Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Ešte donedávna sa väčšina sveta zhodovala v tom, že najlepšie stíhačky sa vyrábajú v Amerike.
Dokonca aj polstoročie starý model, ktorý už samotná armáda Spojených štátov nenakupuje, je v zahraničí taký populárny, že spoločnosť Lockheed Martin spustila montážnu linku výlučne pre zahraničných kupcov.
Ich exportná dielňa premenila konzervatívny kúsok Južnej Karolíny na „globálny domov“ stíhačiek F-16, čím vytvorila stovky pracovných miest a zároveň podporila výrobcov súčiastok v štáte, vyhlásil guvernér. Podľa odhadov prináša podnik v Greenville do miestnej ekonomiky ročne 1,3 miliardy dolárov.
Obchodné vzťahy s najvernejšími zákazníkmi však teraz narušujú urážky aj clá, ktoré prišli spolu s politikou MAGA 2.0 (označujúcou snahu prezidenta Donalda Trumpa nadriadiť americké záujmy nad transatlantické vzťahy, pozn.).
Keďže Trump hrozí odstúpením od historických spojenectiev a na najväčšie exportné trhy pre americký tovar uvalil vysoké clá, spojenci hľadajú alternatívy, ako sa od Bieleho domu dištancovať. Američanom už totiž natoľko nedôverujú.
Partnerov pobúril najmä Trumpov návrh z minulého mesiaca, podľa ktorého by iným krajinám mohli predať slabšie verzie novej generácie vojnových lietadiel s tým, že „jedného dňa možno už nebudú“ americkými spojencami.
Toto stupňujúce napätie vyvoláva obavy aj v Južnej Karolíne, ktorá si stíhačky F-16 Fighting Falcon uctieva aj vlastným sviatkom. Mestá, v ktorých sa stroje pre zahraničných zákazníkov vyrábajú, sa už pripravujú na následky možného bojkotu spojencov.
Mnohí stúpenci politiky MAGA si ešte stále myslia, že Trumpov tvrdý prístup prinesie Američanom lepšie dohody a vyváženejšie medzinárodné vzťahy. V okrese Greenville, kde Trump s prehľadom zvíťazil a kde sa vo výrobných halách spoliehajú na stabilnú geopolitickú atmosféru, však cítiť veľkú nervozitu.
V článku sa dočítate:
- čo povedal o F-16 slovenský veľvyslanec v USA,
- čo si ešte Slovensko kupovalo s F-16,
- že sa Dáni obávajú deaktivácie amerických zbraní,
- ako situáciu vnímajú ľudia z Južnej Karolíny.
Rodinný poklad
Posmievanie sa spojencom by mohlo poškodiť priemysel, ktorý je pre túto komunitu kľúčový, vraví Calvin Means, 32-ročný študent údržby lietadiel na technickej škole, ktorá spolupracuje so spoločnosťou Lockheed Martin.
„Nie je to o názore,“ povedal. „Ide o milióny ľudí, ktorí sa na vás spoliehajú v tom, že dokážete uživiť ich rodiny.“
Od svojho debutu v roku 1978 patria stíhačky F-16 s asi 4600 vyrobenými kusmi medzi najrozšírenejšie bojové lietadlá na svete.
Stíhačky Fighting Falcons môžu zostať vo vzduchu celé desaťročia, čo je dôvod, prečo niektoré zo stíhačiek z 80. a 90. rokov poslalo Dánsko Ukrajine na boj proti ruskej armáde. Zároveň je pre Južnú Karolínu ich životnosť lukratívna, pretože si vyžadujú pravidelnú údržbu. Náhradné dielce sa tiež vyrábajú na mieste.

A hoci bohatší spojenci sa už preorientovali na najnovší a väčší model stíhačky od firmy Lockheed Martin - F-35, chudobnejšie krajiny sa stále spoliehajú na staršie modely. Aj to je dôvod, prečo montážne haly v Greenville majú stále zmysel.
„Sú ako rodinný poklad,“ povedal o stíhačkách Fighting Falcons Radovan Javorčík, slovenský veľvyslanec v USA. Slovensko ich v roku 2018 kúpilo štrnásť, posledné z nich by mali dodať tento rok.
