BERLÍN, BRATISLAVA. Pri utorkovom zasadnutí nového nemeckého parlamentu bolo nezvyčajne rušno. Krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá v najnovšom parlamente predstavuje najväčšiu opozičnú silu, sa totiž nepáčilo už jeho otvorenie.
Zasadnutiu podľa tradície predsedá najdlhšie slúžiaci poslanec, ktorým je v súčasnosti 77-ročný Gregor Gysi zo strany Die Linke (Ľavica), ktorá sa hlási k demokratickému socializmu. AfD sa však vyjadrila, že by tak mal urobiť vekovo najstarší poslanec.
Tým je 84-ročný člen AfD a bývalý novinár Alexander Gauland. Zviditeľnil sa najmä v roku 2018, keď zľahčoval nacistickú vládu Adolfa Hitlera slovami, že ide len o akési „pošpinenie" v nemeckej dlhoročnej histórii.
Ostatné strany požadovanú zmenu zamietli. Tento krok však môže predstavovať konfrontačný tón, ktorý strana, povzbudená historickým úspechom vo februárových parlamentných voľbách, môže nasadiť proti vláde v otázkach migrácie či pomoci Ukrajine.
V článku sa dočítate aj:
- koľko poslancov má AfD,
- aké má právomoci,
- čo môže robiť pri téme Ukrajiny a migrácie.
AfD sa darí
Novonadobudnuté sebavedomie AfD z veľkej miery pochádza z výsledkov predčasných volieb, kde skončila na druhom mieste s 20,8 percenta hlasov. Ide o najlepší výsledok krajne pravicovej strany v Nemecku od konca druhej svetovej vojny.
Z najnovšieho prieskumu pre nemeckú agentúru INSA vyplýva, že ak by sa voľby konali teraz, strana by získala takmer o tri percentá hlasov viac. Ide o najlepší výsledok, aký agentúra pre AfD v histórii svojich meraní zaznamenala.
Strana, ktorá vznikla v roku 2013, v uplynulých voľbách zdvojnásobila počet svojich mandátov. S 152 kreslami v 650-člennom parlamente sa teda stala hlavnou opozičnou stranou.
Prináša do sebou viaceré kontroverzné tváre. Do parlamentu sa napríklad vracia Matthias Helferich, blízky spolupracovník Björna Höckeho, lídra najradikálnejšieho krídla strany. Helfericha vylúčili po tom, ako unikli správy z roku 2021, kde sa označil za „priateľskú tvár nacizmu". Neskôr ich označil za žart.
Je proti migrantom a pomoci Ukrajine. Prečo na východe Nemecka víťazí krajná pravica? Čítajte Len symbolická úloha?
Víťaz volieb, stredopravicová koalícia Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU), má dokopy 208 poslancov. Tradične ľavicová Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), s ktorou koalícia CDU/CSU pravdepodobne zostaví vládu, má v novom parlamente 120 mandátov.
Nádejný budúci kancelár Friedrich Merz (CDU) dúfa, že vládu sa mu podarí zložiť do Veľkej noci.
Úloha opozície je z veľkej miery symbolická. AfD však bude môcť po vystúpení kancelára v parlamente reagovať ako prvá a pre väčší počet členov dostane viac peňazí, bude môcť predkladať viac návrhov a môže mať väčší vplyv v parlamentných výboroch, píše európsky magazín Politico.
AfD by však s veľkým počtom poslancov mohla byť problémom pri zmenách ústavy, na ktoré sú potrebné dve tretiny hlasov.
Nastupujúca vláda preto dosiahla úspech, keď minulý týždeň za pomoci Zelených presvedčila parlament, aby uvoľnil dlhovú brzdu a schválil balík investícií do obrany, infraštruktúry a klímy.
V súčasnej podobe parlamentu by sa jej to zrejme nepodarilo. Na schválenie by totiž potrebovali hlasy AfD či ľavicovej Die Linke, ktorá má v súčasnosti 64 poslancov.
Obe strany by zvýšenie investície do obrany zamietli, avšak z rozdielnych dôvodov. AfD nechce pomáhať Ukrajine, zatiaľ čo Die Linke chce peniaze minúť na iné problémy.
Budúci kancelár už vylúčil spoluprácu s oboma stranami, o nekomunikácii s členmi AfD hovoria viacerí ďalší poslanci. Pri jednej aktivite však s nimi budú musieť spolupracovať. Súd totiž začiatkom tohto mesiaca rozhodol, že parlamentný futbalový tím už nemôže vylúčiť zákonodarcov AfD zo svojich radov, píše agentúra Reuters.
Krajná pravica uspela aj bez Muska, mladí sa prikláňajú doľava. Čo ukázali nemecké voľby Čítajte Nechcú pomoc Ukrajine
AfD je známa aj svojimi sympatiami k Rusku a odmietaním posielania zbraní na pomoc Ukrajine. Počas kampane jej predstavitelia falošne hovorili o tom, že to oni sú za mier, pretože vláda chce Nemecko zatiahnuť do vojny.
„Pred voľbami pôsobila AfD suverénne a jednoznačne prorusky," hovorí pre SME Lukáš Novotný, politológ so zameraním na Nemecko z Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. Po voľbách trocha vo vyjadreniach povolili, pretože si na chvíľu pomysleli, že by si ich víťazná strana mohla zvoliť za koaličného partnera, pokračuje.
„Bolo to však len ich zbožné prianie, pretože to neprichádza do úvahy," dodáva Novotný a pripomína, že budúca vláda odmieta s AfD rokovať.
AfD preto opäť v rétorike pritvrdila, no podľa Novotného nemôžu nič zmeniť. „Rétoricky budú veľmi silní a agresívni. Je to podstata ich práce. Formálne však nepresadia nič," uzatvára Novotný.
Voda na mlyn AfD
AfD svoju politiku vo veľkom stavia aj na volaní po sprísnení migrácie. Za jej pomoci v januári predošlý parlament schválil návrh na obmedzenie prisťahovalcov, v rámci ktorého by mohlo Nemecko odmietnuť žiadateľov o azyl už priamo na hraniciach.
Návrh predložila konzervatívna CDU/CSU. Ľavicová SPD, s ktorou vedie rokovanie o zostavení vlády, ho vtedy kritizovala.
Konzervatívci SPD varujú, aby neblokovala reformu migračnej a azylovej politiky. Rovnaký apel sa však ozval aj z prostredia ľavicovej strany. „Naivná migračná politika SPD spôsobila, že ich vlastní voliči húfne utekali k AfD," povedal bývalý predseda SPD Sigmar Gabriel, ktorého cituje portál DW News.
AfD však môže siahnuť aj na voličov CDU/CSU a vie to, preto môže stranu slovne napádať, dodáva politológ Novotný. „CDU/CSU nie je nadšená, že bude (v témach migrácie a zadlžovania) robiť ľavicový program. Je to voda na mlyn pre AfD," dodáva.
