SKOPJE. Archeológovia objavili v Severnom Macedónsku pozostatky starovekého „vojenského tábora“, ktoré v skutočnosti môžu byť pozostatkami starovekého mesta Lyncus, hlavného mesta kráľovstva Lynkestis.
TASR informuje na základe vyhlásenia Kalifornskej štátnej polytechnickej univerzity okresu Humboldt (Cal Poly Humbold) a správy portálu Live Science.
Malé staroveké kráľovstvo Lynkestis prekvitalo na území dnešného Severného Macedónska. Počas vlády kráľa Filipa II. (359 až 336 p. n. l.) sa stalo súčasťou Macedónskej ríše.
Podľa historických záznamov bolo mesto Lyncus pravdepodobne rodiskom Eurydiky I. Macedónskej, matky Alexandra Veľkého, i jeho starej mamy. Alexander vládol v rokoch 336 až 323 p. n. l.
Archeologická lokalita neďaleko dediny Crnobuki bola archeológom známa už od roku 1966. Spočiatku ale bola považovaná za pozostatky vojenského tábora, nie za pozostatky mesta, uvádza vyhlásenie Cal Poly Humboldt.
V Grécku zatkli priekupníkov antických starožitností Čítajte Tento názor pretrval do roku 2023, keď výskumníci dronmi a meraním technológiou svetelnej detekcie a merania rozsahu (LiDAR) vytvorili topografickú mapu náleziska. Táto technológia dokáže preniknúť rastlinstvom pokrývajúcim nálezisko a často sa využíva pri výskume po celom svete.
Meranie odhalilo mesto s akropolou zaberajúcou najmenej 2,8 hektára. Archeológovia odhalili pozostatky textilnej dielne a ďalšej budovy, pravdepodobne divadla. Našlo sa tiež množstvo artefaktov ako keramika, mince, herné žetóny a tiež lístok do divadla vyrobený z ílu.
Až donedávna vládol názor, že mesto vzniklo dávno po smrti Alexandra Veľkého, počas vlády Filipa V. (221 až 179 p. n. l.). Objav mince vyrazenej v rokoch 325 až 323 p. n. l. však podľa vyhlásenia naznačuje, že mesto existovalo už počas Alexandrovho života.
Archeológovia na mieste vykopali aj sekery a fragmenty keramických nádob, ktoré dokazujú osídlenie lokality ľuďmi už v bronzovej dobe (3300 až 1200 p. n. l.). Vo vykopávkach plánujú pokračovať.
Lokalita môže na vplyvné kráľovstvo vrhnúť viac svetla. Staroveké Macedónsko bolo „civilizáciou zohrávajúcou významnú úlohu v dnešnom chápaní sveta a v túžbe spájať rôzne civilizácie a kultúry,“ uvádza vo vyhlásení Engin Nasuh, jeden z vedúcich archeológov náleziska a kurátor Národného inštitútu a múzea v Bitole.
