KÁMIŠLÍ. Vysokopostavený kurdský predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že sýrski Kurdi budú po zvrhnutí dlhoročného prezidenta Bašára Asada požadovať federalizáciu krajiny, ktorá by im umožnila regionálnu autonómiu a vytvorenie vlastných bezpečnostných síl v rámci nového zriadenia.
Jednotlivé sýrske kurdské strany sa minulý mesiac dohodli na spoločnej politickej vízii založenej na federalizme, uviedli kurdské zdroje. Oficiálne ju ešte nepredstavili.
Dohoda na spoločnej vízii
Badrán Džija Kurd, vysoký predstaviteľ kurdskej administratívy, pre agentúru Reuters uviedol, že všetky kurdské frakcie sa dohodli na „spoločnej politickej vízii“, ktorá zdôrazňuje potrebu „federálneho, pluralitného a demokratického parlamentného systému“.
Reuters pripomína, že orgány sýrskych Kurdov sa slovu „federalizácia“ dlhodobo vyhýbali a namiesto toho vyzývali k decentralizácii. Predstavitelia novej vlády na čele s dočasným prezidentom Ahmadom Šarom federalizáciu Sýrie odmietli.
Kurdmi vedené skupiny prevzali počas 14 rokov trvajúcej občianskej vojny kontrolu nad približne štvrtinou sýrskeho územia najmä na severovýchode krajiny, kde vyhlásili autonómnu oblasť Rojava.
Po páde Asada v decembri minulého roka Sýrske demokratické sily (SDF) vedené Kurdmi a podporované USA, podpísali so Šarom dohodu o zlúčení ich riadiacich orgánov a bezpečnostných síl s ústrednou vládou. Kurdskí predstavitelia napriek tomu kritizujú niektoré kroky novej vlády a tvrdia, že napriek sľubom nerešpektuje rozmanitosť Sýrie a práva menšín.
Princíp zakotvený v ústave
Kurdi sú prevažne sunnitskí moslimovia a ich jazyk je príbuzný perzštine. Žijú najmä v hornatých pohraničných oblastiach Arménska, Iraku, Iránu, Sýrie a Turecka. V Iraku majú širokú autonómiu, vlastný parlament, vládu a bezpečnostné sily.
Džjia Kurd povedal, že základnou otázku pre Kurdov v súčasnosti je „zachovať administratívnu, politickú a kultúrnu špecifickosť každého regiónu“, čo si bude vyžadovať „miestne zákonodarné rady v rámci regiónu, výkonné orgány na riadenie záležitostí regiónu a s nimi spojené vnútorné bezpečnostné sily“. Tento princíp by podľa neho mal byť zakotvený v novej sýrskej ústave.
Reuters pripomína, že susedné Turecko je blízkym spojencom dočasného sýrskeho prezidenta Šaru a kurdské milície na východe krajiny považuje za bezpečnostnú hrozbu pre ich napojenie na Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Tú Ankara považuje za teroristickú organizáciu, keďže roky viedla proti tureckej vláde ozbrojené povstanie.
