WASHINGTON, BRATISLAVA. Od opätovného nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu neuplynulo ani sto dní a už stihol prepustiť stovky zamestnancov verejnej správy, vyhnať z krajiny časť migrantov či profesorov a vysokými clami rozpútať ekonomickú krízu.
Súčasnú situáciu by mohli využiť demokrati - nevedia sa však zhodnúť, akú stratégiu zvoliť.
James Carville, dlhoročný stratég Demokratickej strany, má pre nich jedno odporúčanie. „Treba sa zvaliť a hrať mŕtveho,” napísal vo februárovom komentári pre New York Times.
Svoje odporúčanie zdôvodnil tým, že strana nemá jasného lídra a v Kongrese nemá väčšinu. Pomôcť im však podľa neho môže to, že republikáni nevedia efektívne vládnuť.
„Nechajme, nech republikánov rozdrví ich vlastná váha a začneme Američanom chýbať,” napísal tiež. Nezdá sa však, že sa im táto taktika podarí.
Popularita Demokratickej strany medzi voličmi je totiž v súčasnosti rekordne nízka. V spoločnosti ju pozitívne vníma 29 percent opýtaných, zatiaľ čo pri republikánoch ide o 36 percent respondentov, vyplýva z najnovšieho prieskumu pre stanicu CNN.
Viac voličov ako predtým zároveň od demokratov chce, aby sa proti Trumpovi ostro vymedzili. Nateraz to však nevyzerá, že si tento postoj osvoja.
„Osobne sa mi zdá, že demokrati skôr vyčkávajú a potichu hľadajú smer do takzvaných doplňovacích volieb do Kongresu na budúcu jeseň,” hovorí pre SME Jan Hornát, amerikanista z Karlovej univerzity v Prahe.
V článku sa dočítate aj:
- čo voliči chcú od demokratov,
- či je dobré, že Bidena a Harrisovú nepočuť,
- či demokratov zachráni Bernie Sanders a Alexandria Ocasio-Cortez,
- kto by sa mohol stať lídrom strany.
Voliči chcú zastaviť Trumpa
Zo spomínaného prieskumu tiež vyplýva, že 57 percent opýtaných si praje, aby sa demokrati viac vyhraňovali voči Trumpovej politike. Chcú, aby spoločne pracovali na jej zastavení, nie aby spolupracovali s republikánmi.
Ich počet tak od Trumpovho prvého funkčného obdobia vzrástol. Podľa prieskumu zo septembra 2017, keď bol Trump v úrade len niekoľko mesiacov, pritom až 74 percent opýtaných demokratických voličov chcelo, aby politici spolupracovali s republikánmi v snahe presadiť vlastné priority. Bojovnejší prístup vtedy žiadalo len 23 percent ľudí.
Mnohých preto nahnevalo, keď začiatkom marca desať demokratických senátorov - vrátane lídra demokratickej menšiny v Senáte Chucka Schumera - hlasovalo za schválenie zákona o výdavkoch z dielne republikánov, aby tak predišli zastaveniu činnosti vlády (tzv. government shutdown).

Elizabeth Joyce, 35-ročná manažérka technologických projektov z Texasu, počas prvého funkčného obdobia podporovala kompromisy demokratov s Trumpom. Teraz je však proti.
„Bojím sa, že kompromisy povedú k pádu našej demokracie, aby som to len trochu hyperbolizovala,“ povedala pre stanicu NBC News.
Rovnako ako politici, ani demokratickí voliči však nie sú jednotní. To, čo voliči demokratov od nich v súčasnosti požadujú, sa podľa amerikanistu Hornáta dá rozdeliť na tri tábory.
„Prvá časť vyzýva k boju a aktívnemu obmedzovaniu právomoci Trumpovej administratívy legislatívne. Druhá časť chce, aby strana viac smerovala do politického stredu a verejne uznáva, že niektoré pozície strany boli pre amerických voličov príliš progresívne," hovorí.
„Tretia skupina voličov požaduje radikálne nový program, respektíve niečo ako napríklad demokratický socializmus Bernieho Sandersa, ktorý môže ideologicky konkurovať agende súčasnej Republikánskej strany,” približuje Hornát.
