SAN SALVADOR, BRATISLAVA. V celách, do ktorých sa zmestí až 80 osôb, trávia takmer 24 hodín denne. „Jediným nábytkom sú kovové poschodové postele bez diek, podušiek a matracov,“ vraví pre televíziu CNN korešpondent David Culver. „V miestnosti je ešte záchod, umývadlo a plastový kýbeľ na umývanie sa,“ dodáva.
Notoricky známe Centrum pre zadržiavanie terorizmu (CECOT) je jedno z najväčších väzení na svete, keďže zariadenie pojme až 40-tisíc väzňov.
Na miesto, ktoré je domovom najtvrdších zločincov v Salvádore vrátane masových vrahov, však v posledných týždňoch prúdia znenazdajky odchytení migranti z USA, ktorí podľa ľudskoprávnych skupín neprešli ani len riadnym procesom.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa deportovala do salvádorskej väznice už niekoľko stoviek ľudí vrátane 29-ročného Kilmara Armanda Abrega Garciu, ktorý žil s rodinou v USA legálne. A hoci americké ministerstvo spravodlivosti priznáva, že v prípade Garciu pochybilo, tak tvrdí, že to nemôže napraviť, pretože Abrego Garcia je vo väzbe v inej krajine.
„Vyjadrenie americkej vlády bolo dosť šokujúce, pretože sa priznala k všetkému, z čoho sme ju obvinili,“ uvádza pre rozhlas NPR právnik Simon Sandoval-Moshenberg, ktorý Abrega Garciu zastupuje.
Trumpovu administratívu však obviňujú aj ďalší. Rodiny zadržaných tvrdia, že ich blízkych deportovali na základe chybných informácií. Objavili sa správy, že americká vláda určuje príslušnosť ku gangom čiastočne prostredníctvom tetovania alebo oblečenia jednotlivca, upozorňuje magazín New York.
CECOT má v súčasnosti približne 10-tisíc až 20-tisíc väzňov, pričom medzi poslednými prišlo 261 ľudí, ktorých Trumpova administratíva v marci deportovala z USA.
V článku sa dočítate:
- kedy CECOT vznikol,
- akým podmienkam väzni v CECOT čelia,
- ktorých nevinných USA deportovali,
- že Trumpa kritizujú jeho podporovatelia.
Z väznice nikdy neodídu
Salvádorský prezident Nayib Bukele nariadil postaviť väznicu v roku 2022, keď spustil kampaň proti salvádorským gangom. CECOT otvorili v meste Tecoluca, približne 72 kilometrov od hlavného mesta San Salvador, už v roku 2023.
Bukele následne zverejnil na sociálnych sieťach video, ktoré zachytáva tisíce väzňov prichádzajúcich do najnovšieho väzenia v krajine. „Bude to ich nový domov, kde budú žiť desiatky rokov,“ uviedol pred dvomi rokmi salvádorský prezident, ktorý pred tromi týždňami zverejnil podobné video, na ktorom do väzenia prichádzajú stovky osôb. Avšak teraz už z USA.
Bukele, ktorý sa nazval „najkúlovejším“ diktátorom na svete, ponúkol Spojeným štátom CECOT v rámci dohody, vďaka ktorej získa Salvádor od USA šesť miliónov dolárov ročne za využitie väznice.
Peniaze pomôžu udržať väzenský systém v Salvádore, ktorý v súčasnosti stojí 200 miliónov dolárov ročne.
Miestnosti ako jedáleň či telocvičňa v CECOT sú však určené iba pre dozorcov. Väznica pre zadržaných ľudí zároveň neponúka žiadne rozptýlenie v podobe vzdelávacích programov, ktoré by ich pripravili na život po väzbe.
Väzni nemôžu ani len prijímať návštevu v podobe rodinných príslušníkov a tráviť čas na čerstvom vzduchu.
Preplnené cely môžu opustiť iba na 30 minút denne. „Tento 30-minútový denný oddych je určený na presun do centrálnej chodby, kde väzni absolvujú skupinové cvičenie alebo čítanie Biblie,“ vraví Culver. „Neexistuje tu žiadne súkromie či pohodlie.“

Svetlá svietia 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Väzňom je zároveň odopretá akákoľvek zábavná aktivita vrátanie čítania kníh a hrania kariet. K väzňom sa nedostanú ani listy od blízkych osôb, ale tí, ktorí si získali dôveru dozorcov, občas organizujú motivačné rozhovory, vysvetľuje NPR.
Taniere s jedlom dostávajú cez mreže, pričom sa vo väznici nikdy nepodáva mäso. Voda je dostupná v cele.
CECOT je súčasťou kontroverzného úsilia Bukeleho zastaviť vysokú kriminalitu a násilie gangov, ktoré štát už roky sužujú. Väznica však zadržuje aj ľudí, ktorých salvádorský systém ešte plnohodnotne neodsúdil.
Salvádorský prezident v roku 2022 vyhlásil výnimočný stav, ktorý pozastavil ústavné práva. Opatrenie malo pôvodne trvať iba 30 dní, ale trvá dodnes. Bukele pripustil, že niektorých nevinných ľudí zadržali omylom, ale doplnil, že tisíce takýchto osôb už prepustili.
