LONDÝN/WAHINGTON. Cudzinci pracujúci v médiách podporovaných americkou vládou tvrdia, že im hrozí deportácia do ich domovských krajín.
Upozorňujú pritom, že niektorým z nich po návrate do štátov s autoritárskymi vládami hrozí väzenie či dokonca smrť. Vo svojom článku na webe na to v utorok upozornil britský denník The Guardian.
The Guardian pripomenul, že administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa začiatkom marca pristúpila k zrušeniu Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá dohliada na rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky - najväčšieho a najstaršieho medzinárodného vysielateľa v USA -, a poskytuje granty Rádiu Slobodná Ázia, Rádiu Slobodná Európa a ďalším.
Agentúra mala v roku 2024 približne 3500 zamestnancov a ročný rozpočet 886 miliónov dolárov.
S nacistami v USA zaobchádzali lepšie, reagovala sudkyňa na deportácie migrantov Čítajte Jaewoo Park, ktorý ako novinár pracuje v USA pre Rádio Slobodná Ázia, uviedol, že v redakciách je veľa redaktorov a spolupracovníkov, ktorí v USA požiadali o azylové víza. "Ak by sa ich vlastná vláda dozvedela, že pracujú pre Rádio Slobodná Ázia, a vrátili by sa do svojej krajiny, ich životy by boli v ohrození," upozornil Park.
Poukázal aj na to, že autoritárske vlády schvaľujú rozhodnutia, ktoré prijal Trump. Aj čínske a ruské štátne médiá ocenili škrty v rámci agentúry.
Park upozornil, že rozhodnutie americkej administratívy má dosah nielen na osobný život zamestnancov týchto médií, ale pocítia ho napríklad aj ľudia v Severnej Kórei. Mnohí utečenci z KĽDR totiž označujú vysielanie Rádio Slobodná Ázia za dôležitý zdroj nezávislého spravodajstva.
"Vieme, že Severná Kórea je veľmi utláčaná krajina. Nemôžu počúvať a čítať iné ako vládne médiá," pripomenul Park.
Na riziká, ktoré hrozia niektorým zamestnancom s azylovými vízami, upozornil aj Hlas Ameriky. Poukázal na to, že v Mjanmarsku sú v súčasnosti väznení dvaja spolupracovníci Hlasu Ameriky. Rovnaký osud postihol iných štyroch vo Vietname.
Novinári spolupracujúci s Hlasom Ameriky alebo Rádiom Slobodná Európa sú väznení aj v Rusku, Bielorusku a Azerbajdžane, doplnil The Guardian.
Podľa novinára Hlasu Ameriky Liama Scotta sú teraz ohrozené desiatky zamestnancov vo Washingtone, ktorí majú víza typu J-1 -
neimigračné víza určené na podporu kultúrnej výmeny. Ak o tieto víza prídu, "možno sa budú musieť vrátiť do krajín, ktorých vlády majú skúsenosti s väznením kritikov".
Zamestnanec Hlasu Ameriky, ktorý si želal zostať v anonymite zo strachu z represií, v rozhovore pre The Guardian porovnal súčasnosť so situáciou z roku 2021, keď afganskí tlmočníci, pracujúci roky pre americkú armádu, po chaotickom stiahnutí jednotiek USA zostali v Afganistane bez pomoci a v ohrození, kým sa snažili získať špeciálne víza na útek do USA.
"Je to obrovský vlastný gól, pokiaľ ide o zahraničnú politiku a národné záujmy USA," komentoval situáciu s agentúrou nemenovaný zamestnanec Hlasu Ameriky.
V spore o pozastavenie financovania Rádia Slobodná Európa americkou vládou zažalovalo vedenie stanice svoju materskú agentúru. Žalobu podalo na federálnom súde vo Washingtone. Vysielateľ tvrdí, že zadržiavanie finančných prostriedkov je nezákonné, pretože ich schválil Kongres USA. Tento krok je podľa neho porušením ústavy USA a žiada vydanie predbežného opatrenia. Žaloba je tiež namierená proti novým predstaviteľom USAGM, ktorých vymenoval prezident Trump.
