Autor píše reportáže z ukrajinského frontu.
Na obľúbenom trhu v Kosťantynivke, kde predtým človek našiel všetko od žiarovky až po čerstvú rybu, zostali len opustené stánky so zatiahnutými roletami. Miestni svoje podniky zatvorili po tom, ako mesto vyhlásilo prísny zákaz vychádzania trvajúci od 15.00 do 11.00 h.
„Z mesta sa vytratil duch, atmosféra a prakticky aj život,“ vraví hlavná koordinátorka humanitárneho centra Alina. „Toto sa totiž životom nazvať nedá. Je to prežívanie.“
Kosťantynivka, mesto v Doneckej oblasti, malo do začiatku celoplošnej ruskej invázie v roku 2022 približne 68-tisíc obyvateľov. Mesto o niečo menšie ako Banská Bystrica dnes bojuje o to, aby ho ruská armáda nezrovnala so zemou tak, ako sa to stalo v neďalekom Bachmute.
Z pôvodnej populácie zostalo v „Konstache“, ako Kosťantynivku prezývajú miestni, žiť menej ako 10-tisíc ľudí. Tí každý deň bez ohľadu na to, či je deň alebo noc, čelia ruskému bombardovaniu.
Udržať Kosťantynivku je pre Ukrajinu kľúčové – jej prípadné dobytie by totiž Rusom otvorilo dvere pri postupe na ďalšie dôležité – a posledné väčšie mestá v Doneckej oblasti – Družkivku, Sloviansk a Kramatorsk.
V reportáži sa dočítate:
- prečo sa hasiči z Kosťantynivky museli stiahnuť,
- ktorí Ukrajinci čakajú na ruské vojská,
- prečo je problém, ak rodičia skrývajú svoje deti,
- ako zmenili situáciu drony na optických kábloch.
Sedenie na časovanej bombe
V jednom zo stánkov na miestnom trhu pracoval donedávna aj Sýrčan, ktorý ľuďom ponúkal vyhlásenú šavarmu, obdobu kebabu. „Poznal som ho. Z času na čas sme prehodili reč. Ale nedávno ho zabil výbuch z leteckej bomby, ktorú Rusi zhodili na mesto,“ vysvetľuje Viktor, šéf miestnych elektrikárov. Pre obavy z bezpečnosti jeho, ako aj jeho kolegov priezvisko nezverejňujeme.
Práve on bojuje spolu so svojím tímom nepretržite o to, aby mala miestna nemocnica a prakticky ktokoľvek prístup k elektrine. „Snažíme sa, čo nám sily a technika stačí. Niekedy sme na mieste výbuchu skôr ako hasiči či záchranári, takže zraneným pomáhame ako prví. Ale donekonečna sa to robiť nedá,“ opisuje Viktor.
Elektrikári Viktor a Jurij s humanitárnou pomocou zo Slovenska. (zdroj: Ivan Koribanič)Stačí pritom, aby Rusi trafili presne a mesto má problém – je totiž závislé od dodávok z iných miest, a teda podľa Viktora „visí na jednom kábli“. Ešte koncom februára ruský útok v meste zabil päť osôb a zranil najmenej jedenásť.
Denne na Kosťantynivku smeruje viac ako päť navádzaných leteckých bômb s hmotnosťou 250 alebo 500 kilogramov. Jedna z nich trafila aj Viktorovu základňu, kde mali pracovné autá a techniku potrebnú na prácu. „Ako zázrakom nebol v čase príletu na stanici nikto z nás. Všetci boli buď na výjazdoch, alebo doma,“ vysvetľuje 40-ročný rodák z neďalekého Kramatorska.
