TBILISI. Gruzínsky parlament v utorok schválil zákon o registrácii zahraničných agentov, ktorý je doslovnou kópiou amerického zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA) a nahradil ním kritizovaný zákon o „zahraničnom vplyve“.
Tento zákon - inšpirovaný v Rusku uplatňovanou legislatívou - vyvolal v Gruzínsku masové protesty, informovala agentúra AFP.
Čaká na podpis prezidentom
Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen schválili tento zákon hlasmi 86 poslancov. Nový zákon čaká na podpis prezidentom Micheilom Kavelašvilim.
„Prijatím tohto zákona sa skončia zavádzajúce obvinenia, že gruzínske zákony nespĺňajú medzinárodné normy,“ uviedol predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili.
Gruzínski analytici a skupiny na ochranu ľudských práv však varujú, že nový zákon by sa mohol použiť na ďalšie perzekúcie v čase, keď sa vládnuca strana snaží zintenzívniť tlak na občiansku spoločnosť a politický disent.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) už minulý týždeň informovala, že viac ako 100 organizácií občianskej spoločnosti a médií z Gruzínska upozornilo, že zákon o registrácii zahraničných agentov navrhnutý Gruzínskym snom je len „prebalený ruský zákon“ zameraný na sektor občianskej spoločnosti a nezávislé médiá.
V ich spoločnom vyhlásení sa zdôrazňuje, že americký zákon FARA, ktorý vládnuca strana prezentuje ako vzor pre gruzínsku legislatívu, „neodporuje aktivitám nezávislých mimovládnych organizácií a slobodných médií“.
Jeho gruzínska verzia je však namierená proti obom týmto subjektom. Dodali tiež, že nemajú „v úmysle žiť a konať podľa ruských zákonov“.
Prácu parlamentu bojkotujú
Nezávislý politický analytik Gela Vasadze pripustil, že systém bŕzd a protiváh vrátane nezávislého súdnictva v USA znemožňuje používanie takýchto zákonov nedemokratickým spôsobom. Upozornil však, že v Gruzínsku tieto záruky chýbajú, preto sa obáva, že tento zákon môže dať úradom právomoc zatvoriť akúkoľvek mimovládnu organizáciu alebo médium.
K schváleniu tohto zákona došlo v čase ústavnej krízy, ktorú v Gruzínsku vyvolali voľby z októbra 2024 - opozičné strany ich výsledok odmietajú akceptovať a prácu parlamentu bojkotujú.
Novozvolený parlament je tak nateraz „jednofarebný“ a jeho legitimitu okrem opozície odmieta aj Kavelašviliho predchodkyňa Salome Zurabišviliová, ktorá v pondelok na zhromaždení v Tbilisi oznámila zámer vytvoriť „platformu odporu“ voči súčasnému vedeniu.
Gruzínsky sen nedávno schválil aj legislatívne úpravy, ktoré sprísňujú pravidlá týkajúce sa verejných protestov, priestupkov proti verejnému poriadku a trestných činov proti verejným činiteľom. EÚ označila tieto opatrenia za „vážnu prekážku pre demokratický vývoj Gruzínska“.
Gruzínsky sen naďalej trvá na tom, že je odhodlaný dosiahnuť vstup Gruzínska do EÚ. Na margo pôvodného zákona o zahraničnom vplyve vládna strana uviedla, že bol zameraný na zabezpečenie „transparentnosti“ v súvislosti so skupinami financovanými Západom, ktoré vinila z podkopávania suverenity krajiny.
V Gruzínsku sa už viac ako štyri mesiace konajú aj protivládne protesty. Rozhoreli sa po tom, čo premiér Irakli Kobachidze oznámil rozhodnutie vlády prerušiť prístupové rokovania s EÚ do konca roka 2028. Demonštranti žiadajú demisiu vlády a predčasné parlamentné voľby, obviňujú vedenie krajiny z autoritárstva a odklonu od demokratických princípov.
