KYJEV, BRATISLAVA. Keith Kellogg je osemdesiatročný americký generál vo výslužbe, ktorý v súčasnosti slúži ako osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu.
S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským má dobré vzťahy - možno aj preto ho na nedávnom rokovaní o vojne na Ukrajine v Saudskej Arábii Rusko nechcelo.
„Má príliš blízko k Ukrajine. Nie je to náš typ človeka, nie je to kaliber, ktorý hľadáme,“ povedal pre americkú stanicu NBC News minulý mesiac nemenovaný vysokopostavený ruský predstaviteľ.
Kellogg však najnovšie prišiel s nápadom, ktorý by mohol Ukrajinu znepokojiť. Kyjev by podľa neho na svoje územie mohol pozvať európskych vojakov a „mohlo by to vyzerať takmer ako v Berlíne po druhej svetovej vojne, ktorý mal ruskú, francúzsku, britskú a americkú zónu,“ cituje ho britský denník The Times.
Kyjev ani Moskva sa k jeho výrokom bezprostredne nevyjadrili. Kellogg však neskôr povedal, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu. „Hovoril som o silách na podporu Ukrajiny po ukončení bojov. Nehovoril som o rozdelení Ukrajiny,” napísal na sociálnej sieti X.
V článku sa dočítate aj:
- čo presne Kellogg navrhol,
- či s ním môže Putin súhlasiť,
- aké stretnutie medzičasom prebehlo v Rusku.
Ako by plán vyzeral?
Kellogg v rozhovore povedal, že francúzski či britskí vojaci by na západe Ukrajiny mohli vytvoriť „kontrolné zóny”. Na pomoc by im mohli prísť aj sily z „koalície ochotných” - krajín EÚ, ktoré teraz hľadajú spôsob, ako Ukrajine pomôcť bez podpory USA. Trump sa totiž opakovane vyhráža ukončením finančnej aj vojenskej pomoci Kyjevu.
To, či by európske krajiny v prípade prímeria mohli na Ukrajinu poslať svojich vojakov, je v súčasnosti predmetom rokovaní. Kremeľ však prítomnosť vojakov z krajín NATO na Ukrajine odmieta. Kellogg najnovšie povedal, že v jeho pláne by USA svojich vojakov na Ukrajinu nevyslali.
Aby sa zabezpečilo, že nepríde k útokom medzi ruskými a ukrajinskými silami podporovanými zahraničnými vojakmi, podľa bývalého generála Kellogga by sa mohla vytvoriť popri rieke Dneper nárazníková zóna - z každej strany po zhruba 15 kilometroch.
„Vytvorilo by sa niečo ako demilitarizovaná zóna. Dôjde k porušeniam? Pravdepodobne áno, pretože k nim vždy dochádza. Monitorovať takúto zónu bez paľby je však jednoduché,” povedal tiež.
Mierové jednotky na Ukrajine? Logisticky aj politicky to môže byť problém Čítajte Rusi by zostali na východe
Ruskí vojaci by podľa neho zostali na okupovanom východe Ukrajiny. Rusko od roku 2014 kontroluje Doneckú a Luhanskú oblasť na Donbase, po vojne v roku 2022 anektovalo aj Záporožskú a Chersonskú oblasť.
Kellogg pripustil, že Putin by s takýmto plánom nemusel súhlasiť. Nepovažoval by ho podľa neho však za provokáciu. Zároveň nehovoril o tom, že Rusko si môže nárokovať viac územia.
Medzi Kelloggovým návrhom a rozdelením Berlína po druhej svetovej vojne sú rozdiely. Zatiaľ čo Berlín si ako porazený rozdelili víťazné armády, Ukrajina by si na svoje územie pozvala „zabezpečovacie sily“ svojich spojencov.
„Ide síce len o voľnú analógiu, symbolizmus tohto jazyka však zarážajúci len niekoľko týždňov pred 80. výročím Dňa víťazstva nad fašizmom v Európe”, ktorý pripadá na 8. mája, píše The Times.
Trumpov vyslanec má rokovať o mieri. Je to múdry muž, nie zlý človek, hovorí o Putinovi Čítajte USA verí vo svoj vplyv
V rovnakom čase sa v Rusku s tamojším prezidentom Vladimirom Putinom stretol Steve Witkoff, ktorý má za Trumpovu administratívu na starosti vyjednávanie s Kremľom ohľadom invázie na Ukrajinu.
Witkoff má voči Putinovi zhovievavý postoj a jeho oponenti ho kritizujú, že čoraz častejšie opakuje proruskú progandu. V piatok podľa ruských médií o možnom prímerí na Ukrajine s Putinom hovorili viac ako štyri hodiny.
Išlo o ich tretie stretnutie. Kremeľ však predtým vyhlásil, že nemožno očakávať žiadne „prelomové riešenia”.
Krátko predtým, ako ich rokovanie začalo, Trump, ktorý má s Putinom tiež dobré vzťahy, svojho ruský náprotivok varoval o rokovaniach o prímerí. Podľa zdrojov z jeho okolia Trumpa frustruje, že Putin nie je ochotný pri rokovaniach ustúpiť.
„Rusko sa musí pohnúť. V strašnej a nezmyselnej vojne zomiera príliš veľa ľudí, tisíce týždenne,” napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Rusko a USA rokujú o mieri na Ukrajine bez ukrajinských predstaviteľov, čo prezident Zelenskyj kritizuje.
Zelenskyj dlhodobo obviňuje Putina zo zámerného blokovania rokovaní o prímerí. Pridávajú sa k nemu aj analytici z amerického think tanku Inštitút pre štúdium vojny, ktorí vo svojej analýze napísali, že Rusko využíva bilaterálne rozhovory so Spojenými štátmi na odďaľovanie rokovaní o vojne. To podľa nich naznačuje, že „Kremeľ nemá záujem o seriózne mierové rokovania s cieľom ukončiť vojnu“.
Trumpova administratíva však hovorí, že najnovšie rokovania Witkoffa s Putinom sú „ďalším krokom v procese rokovaní o prímerí a konečnej mierovej dohode”.
Biely dom tiež naďalej trvá na tom, že Trump využije svoj vplyv na Rusko na vyjednanie mierovej dohody. „Veríme, že máme páky na vyjednávanie o mierovej dohode, ktoré využijeme. Prezident je odhodlaný dotiahnuť to do konca,” uviedla pre médiá Trumpova hovorkyňa Karolina Leavitt.
