Rozhovor pôvodne vyšiel v Aktuálně.cz
Vlastníctvo Grónska je pre USA "absolútnou nutnosťou", vyhlásil Donald Trump vlani v decembri. Záujem o ostrov však prejavuje dlhodobo.
Minulý týždeň do Grónska dorazil aj americký viceprezident J. D. Vance, ktorý skritizoval Dánsko za nedostatočnú starostlivosť o Grónsko.
Politický geograf ADAM KOČÍ z Ostravskej univerzity vysvetľuje, aká je ťažba v Arktíde náročná aj prečo je región pre Trumpa dôležitý.
Jedným z dôvodov, prečo by Donald Trump chcel ovládnuť Grónsko, je ťažba. Čo presne sa v Grónsku ťaží alebo má potenciál sa ťažiť?
V súčasnosti sa v južnom Grónsku ťaží rubín a zafír a v Qaqortorsuaqu sa ťaží anortozit. Takže len tieto tri suroviny. Nič z toho, čo sa tam ťaží, však nie je také výnosné, ako by si Grónčania želali. Veľký potenciál majú prvky vzácnych zemín, po ktorých Donald Trump pravdepodobne túži.
Aké ťažké je rozbehnúť ťažbu v arktických podmienkach?
Je to náročné aj z politického hľadiska. V 70. rokoch minulého storočia sa v Grónsku robil prieskum na ropu a zemný plyn, ale doteraz sa tam neťažilo. Boli vydané len licencie, hoci sa predpokladá, že sa tam nachádzajú veľké zásoby.
V súčasnosti sú ťažobné licencie pozastavené, pretože v roku 2021 sa v Grónsku dostala k moci vláda, ktorá je proti ťažbe.
Druhú dámu odmietli, návštevu skrátili. Trump posiela do Grónska delegáciu Čítajte Pokiaľ ide o prvky vzácnych zemín, možno uviesť analógiu s Ukrajinou. Tak ako na Ukrajine, kde sa hovorí o odhadoch ešte z čias Sovietskeho zväzu, že by tam mohli ťažiť Američania, tak ani v Grónsku nevieme, či sa bude ťažiť a aká je súčasná situácia.
Osemdesiat percent Grónska tvorí grónsky ľadový príkrov, najväčší ľadový príkrov na severnej pologuli. Topením sa odkrývajú nielen ložiská železnej rudy na grónskom pobreží, ale aj mnohé prvky vzácnych zemín, napríklad lítium.
Pomáha topenie ľadovcov zjednodušiť ťažbu?
Dalo by sa povedať, že áno. Keď sa však ľadovec roztopí, stále je tu večný mráz. Topenie tiež otvára riziko zosuvov pôdy, cunami a podobne. Je tu aj finančný problém. Ťažba je v takýchto podmienkach veľmi nákladná, najmä preprava materiálu na juh krajiny. Existuje aj riziko nehôd.
V roku 1989 havaroval tanker Exxon Valdez a spustošil pobrežie Aljašky. Arktída však nemá také možnosti regenerácie ako iné regióny a infraštruktúra na ňu nie je pripravená.
Rusi by tiež radi využili Severovýchodný priechod, ale taká možnosť nie je. Približne 70 percent prvkov vzácnych zemín sa vyrába v Číne. Číňania ich vedia ťažiť, preto mali záujem aj o Grónsko, ale environmentálna záťaž je obrovská.
Prečo je schopnosť regenerácie v arktickej oblasti horšia?
Všetko sa tam deje pomalšie kvôli nízkym teplotám. Keď v roku 2010 havarovala ropná plošina v Mexickom zálive, oblasť sa zotavila pomerne rýchlo. V Arktíde je to však horšie, a to tak pre prírodu, ako aj pre zvieratá, ktoré tam žijú.
V minulosti sme videli, že obyvatelia Grónska demonštrovali proti ťažbe a výsledky volieb v roku 2021 ukázali, že si ťažbu neželajú. Je to kvôli vplyvu na životné prostredie?