Slováci pritom mali vtedy na výber a vláda istý čas zvažovala nahradiť svoju sovietsku letku švédskou alternatívou. Napokon kontrakt za takmer 800 miliónov dolárov oslavovali spoločne so spoločnosťou Lockheed Martin na grilovačke v Greenville.
Rozhodli by sa rovnako aj dnes? Javorčík nechce špekulovať o tom, ako napokon dopadne stupňujúci sa spor medzi USA a ich transatlantickými spojencami. Veľvyslanec si je však istý tým, čo pred siedmimi rokmi dohode Slovenska s americkou firmou pomohlo: povesť Washingtonu ako obrancu slobodného sveta.
„S týmito strojmi si nekupujete iba lietajúci kus kovu,“ povedal. „Kupovali sme si partnerstvo so Spojenými štátmi na 25, 30 alebo 40 rokov.“

Deaktivácia zbraní
Práve to desí Marka Canciana, plukovníka námornej pechoty vo výslužbe, ktorý sa venuje bezpečnosti v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone. Za dva mesiace, odkedy sa Trump vrátil do úradu, sa podľa neho povesť USA ako obrancu výrazne zhoršila.
Prezident koncom marca vyjadril pochybnosti o ochote predať zahraničným partnerom „najsmrtonosnejšiu“ verziu pripravovaných stíhačiek F-47, ktoré má vyrábať Boeing - ďalšia firma s veľkým zastúpením v Južnej Karolíne. Ešte predtým opäť zopakoval vyhrážky, že nepodporí členov NATO, ktorí nedávajú dostatok prostriedkov na obranu, hovoril o dobývaní Grónska, Kanady a Panamského prieplavu a ukrajinského prezidenta označil za diktátora.
Európski lídri v reakcii na Trumpove slová prisľúbili, že obmedzia svoju závislosť od USA a posilnia vlastný zbrojársky priemysel.
Objavili sa dokonca obavy, že Washington môže prerušiť dodávky súčiastok potrebných na údržbu amerických lietadiel, čo by znamenalo "pomalé škrtenie", vraví Cancian. Niektorí hovorili dokonca aj o diaľkovej sabotáži. Pentagon však poprel, že by takéto zariadenie do strojov inštaloval.
„Ľahko si viem predstaviť situáciu, keď USA budú od Dánska žiadať Grónsko a budú sa vyhrážať, že ak odmietneme, deaktivujú naše zbrane a nechajú Rusko, aby na nás zaútočilo,“ napísal minulý týždeň na sociálnych sieťach predseda dánskeho parlamentného výboru pre obranu.
Analytici predpokladajú, že dopyt v americkom obrannom priemysle vykryjú domáce výdavky. Pre produkty závislé od exportu, ako sú aj Fighting Falcons, môže však byť situácia pochmúrnejšia.
Štáty s voľnejšími väzbami s Washingtonom by sa teraz mohli pozrieť na to, ako sa Trump správa k svojim spojencom a povedať si: možno bude lepšie vybrať si švédske gripeny.
„Ak si zahraniční zákazníci povedia, že obchodovanie s USA je príliš riskantné, tak sa linka uzavrie a všetci prídu o prácu,“ vraví Cancian.
Spoločnosť Lockheed Martin odmietla komentovať, či geopolitická situácia ovplyvnila predaj stíhačiek F-16. Závod v Greenville má však ešte stále nevyrobených 115 stíhačiek, potvrdila hovorkyňa. Stíhačky si objednali Slovensko, Bulharsko, Bahrajn, Taiwan, Jordánsko a jedna ďalšia krajina, ktorá si želala zostať v anonymite.
„Program F-16, ktorý je kľúčovou súčasťou americkej obrannej priemyselnej základne, zahŕňa viac ako 46-tisíc domácich pracovných miest vrátane približne 1800 miest v Greenville,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.
Dobrá šou
Hneď vedľa rozľahlého areálu spoločnosti Lockheed Martin sa nachádza podnik Bucky's Bar-B-Q, ktorý tiež ťaží zo stíhačky, ktorú kedysi zvolili za "najviac cool vec vyrobenú v Južnej Karolíne".
