Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz
KYJEV. Ukrajina oznámila, že úspešne dokončila testovanie svojho dronu so zatiaľ najdlhším doletom. Odborníci teraz rátajú, čo všetko môže krajina v Rusku, ktoré rozpútalo vojnu, zasiahnuť.
Existenciu dronu s doletom tritisíc kilometrov predstavil v marci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
O type dronu, jeho názve, veľkosti bojovej hlavice ani o tom, kedy sa dostane do sériovej výroby, neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti.
Federico Borsari z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) pre denník Kyiv Independent uviedol, že nový dron bude mať pravdepodobne konštrukciu s pevnými krídlami a prúdový motor. "Pripomína veľmi lacnú riadenú strelu," povedal Borsari.
Ak má pravdu, išlo by o najnovšiu verziu mutácie bezpilotných riadených striel Paljanycja.
Uvádzaná vzdialenosť tritisíc kilometrov otvára obrovské možnosti, kde v Rusku zasiahnuť. Expert na obranu z Univerzity v Osle Fabian Hoffmann očakáva, že typ cieľov zostane rovnaký.
"Viac kritickej infraštruktúry, ropné rafinérie, zariadenia na spracovanie ropy," vypočítava Hoffmann. Doteraz najvzdialenejším ruským objektom zasiahnutým dronom bola vojenská letecká základňa Olenja v Murmanskej oblasti.
Nosia lekárničky aj granáty. Čo sa deje s dronmi, na ktoré sa zbierajú Slováci Čítajte Nachádza sa približne 1 800 kilometrov severne od ukrajinských hraníc.
Olenja, ako aj námorná letecká základňa Severomorsk-1, ktorá je domovom ruskej 216. samostatnej letky bezpilotných lietadiel a 830. samostatného protiponorkového vrtuľníkového pluku, sú pre nový dron v pohodlnej doletovej vzdialenosti.
V dosahu zbrane je aj niekoľko ďalších ropných zariadení. Patria k nim rafinérie v Streževoji a Nižnevartovsku, ktoré sú od Ukrajiny vzdialené približne 2 600 kilometrov.
Ukrajina sa môže rozhodnúť zaútočiť aj na ruské továrne, ktoré prispievajú k vojnovému úsiliu Kremľa. V dosahu je napríklad strojársky závod Serovskij vo Sverdlovskej oblasti, ktorý vyrába náboje pre rakety kalibru 152 mm a zariadenia na ťažbu a spracovanie ropy pre niekoľko veľkých ruských ropných spoločností.
"Veľkou otázkou samozrejme je, akú veľkú bojovú hlavicu dron má. Pretože to v konečnom dôsledku skutočne určí škody, ktoré môže spôsobiť," povedal Hoffman.
Čím väčšia je bojová hlavica, tým ťažší je dron a tým obmedzenejší je jeho dosah. Ukrajina teda možno musela pristúpiť ku kompromisom.
Hoffman povedal, že aj s malou 20-kilogramovou hlavicou by bol dron stále účinný proti nechráneným cieľom.
"Ropná a plynová infraštruktúra je veľmi citlivá aj na malé bojové hlavice. Ak však chcete mať trochu väčšiu flexibilitu pre rôzne ciele, myslím si, že by sme mali dúfať aspoň v niečo okolo sto kilogramov. Ale nebol by som príliš optimistický," povedal Hoffman.
Podľa denníka Kyiv Independent má však Ukrajina v prebiehajúcej vojne dronov jednu významnú výhodu. Tou je nedostatočná protivzdušná obrana Ruska.
"Vzhľadom na rozľahlosť územia a umiestnenie vojenskej a energetickej infraštruktúry je ťažké zabezpečiť komplexné pokrytie existujúcou ruskou protivzdušnou obranou," hovorí obranný analytik Mattias Eken zo spoločnosti RAND Europe.
Ukrajina opakovane zaútočila na ciele, ktoré sú kritické pre ruský ropný priemysel a obranné kapacity. Vojenské letecké základne ako Engels a rafinérie ako Tuapse boli zasiahnuté niekoľkokrát, čo dokazuje, že ruská protivzdušná obrana je už pod tlakom.
"Vzhľadom na svoju veľkosť bude musieť Rusko určiť priority, ktoré oblasti a prostriedky bude brániť. Niektoré oblasti infraštruktúry tak môžu zostať zraniteľné," povedal Eken.
