V Bazilike sv. Petra pokračuje lúčenie so zosnulým pápežom Františkom.
VATIKÁN. Pápež František sa niekoľko týždňov pred smrťou rozhodol, že si za žiadnych okolností nepraje, aby ho lekári intubovali.
V rozhovore pre štvrtkové vydanie talianskeho denník Il Messaggero to uviedol jeho osobný lekár Sergio Alfieri.
Rovnakú žiadosť pápež lekárom adresoval aj počas svojej hospitalizácie v roku 2021.
Agentúra ozrejmila, že počas intubácie sa do priedušnice vsunie trubica, prostredníctvom ktorej možno pacienta umelo ventilovať.
Používa sa v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné neinvazívne zaistenie dýchacích ciest: počas celkovej anestézie pri mnohých druhoch operácií, pri resuscitácii alebo pri nutnosti umelej pľúcnej ventilácie s použitím pretlaku v dýchacích cestách.
Počas poslednej hospitalizácie bol Františkovi podávaný kyslík cez nosovú trubicu a občas nosil na tvári kyslíkovú masku, ale nebol zaintubovaný.
Podľa Alfieriho pápež počas svojho posledného 38 dní trvajúceho pobytu v nemocnici výslovne požiadal, aby za žiadnych okolností nebol intubovaný. Jeho stav počas hospitalizácie bol veľmi vážny, lekári neskôr priznali, že bol aj v bezprostrednom ohrození života.
Pápež František zomrel 21. apríla - deň po tom, ako na Veľkonočnú nedeľu udelil požehnanie Urbi et Orbi (mestu Rím a svetu), následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile a pozdravil sa s pútnikmi.
Alfieri v rozhovore pre taliansky denník opísal, ako ho skoro ráno na Veľkonočný pondelok kontaktoval pápežov ošetrovateľ Massimiliano Strappetti s tým, že sa pápež necíti dobre. Zdravotný personál mu ešte pred príchodom lekára podal kyslík a infúziu.
Lekár dorazil do Domu sv. Marty, kde pápež býval počas celého svojho pontifikátu, ráno približne o 06:20 h - 06:30 h. František už v tom čase nebol pri vedomí, mal síce otvorené oči, ale nereagoval na otázky ani na bolesť pri dotyku - bol už v kóme, jeho pulz bol spomalený a dýchanie plytké. Alfieri mu stetoskopom vyšetril pľúca, ktoré „boli čisté“. Pápež nemal dýchavičnosť, nejavil žiadne príznaky, ktoré by mohli viesť k takej respiračnej kríze, akú mal počas nedávneho pobytu v nemocnici, doplnil Alfieri.
Chcel "ísť domov"
Rádiologické nálezy z osudného dňa podľa Alfieriho nie sú k dispozícii, keďže pápež zomrel vo svojom byte a nie v nemocnici. „Ale či už šlo o krvácanie do mozgu alebo mozgovú príhodu, určite nezomrel na problémy s dýchaním,“ potvrdil Alfieri s tým, že pápež nemal pred skonom žiadne bolesti a netrpel.
Podľa denníka Il Messaggero sa krátko uvažovalo aj o pápežovom prevoze do nemocnice, ale podľa Alfieriho by zrejme počas neho zomrel.
Pápežov život sa skončil „bez bolesti a doma“, ako si to pravdepodobne prial, konštatoval Alfieri s tým, že pápež v nemocnici nehovoril, že sa chce vrátiť „do sv. Marty“, ale že chce “ísť domov“.
Vatikán neskôr oficiálne oznámil, že príčinou úmrtia 88-ročného Františka bola mozgová mŕtvica a nezvratný kardiovaskulárny kolaps. Podľa Alfieriho akékoľvek iné dohady o príčinách pápežovej smrti „nestoja za úvahu.“
Lekár objasnil, že vo Františkovom prípade to bola jedna z tých mozgových príhod, keď smrť nastane do hodiny. Lekár predpokladá, že v pápežovom prípade sa „možno vytvorila krvná zrazenina a zablokovala cievu v mozgu“.
„Možno došlo aj ku krvácaniu. Niečo sa také sa môže stať hocikomu, ale starší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku, najmä ak nie sú (fyzicky) veľmi aktívni," objasnil Alfieri.
Pokračuje verejná rozlúčka
Otvorenú rakvu s telom vystavili v Bazilike sv. Petra pri hlavnom oltári nad hrobom sv. Petra, nazývanom Oltár konfesie v stredu o 11.00 h. Do štvrtka 8.30 h si pamiatku zosnulého pápeža uctilo približne 48.600 ľudí.
Mnohí veriaci a pútnici čakali v rade pred chrámom aj niekoľko hodín. ANSA tvrdí, že baziliku mali v stredu zatvoriť o polnoci, avšak pre množstvo veriacich a pútnikov, ktorí chceli vzdať hold pápežovi, ju Vatikán nechal otvorenú až do štvrtka do 5.30 h ráno.
Opäť ju otvorili o 7.00 h. Medzi polnocou a pol šiestou ráno navštívilo Baziliku sv. Petra približne 13-tisíc ľudí.
Františkovi v stredu vzdala úctu aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Okolo rakvy s telom pápeža, ktorý má na sebe červený ornát, bielu mitru, čierne topánky a a medzi prstami rúk ruženec, treba prejsť v priebehu niekoľkých sekúnd. Mnohí ľudia napriek tomu stačia urobiť fotografie alebo videá svojimi smartfónmi.
Bazilika zostane vo štvrtok otvorená pre verejnosť až do polnoci a v piatok do 19.00 h. Následne sa uskutoční zapečatenie rakvy.
Predpokladá sa, že s blížiacim sa sobotňajším pohrebom bude záujem ľudí narastať.
V súvislosti s ním Taliansko pripravuje rozsiahlu bezpečnostnú operáciu: k státisícom smútiacich veriacich sa majú pripojiť svetoví lídri vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Úrady očakávajú až 170 zahraničných delegácií.
Pohreb bude v sobotu
V sobotu, po pohrebných obradoch pred Bazilikou sv. Petra, rakvu s telom v súlade s prianím zosnulého pápeža prenesú do pápežovho obľúbeného chrámu v Ríme - Baziliky Santa Maria Maggiore (Bazilika panny Márie Väčšej), kde bude pochovaný v jednoduchom hrobe označenom nápisom Franciscus (František v latinčine).
Na príprave pohrebu sa podieľajú aj dvaja slovenskí kňazi Ján Dubina a Ľubomír Welnitz. Obaja pôsobia už niekoľko rokov ako pápežskí ceremoniári.
Sobotňajšou pohrebnou omšou sa v súlade s tradíciou začne deväť dní smútenia za pápežom - novéna (novemdiales).
Toto obdobie sa skončí 4. mája, pričom každý deň bude zádušnú omšu slúžiť iný z vybraných kardinálov.
Vatikán nateraz neoznámil dátum konkláve, na ktorom kardináli zvolia Františkovho nástupcu. Kardináli, ktorí už sú v Ríme, sa na svojom ďalšom stretnutí zídu vo štvrtok o 09:00 h.