Salvádorská vláda každopádne neaktualizuje údaj o tom, koľko ľudí zadržiava, no podľa ľudskoprávnej skupiny Cristosal v marci 2024 Salvádor väznil minimálne 110-tisíc ľudí vrátane osôb, ktoré čakajú na súdny proces. V apríli 2021 salvádorská vláda informovala, že zadržiava 36-tisíc väzňov, takže počet zadržaných ľudí sa viac ako zdvojnásobil.
Cristosal obvinila salvádorské úrady z porušovania ľudských práv, pretože počas zásahov gangov zomrelo vo väzniciach v Salvádore najmenej 261 ľudí, pričom eviduje aj prípady zneužívania a mučenia.
„Salvádorská vláda opísala ľudí zadržiavaných v CECOT ako teroristov s tým, že z väznice nikdy neodídu,“ tvrdí pre televíziu ABC Juanita Goebertusová z neziskovej organizácie Human Rights Watch (HRW). Dodala, že HRW nevie o žiadnych zadržaných, ktorých by niekedy z CECOT prepustili.
Čo je skutočné a čo nie je
Abrego Garcia sa nachádzal v jednom z troch deportačných letov, ktoré sú predmetom niekoľkých súdnych sporov. Jeho prítomnosť v CECOT potvrdila jeho rodina, ktorá ho identifikovala prostredníctvom fotografií zverejnených salvádorskou vládou.
Americké úrady odchytených migrantov obvinili z príslušnosti k MS-13, gangu s napojením na Salvádor, ktorý pochádza z Los Angeles, ale tiež s venezuelským gangom Tren de Aragua.
CNN uvádza, že z 261 ľudí, ktorých Trumpova administratíva deportovala, obvinila 238 z príslušnosti k Tren de Aragua a 23 z MS-13.
Abrego Garcia, ktorý ako 16-ročný utiekol zo Salvádoru pred násilím gangov, už v minulosti čelil spájaniu s MS-13, čo pripomína aj Trumpova administratíva, ale podľa Sandovala-Moshenberga ide o nepodložené tvrdenia amerických úradov, ktoré ho deportovali bez podania dôkazov.
Abrega Garciu a ďalších troch ľudí totiž zadržali na parkovisku v roku 2019, ale vyšetrovanie nepotvrdilo jeho príslušnosť k MS-13. Karoline Leavittová, hovorkyňa Bieleho domu, však v utorok aj napriek tomu uviedla, že Abrego Garcia bol členom gangu MS-13 a do USA sa už nikdy nevráti.
Americký viceprezident J. D. Vance neskôr tiež obhajoval postup amerických úradov pri deportácii Abrega Garciu, pričom na sociálnych sieťach uviedol, že bol odsúdeným členom gangu MS-13 bez povolenia na pobyt v USA, upozorňuje New York s tým, že ide o nepravdivé tvrdenie.
Americké úrady migrantov deportovali po Trumpovom vyhlásení takzvaného „Alien Act“ teda „cudzineckého zákona“ z roku 1798, ktorý americkému prezidentovi umožňuje zadržať a vyhostiť cudzincov, ktorých by v opačnom prípade zvyčajne chránil právny štát.
Americký prezident však zároveň musí vyhlásiť, že sú USA vo vojne. Trump v súčasnosti tvrdí, že gangy USA napadli.

„Ak im to celé prejde, znamená to, že migračné zákony sú všetky úplne bezvýznamné,“ vraví Sandoval-Moshenberg. „Znamená to, že migračné súdy sú bezvýznamné, pretože americká vláda môže ich príkazy jednoducho porušiť silou. Takto to nemôže fungovať.“
Medzi ďalších deportovaných nevinných ľudí patria aj Franco Caraballo, Andry José Hernández Romero a Mervin Jose Yamarte Fernandez.
Hernández Romero, ktorý utiekol z Venezuely zo strachu pred prenasledovaním za jeho sexuálnu orientáciu, pôvodne prešiel predbežným vyšetrovaním. Neskôr sa však podľa New York americkí úradníci zamerali na tetovania venezuelského maskéra.
Hernández Romero poprel, že by patril k akémukoľvek gangu, ale na základe informácií z jeho spisu sa zdá, že amerických úradníkov nepresvedčil. „Po vykonaní kontroly tetovania zadržaného Hernándeza Romeru sa zistilo, že zadržaný Hernández Romero má na každom zápästí korunu, pričom koruna je identifikátorom člena gangu Tren de Aragua,“ uvádza jeho spis.
Koruny boli podľa americkej vlády určujúcimi faktormi na vyvodenie dôvodného podozrenia, vysvetľuje New York. Jeho známi tvrdia, že vytetovanie koruny je tradíciou v regióne, odkiaľ pochádza a má pripomínať mladým ľuďom ich katolícke korene.
Hernándeza Romeru niekoľko mesiacov zadržiavali, no ešte pred jeho marcovým vypočutím ho nakoniec deportovali do Salvádora.
Prípad podľa NPR vyvolal zdesenie dokonca aj medzi doterajšími podporovateľmi Trumpa. Joe Rogan, hostiteľ populárneho podcastu The Joe Rogan Experience, ktorý amerického prezidenta v minulosti vyzdvihoval, kroky Trumpovej administratívy odsúdil.
„Je ťažké rozlišovať, čo je skutočné a čo nie je, ale ak je to naozaj skutočné, tak je to príšerné,“ povedal Rogan vo svojej najnovšej epizóde, v ktorej hovoril o prípade venezuelského maskéra.