PRAHA. Vdychované nanočastice olova môžu zo znečisteného ovzdušia prenikať do mozgu a spôsobovať neurodegeneratívne ochorenia, ako je napríklad Alzheimerova choroba, uvádza nová štúdia českých vedcov.
Znečistenie ovzdušia predstavuje celosvetový problém najmä v mestských a priemyslových oblastiach. Skryté nebezpečenstvo môžu predstavovať olovnaté nanočastice (PbNP), ktoré do vzduchu uvoľňuje spaľovanie fosílnych palív a priemyselná výroba.
Proces spojený s Alzheimerovou chorobou
PbNP môžu podľa vedcov vstúpiť do mozgu priamo cez čuchové bunky. Umožňuje im to obísť hematoencefalickú bariéru oddeľujúcu vnútorné prostredie mozgu a cievny systém, čím zabraňuje vstupu škodlivín z krvi do mozgu.
„Potvrdili sme, že nanočastice olova sa môžu do mozgu dostať skrz čuchový nerv a hromadiť sa v špecifických oblastiach mozgu. Tento objav je kľúčový pre pochopenie neurotoxicity nanočastíc a ukazuje, že znečistenie ovzdušia môže mať priamy vplyv na náš nervový systém. Zároveň otvára nové možnosti ochrany nášho zdravia,“ vysvetľuje Marcela Buchtová, vedúca Laboratória molekulárnej morfogenézy Ústavu živočísnej fyziológie a genetiky AV ČR.
Štúdiu vypracovali vedci z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) v spolupráci s Masarykovou univerzitou a Ústavom analytickej chémie AV ČR.
Zníženie hladiny vápniku
Nanočastice sa pri dlhodobom vystavení hromadia najmä v hipokampe, oblasti kriticky dôležitej pre pamäť a učenie. Okrem toho spôsobujú aj poruchu fosforylácie tau proteínu, procesu spojeného s Alzheimerovou chorobou a dalšími tauopatiami.
PbNP tiež spôsobujú nerovnováhu prvkov pre chemickú podobnosť umožňujúca olovu imitovať v nervovej sústave vápnik. Ten je dôležitým prvkom v ľudskom tele zodpovedajúci za správnu funkciu mnohých procesov, napríklad bunkovej signalizácie alebo stability cytoskeletu.
"Naše experimenty dokázali, že zníženie hladiny vápniku v prostredí ešte posilňuje účinky častíc olova ešte zosilňuje," uvádza Daniela Kristeková z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky AV ČR, ktorá študovala vplyv nanočastíc na správanie modelového organizmu – sladkovodnej ryby zebričky (Danio rerio). U jedincov vystavených PbNP boli zaznamenané výrazné zmeny pohybu a koordinácie.
Štúdia podľa jej autorov upozorňuje na riziká spojené s PbNP prítomnými v ovzduší a otvára tak nové možnosti terapeutických zásahov.
