KYJEV, BRATISLAVA. Nielen časť príjmov z baní na vzácne kovy, no aj veľká kontrola nad plynom, ropou, a aj elektrárňami či železnicami.
Tak podľa denníka Financial Times vyzerá najnovší americký návrh pre Ukrajinu, ktorý má zabezpečiť pokračovanie americkej podpory.
Už minulý týždeň, po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, navrhoval Trump Ukrajine, že by ukrajinské elektrárne mohli prejsť pod americké vlastníctvo. Má podľa neho ísť o dostatočnú ochranu.
Nový návrh, ktorý podľa Financial Times doručil Biely dom do Kyjeva v nedeľu, ešte viac rozširuje americkú kontrolu nad ukrajinskými nerastnými surovinami. Naopak neposkytuje Ukrajine žiadne bezpečnostné záruky, čo bola od začiatku požiadavka ukrajinskej vlády.
Washington už má záujem aj o ukrajinské elektrárne. Spravodajstvo bude Ukrajine poskytovať naďalej Čítajte Ukrajina je pod tlakom aj v čase, keď sa obe strany obviňujú z porušovania prímeria zameraného práve na energetickú infraštruktúru.
Trump chce späť peniaze
Práve pri podpise dohody o nerastných surovinách došlo koncom februára k zásadnej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom.
Po slovnej výmene, kde Trump aj viceprezident J.D. Vance Zelenského poučovali, aby bol vďačnejší, ukrajinský prezident nahnevane z Bieleho domu odišiel.
Obe strany odvtedy od ostrejšej rétoriky upustili a nevylúčili, že dohodu o vzácnych mineráloch podpíšu.
Jej podstatou bolo vytvorenie spoločného fondu, do ktorého by Ukrajina prispievala 50 percentami z výnosov z budúcej ťažby štátnych zdrojov vrátane ropy, plynu a logistickej infraštruktúry.
Existuje vôbec alebo len na papieri? Čo sa deje s prímerím v Čiernom mori Čítajte Peniaze z fondu by slúžili na investície do infraštruktúry a obnovy Ukrajiny, pričom Spojené štáty by získali investičné možnosti aj podiely z ťažby.
Trump tvrdí, že aj týmto spôsobom chce získať späť peniaze, ktoré vo forme humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine USA poskytli. Trump viackrát hovoril o tom, že Ukrajina dostala z Washingtonu viac ako 350 miliárd.
Na toto tvrdenie však neexistujú dôkazy, Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku uvádza, že medzi januárom 2022 a decembrom 2024 Spojené štáty vyhradili na pomoc Ukrajine 114 miliárd eur.
Ukrajina však doterajšie verzie dohody odmietala, pretože v nich chýbali bezpečnostné záruky.
Okradnutie Ukrajiny
Nový návrh dohody, o ktorej informoval v utorok aj Zelenskyj, je podľa Financial Times ešte agresívnejší. Týkať by sa totiž mala všetkého nerastného bohatstva vrátane plynu a ropy, no aj kľúčových energetických zariadení naprieč krajinou.
Dohoda sa vzťahuje aj na infraštruktúru spojenú s ťažbou prírodných zdrojov, ako sú cesty, železnice, potrubia, prístavy a spracovateľské závody.
Na spoločný investičný fond by mala dohliadať dozorná rada, v ktorej by Spojené štáty menovali troch z piatich členov. Fond by následne prerozdeľoval príjmy z nerastných surovín či plynu a ropy medzi obe krajiny.
Získané finančné prostriedky by sa konvertovali na zahraničnú menu a putovali do zahraničia. Američania by navyše dostávali licenčné poplatky a mali by prednostné právo na projekty týkajúce sa infraštruktúry, mohli by tiež vetovať predaj tretím stranám.
Vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia oslovení britským denníkom tvrdia, že takýto návrh by mohol narušiť ukrajinskú suverenitu, prehĺbiť ich závislosť od USA a odkloniť zisky do zahraničia. Jeden z nich to nazval „krádežou“, druhý neférovou dohodou.
Šanca, že Kyjev na takéto podmienky pristúpi, je malá, dohoda navyše nespomína bezpečnostné garancie.
Zelenskyj vo štvrtok na samite v Paríži podľa denníka Guardian povedal, že Spojené štáty „neustále menia“ prístup k dohode. USA predtým presadzovali rámcovú dohodu, na základe ktorej by sa potom vypracoval podrobný plán. Teraz však požadujú priamo finálnu dohodu. Aj preto sa na nový návrh pozerajú právnici.
„Nerád by som však nechal Spojené štáty s pocitom, že Ukrajina je vo všeobecnosti proti; neustále sme prejavovali našu vôľu a vysielali pozitívne signály,“ dodal.
