Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Palestínska teroristická skupina Hamas sa v posledných týždňoch snaží v Pásme Gazy zastaviť vlnu protestov, ktoré sú proti nej namierené. Kroky militantov ukazujú, že v umlčiavaní nesúhlasu sú odhodlaní pokračovať napriek tomu, že vojna s Izraelom ich výrazne oslabila.
Demonštrácie, ktoré vypukli koncom marca, boli najodvážnejším prejavom odporu voči Hamasu za posledné roky a zdôraznili zúfalstvo Palestínčanov, ktorí sa snažia o ukončenie vojny.
Protesty teraz z veľkej časti utíchli, pričom obyvatelia Pásma Gazy ich pokles pripisujú tlaku Hamasu a ťažkostiam, ktorým čelia počas izraelského obliehania enklávy vrátane hľadania potravín, úteku pred izraelskými údermi a príkazmi na evakuáciu.
Protesty zároveň mnohých iných obyvateľov Pásma Gazy prekvapili, keďže Hamas pravidelne potláča nesúhlas.
Obyvatelia enklávy uviedli, že niektorí Palestínčania, ktorí sa zúčastnili na protestoch alebo o nich informovali na sociálnych sieťach, dostali výhražné telefonáty alebo predvolania od Hamasu a v miestnych médiách anonymní predstavitelia Hamasu označili protestujúcich za kolaborantov s Izraelom.
Niekoľko palestínskych novinárov pre denník The Washington Post uviedlo, že sa cítili pod tlakom, aby o demonštráciách neinformovali, pretože by to mohlo odvádzať pozornosť od vojny.
V článku sa dočítate:
- koho militanti zabili,
- kde začali protesty,
- čo sa v Pásme Gazy zmenilo.
Osud kritikov
Podľa dvoch príbuzných, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity zo strachu pred odvetou Hamasu, militanti minulý mesiac ubili na smrť Odaya Rabeya, ktorý bránil svojho bratranca prenasledovaného príslušníkmi bezpečnostných zložiek Hamasu za účasť na protestoch.
Veľká skupina maskovaných mužov, ktorí sa identifikovali ako členovia ozbrojeného krídla Hamasu, brigád Izzedína al-Kassáma, uniesla, zbila a mučila Rabeya, uviedli príbuzní, ktorí ho videli v nemocnici.
„Toto je osud ľudí, ktorí krivdia Hamasu,“ povedali muži podľa príbuzných.
Predstaviteľ Hamasu Basem Naim nereagoval na žiadosť o komentár. Vo vyhlásení z minulého mesiaca uviedol, že „všetci ľudia majú právo plakať od bolesti a pozdvihnúť svoj hlas proti agresii voči palestínskemu ľudu“, ale kritizoval tých, ktorí „zneužívajú tragické humanitárne podmienky, či už na presadzovanie podozrivých politických programov, alebo na zbavenie zodpovednosti zločineckého agresora a jeho okupácie či armády“.
Vlna protestov sa začala v meste Bejt Lahia na severe Pásma Gazy krátko po tom, ako Izrael porušil prímerie s Hamasom a obnovil vojenské operácie v celej enkláve. Said Kilani, politický organizátor z Bejt Lahíe, povedal, že demonštrácia sa tam začala spontánne, najmä medzi obyvateľmi, ktorí najviac trpeli pod izraelským bombardovaním.

Protesty sa potom rozšírili do Chán Júnisu, Džabalje a ďalších miest, kde pochodujúci muži kričali „Preč s Hamasom“ a vyzývali na ukončenie vojny.
„Ak koniec vlády Hamasu povedie k ukončeniu vojny... Pre nás je najdôležitejšie, aby sa vojna skončila,“ povedal Rami Haroun, obyvateľ utečeneckého tábora Nuseirat, ktorý demonštroval. „Ľudské straty pre Hamas nič neznamenajú.“
Hoci protestujúci jasne vyjadrili svoju požiadavku, aby Izrael ukončil svoju „genocídu“ voči Palestínčanom, protihamasovské nálady, ktoré sa objavili, boli zatiaľ najväčším ukazovateľom rastúcej nespokojnosti verejnosti s militantnou skupinou a jej postupom vo vojne.
„Ľudia v Pásme Gazy sú to posledné, na čom im záleží,“ povedal 30-ročný Aríj Ahmed, obyvateľ mesta Gaza. „V prejavoch oslavujú našu údajnú nezlomnosť, ale neuvedomujú si, že nie sme nezlomní.“
Denne žijú so smrťou
Počas celej vojny sa Hamas zameral na kritikov. Muži, ktorí tvrdili, že patria k Hamasu, podľa rodín obetí zbili prominentného politického oponenta Amína Abeda a ďalšieho, Ziada Abú Haja, zastrelili.
Rabeyova smrť bola ďalším mrazivým momentom. Útočníci povedali jeho rodine, že Rabey sa priznal k užívaniu drog a krádeži zbraní od Hamasu, uviedli jeho príbuzní. Jeho rodina tieto obvinenia poprela.
Miestni novinári chceli pôvodne o protestoch informovať. Dvaja z nich však uviedli, že cítili nátlak, aby o nich a o inej kritike Hamasu nepísali. Novinári hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, pretože sa obávali odvety zo strany Izraela a Hamasu.
Jeden z novinárov povedal, že o protestoch nepísal, pretože okrem strachu z toho, že ich Hamas označí za izraelských špiónov alebo sa im „pomstí“, nechcel odvádzať pozornosť od väčšieho príbehu - izraelských útokov. Ďalší novinár uviedol, že Hamas niekedy sleduje novinárov počas samotného reportovania.
Hoci Hamas zostáva dominantnou politickou silou v Pásme Gazy, schopnosť skupiny potlačiť nesúhlas nie je taká silná ako v minulosti, povedal Kilani.
„Pozícia Hamasu nie je silná, pretože mu chýba oficiálna autorita alebo aktívna prítomnosť v teréne,“ povedal. „Ľudia denne žijú so smrťou a strach z Hamasu už výrazne neovplyvňuje názory tých, ktorí požadujú slobodu“.

Od obnovenia bojov minulý mesiac izraelská armáda zvýšila počet útokov na policajtov a ďalších členov civilnej vlády Hamasu, čím znížila schopnosť skupiny presadzovať svoju vôľu medzi obyvateľmi.
„Hamas nie je schopný kontrolovať palestínske ulice,“ povedal politický analytik z Pásma Gazy Mchajmar Abusada. „Existuje veľa vnútorných sporov medzi klanmi a medzi ľuďmi. Časť z nich ide proti Hamasu“.
Niektorí Palestínčania, ktorí sú na Hamas naštvaní, si však hryzú do jazyka, pretože sa zároveň obávajú alternatívy - politického vákua.
„Ľudia sa boja [Hamasu], ale chaosu sa obávajú ešte viac,“ povedal Haroun, obyvateľ tábora Nuseirat, pričom spomenul rozšírenie ozbrojených gangov a obchodníkov počas vojny. „V súčasnej situácii neexistuje alternatíva. Tento problém je desivý.“