Ťažba má pre Grónčanov množstvo výhod, pretože pomôže diverzifikovať miestne hospodárstvo a môže byť kľúčom k nezávislosti Grónska. Podľa zákona o samospráve Grónska z roku 2009 sa píše, že množstvo peňazí, ktoré Dáni posielajú do Grónska, sa odvíja od ťažby. Čím viac peňazí vyprodukujú sami, tým menej dostanú z Dánska - a to je ich cesta k samostatnosti.
Invázia do Grónska by bola najkratšou vojnou na svete. Čo stojí Trumpovi v ceste? Čítajte V Kvanefjelde na juhu Grónska sa nachádza jedna z najväčších baní na prvky vzácnych zemín. Ako prví tam prišli Číňania. Narazili však na odpor miestnej dediny, ktorej obyvatelia sa obávajú ťažby kvôli uránu, ktorý by sa tam mohol nachádzať - a tak baňu zatvorili. Takže áno, za odporom je strach z vplyvu na životné prostredie.
Aký silný je čínsky vplyv v Grónsku? A môže to byť dôvodom záujmu Donalda Trumpa o tento strategický ostrov?
Táto myšlienka by pred niekoľkými rokmi dávala zmysel. Teraz je však čínsky vplyv v Grónsku na najnižšom bode za posledné obdobie. Čínske spoločnosti, ktoré mali v Grónsku licencie, prišli o svoje aktíva.
O licenciu prišla aj austrálska spoločnosť Greenland Minerals, ktorej najväčším akcionárom bola čínska pološtátna spoločnosť Schengen Resources. Číňania majú know-how na ťažbu, ale Grónčania sa obávajú vplyvu na životné prostredie.
Z vlastnej skúsenosti viem, že keď som bol v roku 2020 v Grónsku na stáži, veľa sa vtedy diskutovalo o príchode dvoch tisícok čínskych pracovníkov. Miestni obyvatelia sa obávali, že to bude mať veľký vplyv na etnické zloženie ich obyvateľstva, pretože ich je len niečo vyše 50-tisíc.
Číňania prostredníctvom tej istej spoločnosti Greenland Minerals chceli v roku 2016 kúpiť starú vojenskú základňu v Grónsku. Dáni to zakázali a pravdepodobne to bolo na naliehanie Spojených štátov, čo dáva zmysel, pretože USA nechcú mať čínsku ani žiadnu inú základňu tak blízko svojich brehov. V každom prípade čínsky vplyv v Grónsku slabne.
Čo podľa vás stojí za záujmom USA o Grónsko?
Predpokladám, že ekonomické záujmy. Donald Trump je predovšetkým obchodník.
Ak sa vrátime k studenej vojne, v tom čase Arktída fungovala ako jadrový odstrašujúci prostriedok. Arktída je najkratším spojením medzi Moskvou a Washingtonom.
Dokonca aj jediná vojenská letecká základňa v Pituffiku (Thule) má radary, ktoré varujú pred možným útokom, a podobne má Rusko vojenské základne s radarmi na severnej Sibíri.
Prečo má Trump záujem o Grónsko? Pod topiacim ľadom sa skrýva bohatstvo Čítajte V Severnom ľadovom oceáne sa stále nachádzajú ponorky s jadrovými hlavicami, ruské aj americké. Trumpova aktivita v tomto regióne by mohla výrazne poškodiť Rusko, pretože Rusom patrí polovica Arktídy.
Je to pre nich kľúčový hospodársky región, keďže viac ako 20 percent ruského HDP pochádza z Arktídy. Rusko nemôže riskovať vojenský konflikt v tomto regióne, a preto tam obnovuje základne, ktoré boli počas studenej vojny zatvorené.
Posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku aj Američania?
Nijako zvlášť. Američania majú v severnom Grónsku jednu základňu, Pituffik, ale počas studenej vojny ich mali oveľa viac. Od roku 1951 majú dohodu s Dánmi a v roku 2004 sa k nej pripojili aj Grónčania. Američania môžu mať len jednu základňu, ktorú nedávno navštívil viceprezident J. D. Vance.
