KÁHIRA. Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa zasadzuje za obnovenie prímeria medzi Izraelom a palestínskym islamistickým hnutím Hamas, v pondelok v Káhire prijal jeho egyptský hostiteľ, prezident Abdal Fattáh Sísí. Neskôr sa k nim - v rámci trojstranného summitu - pripojí aj jordánsky kráľ Abdalláh II., informoval denník Le Monde.
Hlavnou témou tohto summitu je plán arabských štátov pre urovnanie vojenského konfliktu v Pásme Gazy, doplnil denník L'Orient-Le Jour (OLJ).
Ani Izraelčania, čo sú proti vojne, nie sú za Palestínčanov Čítajte Pre francúzsku diplomaciu je to spôsob, ako ukázať svoju solidaritu s Jordánskom a Egyptom - dvoma arabskými štátmi susediacimi s Pásmom Gazy, ktoré nesúhlasia s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Začiatkom februára, hneď po svojom návrate k moci, vyvolal Donald Trump medzinárodné pobúrenie, keď navrhol, že USA prevezmú Pásmo Gazy, aby ho prebudovali a urobili z neho „Riviéru Blízkeho východu“. Realizácia tohto plánu by si vyžiadala presťahovanie 2,4 milióna palestínskych obyvateľov do Egypta a Jordánska. Obe tieto štáty tento návrh dôrazne odmietli, ale naďalej sú preň vystavené tlakom zo strany USA.
Macron v pondelok na stretnutí so Sísím potvrdil, že Paríž je rozhodne proti vysídľovaniu obyvateľstva a akejkoľvek anexii Pásma Gazy aj Západného brehu. „Bolo by to porušenie medzinárodného práva a vážne ohrozenie bezpečnosti celého regiónu vrátane Izraela,“ varoval Macron.
Zopakoval podporu pre plán obnovy vojnou zničeného územia, ktorý schválila Liga arabských štátov. Vyzdvihol pritom podiel Egypta na tomto pláne, ktorý podľa neho ponúka realistickú cestu k obnove Pásma Gazy a mal by tiež pripraviť aj pôdu pre nové usporiadanie v enkláve vedenej Palestínskou samosprávou. „Hamas nesmie mať žiadnu úlohu v tejto správe vecí verejných a už nesmie predstavovať hrozbu pre Izrael,“ vyhlásil Macron.
Spomínaný trojstranný summit v Káhire má súčasne vyslať signál, že Paríž a jeho arabskí partneri „pracujú na konkrétnych riešeniach“. Rokovanie v Káhire sa pritom uskutoční v deň, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý je zástancom Trumpovho plánu, zavíta na rokovania do Bieleho domu, doplnil Le Monde.
Macron chce so svojimi partnermi diskutovať aj o „definícii východiska z politickej krízy založenom na tzv. dvojštátnom riešení“ - existencii izraelského a palestínskeho štátu. Podľa Macrona sú rokovania o prímerí a obnovení pomoci pre Pásmo Gazy blokované práve absenciou perspektívy pre budúcnosť tohto regiónu.
Le Monde pripomenul, že francúzsky prezident bude v júni na pôde OSN spolu so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom spolupredsedať konferencii na túto tému. Toto stretnutie by podľa diplomatických zdrojov mohlo predstavovať „príhodný okamih“, na ktorý Francúzsko čaká, aby prípadne uznalo palestínsky štát.
Macron v utorok navštívi egyptské mesto Aríš na severe Sinajského polostrova vzdialeného asi 50 kilometrov od hraničného priechodu Rafah, cez ktorý má prechádzať humanitárna pomoc do Pásma Gazy. Očakáva sa, že Macron využije túto príležitosť a vyzve na „opätovné otvorenie hraničných priechodov pre dodávky humanitárneho nákladu do Gazy“.
V tomto stredomorskom prístave, ktorý slúži ako základňa pre humanitárnu pomoc, sa Macron stretne i so zamestnancami francúzskych mimovládnych organizácií, OSN, egyptského Červeného polmesiaca, ale pravdepodobne aj s palestínskymi príjemcami humanitárnej pomoci.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal bezprecedentný útok, ktorý na komunity na juhu Izraela podnikli 7. októbra 2023 teroristické komandá vedené palestínskym hnutím Hamas. Izraelské vedenie si dalo za cieľ zničiť Hamas a ako odvetu spustilo v Pásme Gazy deštruktívnu ofenzívu. Po dvojmesačnom prímerí sa izraelské vojenské operácie obnovili 18. marca, čo podľa Emmanuela Macrona predstavuje „dramatický krok späť“.
