ŽENEVA. Zástupcovia cyperských Grékov a Turkov sa na dvojdňových rokovaniach v Ženeve konaných pod záštitou OSN dohodli na sérii opatrení na upevnenie dôvery.
Oznámil to v utorok generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý to označil za sľubný krok k lepšej budúcnosti tohto rozdeleného ostrova v Stredozemnom mori.
Obe strany mienia okrem iného zriadiť štyri ďalšie priechody medzi oboma časťami ostrova a obnoviť cintoríny v nárazníkovej zóne. Chcú tiež realizovať spoločné klimatické projekty, ako je napríklad výroba elektriny v solárnych elektrárňach v nárazníkovej zóne.
"Je to iná atmosféra," povedal Guterres s odkazom na predchádzajúce stretnutia. Na prvých neformálnych rokovaniach od roku 2021 došlo podľa neho k výraznému pokroku. Ďalšie stretnutie v širšom formáte je naplánované na koniec júla.
Avizoval tiež, že vymenuje nového osobného vyslanca pre Cyprus, ktorý pripraví ďalšie kroky.
Cyprus ako bývalá britská kolónia získal nezávislosť v roku 1960. Na ostrove však ostali dve britské vojenské základne.
V júli 1974 sa grécki nacionalisti na Cypre s podporou vojenskej junty v Grécku pokúsili o štátny prevrat, na ktorý Turecko reagovalo inváziou svojej armády na severe ostrova. V roku 1983 tam vznikla Severocyperská turecká republika, ktorú však uznala iba Ankara.
Od roku 2004 je celý Cyprus členom EÚ. Vzhľadom na faktické rozdelenie ostrova však právo EÚ platí len na juhu. Obe znepriatelené komunity oddeľuje 180 kilometrov dlhá tzv. Línia prímeria, nárazníková zóna kontrolovaná mierovými silami OSN (UNFICYP), ktorá prechádza aj hlavným mestom Nikózia.
V posledných rokoch proces zbližovania medzi oboma stranami stagnoval. Zatiaľ čo cyperskí Gréci a OSN volajú po zjednotení ostrova, Turecko a lídri cyperských Turkov presadzujú riešenie v podobe dvoch štátov.
Cieľom najnovších neformálnych rozhovorov bolo dať impulz na obnovenie konkrétnych rokovaní o prekonaní rozdelenia ostrova. Zúčastnili sa na nich aj zástupcovia garančných mocností Grécka, Turecka a Spojeného kráľovstva.
