Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Táto obrovská ukrajinská elektráreň bola terčom ruského útoku už toľkokrát, že v nej pracovníci nakoniec úplne prestali vymieňať okná.
Takmer rok po poslednom nálete je sklo stále rozbité. Vo vstupnej hale zase nefunguje digitálny displej, ktorý kedysi ukazoval množstvo vyrobenej elektriny.
Teraz je energetická infraštruktúra jadrom 30-dňového čiastočného prímeria, na ktorom sa Rusko a Ukrajina dohodli so Spojenými štátmi.
Dohoda je však taká krehká, že denník The Washington Post počas návštevy elektrárne súhlasil, že nebude identifikovať jej umiestnenie pre prípad, že by prímerie medzičasom zlyhalo.
Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prvýkrát navrhol úplné prímerie na mori a vo vzduchu - s čím Rusko nesúhlasilo - bolo to čiastočne v nádeji, že sa budú môcť začať opravy ukrajinskej energetickej siete krajiny vrátane tohto zariadenia prevádzkovaného spoločnosťou DTEK, najväčším súkromným výrobcom energie v krajine.
Ukrajinská energetická infraštruktúra je už dlho cieľom ruských útokov, čo viedlo k výpadkom elektrickej siete, ktoré uvrhli do tmy aj kyjevské semafory.
S prichádzajúcou jarou však prestáva byť ukrajinská energetická sieť pre Rusov lákavým cieľom, aj keď výmenou za zastavenie útokov Ukrajinci sľúbili, že nebudú útočiť na ruskú ropnú a plynovú infraštruktúru.
Napriek tomu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň varoval, že útoky budú opäť pokračovať, ak sa „kyjevský režim“ nepodriadi.
Rusko takmer každý deň obviňuje Ukrajinu z porušovania prímeria, pričom opakovane poukazuje na útok na plynomernú stanicu v Kurskej oblasti a na ďalší útok na zariadenie elektrickej distribučnej spoločnosti v neďalekom Belgorode.
Ukrajina oponuje, že nedávny ruský útok zase zasiahol zariadenia patriace spoločnosti Naftogaz, najväčšej ukrajinskej ropnej a plynárenskej spoločnosti.
Zdá sa však, že krehké prímerie z väčšej časti trvá, no zostáva už len niekoľko týždňov. Ruské útoky na ukrajinské mestá každopádne pokračujú brutálnym tempom a v posledných týždňoch zabili desiatky ľudí vrátane detí.
V článku sa dočítate:
- aký cyklus trápi zamestnancov ukrajinskej energetiky,
- čo dostal Trump od Zelenského,
- ako zareagoval na zničený závod Usyk.
V hre sú životy ľudí
Aj napriek pretrvávajúcemu napätiu boli pracovníci elektrárne počas nedávneho jarného dňa v dobrej nálade - prišiel za nimi totiž slávny boxer Oleksandr Usyk, ktorý ich navštívil v rámci partnerstva so spoločnosťou DTEK ako poďakovanie za ich každodenný boj za udržanie dodávok elektrického prúdu.
Počas náletov si najkľúčovejší zamestnanci závodu nasadia prilby, oblečú si ťažké nepriestrelné vesty a skrývajú sa s nádejou, že stena z vriec s pieskom ich ochráni pred lietajúcimi šrapnelmi. Zvyšní zamestnanci sa zatiaľ skrývajú v kryte. Od začiatku ruskej invázie bolo zranených 76 zamestnancov spoločnosti DTEK a piati zomreli.
V roku 2022 sem dopadlo sedem rakiet. Následné oprava bola možná iba vďaka záložným zdrojom, ale minulý rok na miesto dopadlo ďalších desať rakiet, ktoré opäť spustili to, čo hovorca spoločnosti DTEK nazval cyklom „ničenia, obnovy, ničenia, obnovy“.
V určitom okamihu už záložné zariadenia jednoducho nedokážu stratu nahradiť, čo si vyžaduje dovoz drahých a objemných súčiastok z iných európskych miest. V hre sú životy ľudí - ich možnosť uvariť si jedlo, vykurovať si domácnosť počas mrazov, chodiť do školy, do práce a aspoň relatívne normálne fungovať.

Vedúci oddelenia kotlov Oleksandr opisuje, ako obrovské množstvo ľudí pomohlo elektráreň opraviť, len aby ju Rusi následne opäť zničili. Podobne ako ostatní pracovníci, aj on hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, aby Rusko závod neidentifikovalo.
