MANDALAJ, BRATISLAVA. Pred mjanmarskými cintorínmi sa zhromažďujú ľudia hľadajúci voľné miesta, kde by pochovali svojich blízkych.
„[Mandalaj] je ako mesto smrti,“ povedal pre denník The Washington Post 34-ročný Nat Khat s tým, že v druhom najľudnatejšom meste Mjanmarska ešte nebola distribuovaná žiadna pomoc od medzinárodných skupín ani od vojenskej junty. „Ľudia si pomáhajú navzájom.“
V regiónoch, ktoré piatkové zemetrasenie zdecimovalo, žije približne 20 miliónov Mjanmarčanov. Prírodná katastrofa poškodila predovšetkým Mandalaj, bývalé hlavné mesto barmského impéria.
Doteraz zahynulo minimálne dvetisíc ľudí, ale podľa mjanmarských predstaviteľov sa počet mŕtvych zvyšuje každú hodinu, pričom preživších zase sužuje strata prístrešia a nedostatok prístupu k pitnej vode. Približne 3900 osôb utrpelo zranenia.
Otrasy zaznamenalo aj Thajsko, ktoré doteraz eviduje 18 obetí.
Avšak zatiaľ čo sa telá uväznené pod troskami zničených budov rozkladajú v horúčave, mjanmarská vláda pokračuje vo vojenskom ťažení proti rebelom, na ktorých zo stíhačiek zhadzuje bomby.
V článku sa dočítate:
- odkedy v Mjanmarsku vládne vojenská junta,
- kto pomáha Mjanmarsku,
- že armádni velitelia veria poverám.
Pretrvávajúce obavy
Väčšinu svojej histórie ovládali Mjanmarsko, predtým známe ako Barma, vojenské junty. Naposledy sa k moci dostali armádni velitelia počas prevratu v roku 2021, keď zosadili demokraticky zvolenú vládu a násilne potlačili národné protesty. Situácia následne vyvolala občiansku vojnu, ktorá si odvtedy vyžiadala približne 75-tisíc obetí.
Rozsah devastácie, ktorú spôsobilo piatkové zemetrasenie, sa ukazuje len pomaly -komunikačné kanály sa do krajiny vracajú len s ťažkosťami.
Vojenská junta zároveň sama komplikuje prístup k akýmkoľvek informáciám o prírodnej katastrofe. Mjanmarskí predstavitelia ovládajú takmer všetky miestne médiá, pričom používanie internetu je vo všeobecnosti obmedzené. Zahraniční novinári majú iba zriedka povolený vstup do krajiny.

Zemetrasenie nastalo iba deň po tom, ako vojenská junta oslávila 80. výročie ozbrojených síl pompéznou prehliadkou v hlavnom meste Nay Pyi Taw, ktoré účelovo vybudovala predchádzajúca skupina armádnych veliteľov medzi rokmi 2002 až 2012.
Po tom, ako mjanmarská vláda vyhlásila výnimočný stav v šiestich regiónoch a požiadala netradične o pomoc aj zahraničie, sa k humanitárnej pomoci najprv prihlásili Čína a India, ale neskôr aj Thajsko, Malajzia, Singapur a Rusko.
Veliteľ junty Min Aung Hlaing neskôr rozšíril žiadosť na všetky strany, ktoré sú ochotné pomôcť. Humanitárne skupiny však majú naďalej obavy, že mjanmarská vláda počas občianskej vojny proti rebelom obmedzí aj ich pôsobenie.
Pach mŕtvych
Už niekoľko hodín po zemetrasení mjanmarská vláda pokračovala v náletoch. Bašta vojenskej junty zostáva predovšetkým v mestách vrátane Mandalaj a Nay Pyi Taw, pričom zvyšok územia je v rukách povstalcov.
Terorizovanie civilných oblastí mjanmarskou vládou v podobe náletov v posledných mesiacoch prekonalo iba nálety Izraela na palestínske Pásmo Gazy, uvádza denník The New York Times. Radio Free Asia upozorňuje, že za posledný týždeň zhodila vojenská junta na rebelov vyše 500 bômb.
Bezprostredne po zemetrasení stíhačky zhodili bomby na dedinu Naung Lin, pričom k obetiam síce nedošlo, ale dva dni predtým zabila vojenská junta štyroch ľudí v neďalekých dedinách a týždeň predtým zahynulo pri náletoch desať ľudí.
„Nemôžem uveriť, že vykonali nálety v rovnakom čase ako nastalo zemetrasenie,“ povedal pre The New York Times Lway Yal Oo.
Zemetrasenie s magnitúdom 7,7 poškodilo na základe údajov vojenskej junty minimálne 1591 obydlí. Všetky kľúčové cesty do Mandalaj sú momentálne zároveň neprejazdné, čo bráni konvojom s pomocou vstúpiť do mesta. Záchranári podľa televízie BBC pomáhajú uväzneným ľuďom „holými“ rukami. Ide o jedno z najsilnejších zemetrasení, aké štát zažil za posledné desaťročia.
Podľa modelov Americkej geologickej služby (USGS) môže počet obetí v Mjanmarsku presiahnuť 10-tisíc ľudí.
„Pri každom poryve vetra naplní vzduch pach tiel,“ hovorí pre televíziu al-Džazíra Thar Nge.
Trest prírody
Mjanmarčania medzičasom začali predpovedať pád diktátorského režimu, ktorý sa stále drží pri moci.
„Máme príslovie, že masívne zemetrasenie je prirodzený spôsob, ako potrestať krutého a skorumpovaného vládcu,“ povedala pre The New York Times 89-ročná Daw Marlar Myint s tým, že išlo o najhoršiu prírodnú katastrofu, akú kedy zažila.
„Po zabití toľkých ľudí teraz Min Aung Hlaing čelí trestu prírody. Dokonca aj kosti tých, ktorých zavraždil, sa trasú.“

The New York Times uvádza, že generácie armádnych veliteľov sa pri svojich politických rozhodnutiach v minulosti spoliehali na astrológov, ale úcta k poverám figuruje ako kľúčová hnacia sila mjanmarského režimu doteraz.
Zemetrasenia sú zároveň súčasťou astrologických almanachov, ktorých popularita je v Mjanmarsku známa. Podľa istej verzie signalizuje zemetrasenie v marci zničenie miest, zatiaľ čo zemetrasenie v júli je predzvesťou zosadenia vládcov.
Avšak podľa mnohých je súčasná situácia pre vojenskú juntu zlovestným znamením. Bezpečnostná situácia v Mjanmarsku sa môže v krátkom čase uprostred nebezpečného konfliktu kedykoľvek výrazne zhoršiť, dodáva BBC.