Manažér reštaurácie Chad Wells takmer každé ráno počuje, ako oblohu križujú stíhačky F-16. Medzi jeho stálych zákazníkov s chuťou na bravčové trhané patrí aj jeden z testovacích pilotov s volacím znakom Sasquatch.
Za sedem rokov, odkedy sa sem montážna linka presťahovala z Texasu, sa objednávky obedov zvýšili takmer o tretinu, uviedol Wells. Medzi novými tvárami sú zvárači, inžinieri, realitní agenti, vodiči kamiónov a holiči. Deti sa tu hrajú s hračkárskymi modelmi lietadiel F-16.
Riaditeľ sekcie ekonomického rozvoja v tomto okrese nazval výrobu stíhačiek „srdcom a dušou“ Greenville. A súhlasí s ním aj Trumpov volič Wells. Pôvodne veril, že tvrdšie clá môžu povzbudiť viac zahraničných tovární, aby otvorili svoje prevádzky v Greenville. Teraz má však zároveň obavy, že Trumpov čoraz agresívnejší tón a politika „Ameriky na prvom mieste“ môže záujem o výrobu utlmiť. „Zo spojencov sa môžu stať nepriatelia,“ varuje Wells.

O kúsok ďalej na Greenville Technical College sa študenti v programe Aircraft Maintenance Technology tlačia v učebni so značkou Lockheed Martin. Jeden z nich sa práve o pozíciu v zbrojárskej firme uchádza. Zatiaľ sa mu neozvali.
„Postarám sa, aby sa tvoj životopis dostal k správnym ľuďom,“ ubezpečuje ho vedúci katedry Carl Washburn.
Veterán vzdušných síl si nerobí starosti o ekonomické vyhliadky svojich študentov. Škola do výroby F-16 poslala desiatky študentov, ktorí dostali nadpriemerné platy a príležitosti kariérne rásť.
Ak ich náhodou Lockheed Martin s ponukou neoslovil, mohli prestúpiť do komerčných aerolínií ako United alebo Delta. Washburn tvrdí, že študenti dostávajú najlepšie vzdelanie na svete pre najlepšiu leteckú firmu na svete.
Reči o bojkote amerických stíhačiek príliš vážne neberie. „Urobia dobrú šou, ale nakoniec si uvedomia, že nemajú veľa možností,“ povedal o Kanaďanoch a Európanoch.
Na jeho študentoch však vidieť zmes sebavedomia a obáv. Niektorí sa domnievajú, že americké stíhačky nikdy nevyjdú z módy - a ak by sa to v prípade F-16 stalo, časom by sa zamerali na inú pozíciu v rámci výroby.
Devätnásťročný James Durant si však myslí, že USA čakajú ďalšie problémy. Vláde podľa vlastných slov nedôveruje. Pre nedostatok času, vzhľadom na to, že študuje a pracuje zároveň, nebol ani voliť. Po skončení štúdia sa túži stať leteckým mechanikom, čo je povolanie, ktoré by mu jedného dňa umožnilo uživiť rodinu.
O politikoch hovoriť nechce. Praje si, aby ani oni nehovorili o jeho odbore. „Nepotrebujeme mať spory, ktoré vedú k spomaleniu ekonomiky,“ vraví Durant.

Calvin Means, sediac o pár stolov ďalej, sa zamýšľa nad tým, aký vplyv budú mať novinové titulky na jeho budúcnosť. Tvrdú taktiku hnutia MAGA ako volič zelených odmieta. Po ceste do školy na Greenville Tech zvykol počúvať verejnoprávny rozhlas NPR. Správy plné Trumpových urážok a rozruchu okolo ciel ho začali znepokojovať.
Means sa preto zamýšľa: čo ak sa americkí spojenci naozaj stiahnu? Čo ak nás skutočne prestanú potrebovať?
„To je jeden z hlavných dôvodov, prečo nechcem pracovať pre spoločnosť zaoberajúcu sa obrannými zákazkami,“ uvažoval. „Zmena politického prostredia môže nastať kedykoľvek.“
Bezpečnejšia sa mu zdá práca na lietadlách spoločnosti UPS. Jedine, že by obchodná vojna ohrozila aj tento biznis.