BRATISLAVA. Brazílsky exprezident Jair Bolsonaro podstúpil v sobotu operáciu zameranú na spriechodnenie čreva a rekonštrukciu brušnej steny. Oznámila to nemocnica DF Star v hlavnom meste Brazília. TASR o tom píše podľa správ agentúr DPA a AP.
Bolsonara prijali v piatok v nemocnici v malom meste Santa Cruz v severobrazílskom štáte Rio Grande do Norte. Dôvodom hospitalizácie bola podľa jeho slov neznesiteľná bolesť brucha, spôsobená črevnou nepriechodnosťou. Následne ho previezli do väčšej kliniky v meste Natal, ktoré je metropolou zmieneného štátu. Jeho rodina si však v sobotu vyžiadala ďalší prevoz, tentokrát do hlavného mesta Brazília, kde ho napokon v nedeľu operovali.
Operácia sa podľa zdrojov agentúry AFP z exprezidentovho bezprostredného okolia začala o 8.30 h miestneho času (13.30 h SELČ) a očakávalo sa, že potrvá približne šesť hodín. Agentúra DPA s odvolaním sa na vyjadrenie nemocnice uviedla, že počas zákroku odstraňovali Bolsonarovi zrasty v tenkom čreve.
Brazílskeho krajne pravicového exprezidenta trápia zdravotné problémy odvtedy, ako ho v roku 2018 pobodali nožom počas predvolebnej kampane. V sobotu na sieti X napísal, že podľa lekárov je jeho najnovší bolestivý incident najvážnejší od zmieneného útoku, pri ktorom stratil približne 40 percent krvi a následne absolvoval viacero operácií. Atentátnika súd vtedy vyhlásil za duševne chorého a nariadil ho umiestniť na psychiatriu.
Bolsonaro bol teraz až do piatkovej hospitalizácie na straníckom výjazde na podporu svojej Liberálnej strany pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Bolsonaro má momentálne súdne zakázané kandidovať a hrozí mu väzenie, trvá však na tom, že sa o úrad opäť bude uchádzať. Štát Rio Grande do Norte je tradične baštou voličov súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorý Bolsonara porazil vo voľbách v roku 2022.
Brazílsky najvyšší súd prijal v marci 2025 žalobu proti Bolsonarovi vo veci údajného pokusu o štátny prevrat po jeho volebnej prehre. V prípade usvedčenia mu hrozí dlhý trest odňatia slobody. Iný súd exprezidentovi už skôr zakázal uchádzať sa o volenú funkciu do roku 2030, pretože spochybňoval spoľahlivosť elektronického hlasovacieho systému.