Teraz závod Ukrajinci opäť obnovujú. Štyridsaťtriročný veterán tvrdí, že kedysi sa bál, ale potom si zvykol. Chvíľu sa pri odpovedí odmlčí, uvažuje a dodáva: "Na to sa vlastne nedá zvyknúť, rozumiete? Ale je to moja profesia… Aj keď lietali rakety, tak musel operatívny personál zostať na mieste.“
Podľa údajov ukrajinského štátneho distribútora elektriny Ukrenergo sa Rusko za tri roky vojny zameralo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru raketovými útokmi, ktorých bolo aspoň 1 300, a útokmi dronov, ktorých bolo cez tisíc, čo viedlo k zničeniu alebo poškodeniu 90 percent tepelnej výrobnej kapacity DTEK a 45 percent vodnej kapacity.
Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine vo svojej septembrovej správe konštatovala, že existujú „opodstatnené dôvody domnievať sa, že viaceré aspekty vojenských operácií na poškodenie alebo zničenie ukrajinskej civilnej infraštruktúry na výrobu a prenos elektriny a tepla porušili základné zásady medzinárodného humanitárneho práva“.
Opasok v ťažkej váhe
Počas vojny pracovníci viac ako 50-krát obnovili tepelné elektrárne, ako je táto. Oleksandr a jeho manželka, ktorá tu tiež pracuje, si už dlho želali trvalé prímerie, a to najmä preto, že stále niečo museli opravovať. "A našu prácu neustále ničia.“
Kúsok od nich pózuje uprostred trosiek známy boxer Usyk aj s koženým vrecom a žltými boxerskými rukavicami. Oleksandr ho vníma dnes ako "starostu", ktorý obhajuje záujmy spoločnosti DTEK.
Už len to, že osobnosť ako Usyk zavítala do tohto odľahlého kúta Ukrajiny, aby upozornila na škody, svedčí o tom, akej bezprecedentnej hrozbe ukrajinská energetická infraštruktúra čelí.
Viac ako tri milióny fanúšikov na instagrame. Napätý boxerský zápas, v ktorom si kanadský raper Drake stavil - a prehral - pol milióna dolárov.
Majstrovský opasok v ťažkej váhe, pripomienka štyroch svetových titulov, ktorý je taký cenný, že ho Zelenskyj niesol do Washingtonu Donaldovi Trumpovi ako dar. Po búrlivej výmene v Oválnej pracovni však k osobnému odovzdaniu nedošlo.
„Možno tam ešte stále je,“ povedal Zelensky pre magazín Time. Biely dom na otázky o opasku neodpovedal, hoci Time uviedol, že sa nachádza v Trumpovej súkromnej jedálni.

Ak dočasné prímerie, plné vzájomného obviňovania sa z jeho porušenia, pracovníkov nedokázalo rozveseliť, Usykova návšteva to dokázala.
V tepelnej elektrárni bol prvýkrát a to, čo videl, mu podľa jeho slov pripomínalo apokalyptické filmové kulisy - pokrútený kov, zničené stroje a prázdne okenné rámy. Neskôr na internete napísal, že stretnutie s robotníkmi ho „hlboko dojalo“ a vyzval na medzinárodnú podporu a ochranu ukrajinskej energetiky.
Boxer nasledoval sprievodcu do centrálnej kontrolnej miestnosti, kde čakali pracovníci v prilbách. Pracovníci sa zhromaždili okolo Usyka, podávali si jeho fotografie, šiltovky a plagáty na podpis – a potom aj prilby.
Boxer sa stratil v hlúčiku sivých uniforiem a natiahnutých pier. Päťdesiatjedenročný vedúci zmeny menom Serhij si túto scénu prezeral, smial sa a hovoril, že jeho 17-ročný syn vynechal školu, aby mal šancu stretnúť sa s Usykom aspoň na parkovisku.
Keď mu zazvonil telefón, syna musel ubezpečiť: „Počkaj tam, počkaj tam. On vyjde von.“
Nakoniec sa Usyk otočil ku kamerám a mikrofónom, ktoré ho obklopovali. Som vďačný, že v mojom dome je stále svetlo a že títo robotníci bojujú v inom druhu zákopov, povedal s tým, že návšteva ho dojala.
„Som ohromený, že ľudia tu napriek útokom stále pracujú,“ povedal.
Keď sa ho opýtali na jeho majstrovský opasok - a či si ho Trump zaslúži - odmlčal sa a potom povedal: „Viete, nejde o to, či si ho zaslúži, alebo nie. Ak by to viedlo k mieru v našej krajine, bol by som pripravený vzdať sa všetkých svojich opaskov.“