BAKU. Azerbajdžan v stredu trval na tom, že Arménsko musí splniť „legitímne požiadavky“ Baku, aby mohli znepriatelené krajiny podpísať mierovú dohodu. Na jej znení sa dohodli minulý mesiac.
Obe bývalé sovietske republiky 13. marca oznámili, že ukončili rozhovory zamerané na vyriešenie dlhoročného konfliktu a dohodli sa na znení možnej dohody.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v stredu zdôraznil, že Baku „nepredkladá žiadne dodatočné podmienky“ na podpísanie zmluvy. „Naše požiadavky sú Arménsku dobre známe, nie sú nové. Hovoríme o nich už dlho, ale zatiaľ sme od Arménska nedostali žiadnu serióznu reakciu,“ skonštatoval.
Medzi požiadavky podľa neho patrí rozpustenie Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Uviedol to s odkazom na dnes už nefungujúcu skupinu medzinárodných sprostredkovateľov - Francúzska, Ruska a Spojených štátov -, ktorá bola založená v roku 1991 pod záštitou OBSE s cieľom podporiť riešenie konfliktu rokovaniami.
Zopakoval tiež dlhodobú požiadavku, aby sa z arménskej ústavy odstránil odkaz na vyhlásenie nezávislosti Arménska, ktoré si uplatňuje územné nároky na Náhorný Karabach. Azerbajdžan toto vyhlásenie považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.
Akékoľvek zmeny a doplnenia arménskej ústavy by si však vyžadovali referendum. Jerevan predtým avizoval, že je pripravený bezodkladne podpísať mierovú dohodu, a premiér Nikol Pašinjan oznámil vypísanie referenda o zmene ústavy na rok 2027.
„Keď budú tieto dve podmienky splnené, podpísaniu mierovej zmluvy už nebude nič brániť. (...) Loptička je na strane Arménska,“ zdôraznil Alijev.
Dohoda o normalizácii vzťahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
Baku a Jerevan viedli dve vojny o kontrolu azerbajdžanského, prevažne Arménmi obývaného regiónu Náhorný Karabach. Azerbajdžan napokon tento región obsadil počas 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.
