrozbám anexie zo strany Spojených štátov a napätým vzťahom po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do funkcie.
Jeho obchodná vojna sa stala ústredným bodom predvolebnej kampane.
Na začiatku roka sa zdalo, že parlamentné voľby s prehľadom vyhrajú konzervatívci na čele s Pierrom Poilievrom (45). Politickú situáciu v krajine však podľa stanice BBC výrazne zvrátili Trumpove clá a vyjadrenia, že Kanada sa stane „51. štátom“ USA.
To výrazne pomohlo vládnej Liberálnej strane Marka Carneyho (60), ktorý vo funkcii premiéra nahradil Justina Trudeaua. Carney predtým viedol centrálne banky Kanady a Británie a tvrdí, že jeho medzinárodné skúsenosti z finančného sektora ho predurčujú na riešenie ciel a obnovu dôvery v kanadskú ekonomiku.
V kampani zdôrazňoval potrebu diverzifikovať ekonomické väzby Kanady a znížiť jej závislosť od Spojených štátov. „Nemôžeme viac dôverovať krajine, ktorá nás chce zlomiť, aby nás mohla ovládnuť. Nepotrebujeme chaos, potrebujeme pokoj,“ zdôrazňoval.
Konzervatívec Poilievre sa snažil upriamiť pozornosť voličov na domáce problémy, najmä rastúce životné náklady, ktoré viedli k poklesu popularity Trudeaua.
Tvrdí, že jedine konzervatívna vláda dokáže riešiť kriminalitu, nedostatok bývania a ďalšie kľúčové témy.
„Kanada nezvládne ďalšie štyri roky tohto smerovania,“ vyhlásil cez víkend Poilievre.
Kritizoval aj Trumpa, no podľa neho práve desať rokov zlej liberálnej politiky urobilo Kanadu zraniteľnou proti Spojeným štátom.
Posledné prieskumy naznačujú mierny náskok liberálov. Konečný výsledok môže podľa AFP ovplyvniť výsledok menších strán - najmä ľavicovej Novej demokratickej strany a separatistického bloku Québecois.
Prieskumy však signalizujú, že spomínaným menším stranám sa znížila podpora.
Koniec kampane poznačil víkendový útok v meste Vancouver, kde vodič auta vrazil do davu ľudí na pouličnom festivale a zabil najmenej 11 ľudí.
V Kanade so 41 miliónmi obyvateľov má volebné právo takmer 29 miliónov osôb. Rekordný počet voličov (viac ako sedem miliónov) už odovzdal svoj hlas v predčasnom hlasovaní. O záujme o voľby svedčí aj nezvyčajne vysoká sledovanosť predvolebných debát.
Voliči rozhodnú o obsadení 343 kresiel v parlamente, pričom na väčšinu je potrebných 172. Liberáli získali väčšinu naposledy v roku 2015 a od roku 2019 vládnu v menšinovom postavení. Prvé výsledky sa očakávajú krátko po uzavretí väčšiny volebných miestností v pondelok večer miestneho času.
