KAPSKÉ MESTO, BRATISLAVA. „Juhoafrická republika berie tamojším bielym farmárom pôdu a spolu s ich rodinami ich zabíja," napísal nedávno americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Trump sa na stranu bielych farmárov, ktorí sú síce v krajine menšinou, no vlastnia väčšinu poľnohospodárskej pôdy, stavia už roky.
Najnovšie však pre svoje tvrdenia zastavil finančnú pomoc americkej vlády do krajiny. Bojkotuje aj stretnutie krajín G20, ktoré je v Juhoafrickej republike naplánované na november 2025.
Do debaty sa najnovšie zapája aj Trumpov blízky poradca a miliardár Elon Musk, ktorý z Juhoafrickej republiky pochádza. Ten otvorene kritizuje súčasnú juhoafrickú vládu a podporuje tamojších nacionalistov bielej farby pleti.
Juhoafrická republika, ktorá zažila takmer päťdesiat rokov tvrdej rasovej segregácie, sa snaží podporovať diverzitu. Problémy s rasizmom však v spoločnosti pretrvávajú.
Tamojšia vláda Trumpove aj Muskove tvrdenia o zámernom cielení na belošskú komunity odmieta.
„Nedovoľme, aby nás udalosti za našimi brehmi rozdelili alebo poštvali proti sebe," vyzval koncom apríla svojich spoluobčanov juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.
V článku sa dočítate aj:
- čo je to zákon o vyvlastnení,
- čo hovoria bieli Juhoafričania na Trumpovu ponuku azylu,
- akú rolu v tom hrá Elon Musk.
Zákon ako zámienka
Najnovší spor medzi USA a Juhoafrickou republikou sa začal v januári, keď tamojší prezident Ramaphosa podpísal zákon o vyvlastnení pôdy.
Juhoafrická vláda argumentuje tým, že uľahčenie odobratia pôdy má za cieľ pomôcť riešiť rasové problémy v krajine, ktoré súvisia s vlastníctvom pôdy, a urobí tak len v prípade „verejného záujmu".
Mnohí bieli farmári a Trump však hovoria, že slúži na ich diskrimináciu.
Vlastníctvo pôdy je v Juhoafrickej republike spornou témou aj tridsaťjeden rokov po páde aparteidu. Napriek tomu, že belosi tvoria len zhruba sedem percent obyvateľstva, vlastnia až tri štvrtiny pôdy.
Najnovší zákon hovorí, že vláda musí za vyvlastnenie pôdy zaplatiť „spravodlivú kompenzáciu" - môže však ísť o nižšiu sumu, ako je trhová cena, v krajnom prípade môžu zostať aj bez kompenzácie, upozorňuje pre SME Pierre de Vos, odborník na ústavné právo z Univerzity v Kapskom Meste.
Vyvlastnenie však musí najprv schváliť súd. Podľa de Vosa je nepravdepodobné, že by súd odsúhlasil takýto krok bez kompenzácie, mnohí bieli farmári podľa neho vedia túto rétoriku šikovne využiť.
„Zákon o vyvlastnení toho veľa nezmení. Ak chcú však ľudí strašiť, môžu na to využiť práve tento zákon," hovorí.
Exodus do USA?
Trump následne bielym Juhoafričanom ponúkol v USA azyl a sľúbil urýchlené konanie na získanie občianstva.
Oznámil to v čase, keď chce vykonávať masové deportácie najmä nezákonných migrantov. Zameriava sa však napríklad aj na propalestínskych zahraničných študentov vysokých škôl.
„Je iróniou, že exekutívny príkaz poskytuje štatút utečenca v USA skupine v Juhoafrickej republike, ktorá patrí medzi ekonomicky najprivilegovanejšie, zatiaľ čo zraniteľní ľudia z iných častí sveta sú z USA deportovaní a azyl im je odoprený napriek skutočným ťažkostiam," reagovalo na to juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí.
Trump chce vyhosťovať propalestínskych študentov. Prvého už zadržali Čítajte Niektorí občania však záujem prejavili. Veľvyslanectvo Spojených štátov v Juhoafrickej republike koncom marca oznámilo, že má zoznam viac ako 67-tisíc ľudí, ktorí by chceli získať štatút utečenca v USA.
Podľa profesora de Vosa však ide o „obyčajných ľudí", ktorí nepochádzajú z líderských pozícií belošských komunít.
„Majú pocit, že v Juhoafrickej republike nemajú budúcnosť. Niektorí sú aj rasisti, nechcú žiť v krajine, kde je väčšina obyvateľov čiernej farby pleti. Často sa o tom nehovorí, ale veľká časť tejto konverzácie je aj o rasizme," dopĺňa.
Mnohí bieli Juhoafričania sú Trumpovi za jeho slová podpory vďační, svoju krajinu však opustiť nechcú. „Našu odpoveď Trumpovi môžeme zhrnúť do troch slov: Pomôžte nám tu,“ hovorí pre denník Financial Times Frans de Klerk, líder z belošskej separatistickej osady Orania.
Orania sa nachádza v púšti a má zhruba tritisíc obyvateľov. Používajú vlastnú menu a udržujú pamätníky viacerým kolonizátorom, ktorí prišli najmä z Holandska .Je medzi nimi aj Hendrik Verwoerd, ktorý je považovaný za architekta aparteidu.
Profesora de Vosa takýto prístup neprekvapuje. „Napriek tomu, že juhoafrická vláda nie je vždy efektívna, bieli Juhoafričania tu budú mať lepší štandard života, ako keby sa stali utečencami v inej krajine,” hovorí.
Peniaze a krajná pravica
Trumpovo konanie zrejme ovplyvňuje Elon Musk ako jeho stúpenec a biely Juhoafričan.
Juhoafrického prezidenta už dlhšie obviňuje z „otvorene rasistických zákonov o vlastníctve“ a dokonca podporil konšpiračnú teóriu, podľa ktorej sa v Juhoafrickej republike deje „genocída“ bielych občanov.
Jeho motivácia je však podľa odborníka de Vosa komplikovanejšia. „Pretože je biely Juhoafričan, vyrástol tu a teraz žije v USA, môže ísť o akúsi emocionálnu reakciu na demokraciu a vládu, ktorú poväčšine tvoria černošskí politici," hovorí.
Za pravdepodobnejšie však považuje, že Muskovi ide o peniaze. Podnikateľ chce totiž v Juhoafrickej republike zaviesť svoje internetové satelity Starlink.
Ak chcú však zahraničné spoločnosti pôsobiť v krajine, musia časť podielu predať černošskej komunite - alebo iným komunitám, ktoré boli diskriminované počas aparteidu.
Musk takéto nariadenie označuje za diskrimináciu. Tamojšie úrady však pracujú na legislatíve, ktorá by satelitným spoločnostiam umožnila získať licencie investovaním do znevýhodnených komunít namiesto predaja svojich podielov.
„Musk môže využívať svoj vplyv na Trumpa pre lepšiu obchodnú dohodu. Porozumieť Muskovi je však ťažké. Môže ide o kombináciu - ide mu o peniaze, no má aj sympatie ku krajnej pravici," uzatvára odborník de Vos.
