BELEHRAD. Prezident bosnianskej Republiky srbskej (RS) Milorad Dodik povedal, že je ochotný pristúpiť k dialógu i pozastaviť zákony označované za protiústavné, ak vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu (BaH) Christian Schmidt odstúpi zo svojej funkcie.
Informovala o tom agentúra AFP.
Dohliada na dodržiavanie dohody
Schmidt, dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Na základe nej sa Bosna rozdelila na dve entity s jednou ústrednou vládou - RS so srbskou väčšinou a Federáciu Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti.
Ako pripomína AFP, 66-ročný Dodik sa dlhodobo stavia proti Schmidtovi, pričom vo februári bol odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie Schmidtových rozhodnutí.
Následne parlament RS schválil zákony, ktoré zakázali na území tejto srbskej entity pôsobnosť celoštátnej polície i justičných orgánov. Bosniansky (centrálny) ústavný súd pozastavil ich platnosť a prokuratúra ho začala v dôsledku týchto zákonov vyšetrovať pre podozrenie z útoku na ústavný poriadok.
Vydaný zatykač
Na Dodika, ktorý sa nedostavil k výsluchu, následne vydala bosnianska prokuratúra 18. marca tzv. domáci zatykač. Ani to mu však nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou.
Následne odcestoval do Moskvy, odkiaľ sa podľa vlastných vyjadrení nedávno vrátil domov. Bosna po jeho nelegálnom vycestovaní vydala na Dodika aj medzinárodný zatykač.

Dodik teraz v príspevku na platforme X napísal, že „jediným riešením“ na ukončenie patovej situácie je „zrušenie voluntarizmu Christiana Schmidta a všetkých rozhodnutí, ktoré zaviedol“. Dodal, že „v takom prípade je Republika srbská pripravená dočasne zmraziť zákony, ktoré nedávno prijalo (jej) Národné zhromaždenie“.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová tento týždeň vyhlásila, že Európska únia nebude tolerovať ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a ústavného poriadku Bosny a Hercegoviny (BaH).
Vyjadrila sa tak v súvislosti so separatistickými krokmi lídrov bosnianskych Srbov. BaH požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2016 a štatút kandidátskej krajiny jej udelili v decembri 2022.