Progresívna kritika
Práve Sanders, 83-ročný senátor za štát Vermont, sa v poslednom čase zviditeľňuje svojou kritikou Trumpa. Ide o nezávislého poslanca, s demokratmi však dlhodobo spolupracuje a dvakrát za nich kandidoval na prezidenta.
Spolu s 35-ročnou kongresmankou Alexandriou Ocasio-Cortez, ktorá predstavuje progresívne krídlo strany, od februára po krajine organizujú zhromaždenia proti prezidentovi a jeho oligarchickému spôsobu vládnutia.
Kritizujú napríklad Trumpove kroky proti migrantom, popieranie klimatickej krízy, obmedzovanie interrupcií či daňové úľavy pre najbohatších obyvateľov. Na protesty dokázali prilákať tisíce ľudí.
Najväčší sa odohral v polovici apríla v Los Angeles, kde prišlo viac ako 36-tisíc ľudí. „Z vašej prítomnosti tu sú Donald Trump a Elon Musk veľmi nervózni,” odkázal účastníkom Sanders. Následne so svojím odkazom vystúpil aj na hudobnom festivale Coachella.
Amerikanista Hornát hovorí, že dvojica je zaujímavým hlasom na kraji strany, ktorá poskytuje nové nápady a môže imponovať voličom, ktorí sa cítia prehliadaní.
Sanders napríklad dlhodobo podporuje bezplatné zdravotné poistenie a školstvo pre všetkých.
„Ich program je však na amerického voliča príliš ľavicový a progresívny. Na scéne sú niekoľko rokov a nedokázali si vytvoriť celonárodnú voličskú podporu, iba lokálnu vo svojich okrskoch a štátoch. Nevidím dôvod, prečo by sa im to malo podariť zrovna teraz,” dopĺňa odborník.
Veľkú budúcnosť v strane im preto nepredpovedá. „Ak Trump zlyhá, voliči budú chcieť stred. Ak uspeje, budú chcieť v jeho politike pokračovať. Dopyt po radikálnej alternatíve proti Trumpovi úplne v spoločnosti nevidím,” uzatvára Hornát.
Kto je budúcnosť strany?
Naopak, niekdajšie najznámejšie tváre Demokratickej strany - bývalého prezidenta Joea Bidena a jeho viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ktorá neskôr sama kandidovala - nie je od Trumpovej výhry na verejnosti vidieť.
Pre stranu je to však skôr lepšie, myslí si Hornát.
„Nedokážem si predstaviť, čím by dvojica prispela do debaty vo vnútri strany, keď nedokázala formulovať nádeje, ktoré by nadchli a mobilizovali davy vo chvíli, keď to bolo pre demokratov najdôležitejšie,” hovorí.
Harrisová podľa insiderských informácií nezvažuje opätovnú kandidatúru na prezidentku, ale na guvernérku Kalifornie. „Verejná reakcia na tento krok je však skôr skeptická a v horších prípadoch aj posmešná,” približuje amerikanista Hornát.
Ďalšie prezidentské voľby sa síce v USA uskutočnia až v roku 2028, už teraz však prebieha debata, akého kandidáta by demokrati mohli nasadiť. Veľa sa skloňuje meno kalifornského guvernéra Gavina Newsoma.
Ak Newsom takéto ambície má, nateraz si ich necháva pre seba. V snahe zdvihnúť svoj celonárodný profil však začal moderovať podcast, do ktorého si pozýva aj republikánskych a kontroverzných hostí, napríklad známeho konšpirátora a Trumpovho stúpenca Stevea Bannona.
„Asi sa snaží svoju stranu tlačiť smerom k politickému stredu a zároveň získavať stredových voličov, ktorí sa v posledných rokoch otočili demokratom chrbtom. Je to politik, ktorého by sme mali medzi demokratmi sledovať,” mieni amerikanista.

Za podobnú postavu považuje Coryho Bookera, senátora za štát New Jersey, ktorý sa uchádzal o nomináciu na prezidenta v roku 2020.
Ten nedávno prelomil v Senáte rekord, keď na protest proti vláde rečnil 25 hodín a päť minút. Chcel tak voličom ukázať, že demokrati sú ochotní bojovať proti Trumpovej administratíve.
„Náš národ v súčasnosti nezažíva normálne časy. Hrozby pre americký ľud a americkú demokraciu sú vážne a naliehavé a my všetci musíme urobiť viac, aby sme sa im vzopreli,” začal svoju reč.