JEREVAN. Arménsko v utorok vyzvalo Azerbajdžan na podpis mierovej dohody a premiér Nikol Pašinjan pripustil, že je pripravený súčasne splniť jednu z hlavných požiadaviek Baku, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Obe bývalé sovietske republiky sa minulý mesiac dohodli na texte dlho očakávanej mierovej zmluvy, ktorá má ukončiť desaťročia konfliktov. Azerbajdžan však pred podpisom dokumentu predložil sériu podmienok vrátane zmeny arménskej ústavy.
Pašinjan v utorok navrhol, aby sa mierová dohoda podpísala súčasne s vyhlásením o splnení jednej z ďalších požiadaviek Baku – formálnym zrušením Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Ide o dnes už nefungujúcu skupinu medzinárodných sprostredkovateľov (Francúzska, Ruska a Spojených štátov), ktorá bola založená v roku 1991 s cieľom podporiť riešenie konfliktu rokovaniami.
„To znamená položiť na stôl mierovú dohodu a spoločné vyhlásenie o zrušení štruktúr Minskej skupiny a podpísať ich na rovnakom mieste a v rovnakom čase,“ spresnil arménsky premiér v parlamente v Jerevane.
Zároveň navrhol vytvoriť spoločný arménsko-azerbajdžanský mechanizmus na vyšetrovanie hraničných incidentov vrátane porušení prímeria. „Neexistuje žiadny dôvod na vojnu... Vojna nebude, bude mier,“ zdôraznil.
Arménsko deklarovalo pripravenosť podpísať mierovú dohodu s Azerbajdžanom. Baku však trvá na tom, aby Jerevan z arménskej ústavy odstránil odkaz na vyhlásenie nezávislosti krajiny, ktoré si uplatňuje územné nároky na Náhorný Karabach. Azerbajdžan toto vyhlásenie považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.
Pašinjan tvrdí, že takáto zmena si v Arménsku vyžaduje referendum, ktoré by sa mohlo uskutočniť najskôr v roku 2027. Zdôraznil však, že mierovú dohodu by chcel podpísať skôr.
Baku a Jerevan viedli v posledných desaťročiach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Ide o súčasť azerbajdžanského územia, ale žili v ňom prevažne etnickí Arméni. V septembri 2023 ho Azerbajdžan znovuobsadil počas 24-hodinovej ofenzívy.
Dohoda o normalizácii vzťahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
