Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Izraelské sily v utorok ráno podnikli rozsiahle letecké útoky na Pásmo Gazy, čím porušili krehkú januárovú dohodu o prímerí uzatvorenú s palestínskym militantným hnutím Hamas a pohrozili, že konflikt po takmer dvoch mesiacoch relatívneho pokoja opäť vyústi do plnohodnotnej vojny.
Obnovené izraelské bombardovanie zabilo od utorňajšieho úsvitu najmenej 400 Palestínčanov a viac ako 500 ďalších osôb zranilo, uviedlo ministerstvo zdravotníctva Pásma Gazy, podľa ktorého pokračuje úsilie o záchranu ľudí spod trosiek. Údery hlásili z celej enklávy, od Chán Júnisu na juhu až po mesto Gaza na severe.
Hamas obvinil Izrael z nedodržania dohody o prímerí, ale bezprostredne sa neobjavili žiadne náznaky, že by militantná skupina podnikla odvetné kroky proti izraelským úderom.
Izrael uviedol, že obnovenie bombardovania je jediným spôsobom, ako zabezpečiť prepustenie zostávajúcich rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy, po tom, ako obvinil Hamas z odmietnutia sprostredkovateľských návrhov v súvislosti so zastavením rokovaní o prímerí.
Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová povedala Seanovi Hannitymu z Fox News, že Izrael útoky konzultoval so Spojenými štátmi.
Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy pod kontrolou Hamasu, ktoré nerozlišuje medzi civilistami a bojovníkmi, bolo počas vojny zabitých cez 48-tisíc ľudí a najmenej 112-tisíc ľudí bolo zranených. Izrael odhaduje, že pri útoku Hamasu 7. októbra 2023 zahynulo približne 1200 osôb vrátane viac ako 300 vojakov. Tvrdí tiež, že pri jeho vojenskej operácii v Pásme Gaze zomrelo 407 vojakov.
V článku sa dočítate:
- prečo rokovania stroskotali,
- koľko rukojemníkov je v Pásme Gazy,
- čo má byť cieľom izraelského útoku.
Čo sa stalo s rokovaniami o prímerí?
Izrael a Hamas sa v polovici januára dohodli na počiatočnej dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktorej prvá fáza trvala 42 dní. V súlade s touto dohodou Hamas prepustil 33 rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael prepustil približne 1800 palestínskych väzňov a zadržaných osôb a súhlasil so zvýšením objemu pomoci do Pásma Gazy.
Prvá fáza dohody však vypršala 1. marca. V tom čase mali obe strany spolu s americkými, egyptskými a katarskými sprostredkovateľmi začať rozhovory s cieľom definovať druhú fázu prímeria, k čomu však nikdy nedošlo.
Zatiaľ čo Izrael predložil návrhy na predĺženie počiatočnej fázy, Hamas chcel začať rozhovory o druhej fáze, pričom tvrdil, že potrebuje dlhodobejšie záväzky týkajúce sa ukončenia nepriateľských akcií.
Vzhľadom na rastúci tlak zo strany Trumpovej administratívy, aby sa Izrael a Hamas dohodli na predĺžení prvej fázy, Hamas minulý týždeň ponúkol prepustenie Edana Alexandra, americko-izraelského vojaka, aby sa začalo 50-dňové predĺženie prvej fázy, uviedol predstaviteľ Hamasu pre denník The Washington Post. Na odvetu chcel Hamas rokovať o druhej fáze.
Očakávalo sa, že rozhovory o druhej fáze budú náročnejšie, pretože sa v nich stanovia podmienky, za ktorých sa Izrael úplne stiahne z Pásma Gazy a za ktorých Hamas prepustí všetkých zostávajúcich žijúcich rukojemníkov, čo si bude vyžadovať aj dohodu o širších otázkach týkajúcich sa budúcnosti Hamasu.
Americký útok na Húsíov je iba začiatok. USA pripravujú ďalšie operácie Čítajte Prečo obnovil Izrael letecké útoky?
Úrad izraelského premiéra v utorok vo vyhlásení uviedol, že začal letecké útoky, pretože Hamas odmietol jeho sprostredkovateľské návrhy a odmietol prepustiť zostávajúcich izraelských rukojemníkov.
Predpokladá sa, že z 251 osôb, ktoré boli zajaté ako rukojemníci počas útoku Hamasu na Izrael v roku 2023, je 24 (všetko dospelí muži) stále nažive v Pásme Gazy. Malo by tam byť aj 34 tiel rukojemníkov, ktorých smrť Izrael potvrdil.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar tvrdí, že obnovenie útokov je jediným spôsobom, ako zachrániť rukojemníkov. „Za posledných dva a pol týždňa sme sa ocitli v slepej uličke – bez paľby a bez návratu rukojemníkov – a to je niečo, čo Izrael nemôže akceptovať,“ povedal a trval na tom, že Izrael vyvinul skutočné úsilie na vyjednanie rámca. „Keby sme naďalej čakali, situácia by zostala na mŕtvom bode,“ povedal.
Izraelská armáda tiež vydala príkaz na evakuáciu štvrtí v Pásme Gazy, ktoré sa nachádzajú pozdĺž jeho hranice.
Dvaja izraelskí predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, pretože neboli oprávnení o tejto záležitosti verejne diskutovať, pre The Post uviedli, že utorkové údery sú do veľkej miery vyjednávacou taktikou, ktorá má prinútiť Hamas, aby po týždňoch zablokovaných rokovaní zmiernil svoje požiadavky.
Jeden z nich opísal vojenské plány ako „postupné“ a povedal, že vláda čaká, či letecká kampaň ovplyvní rokovania, a až potom pristúpi k silnejším útokom. „Ak sa druhá strana [Hamas] rozhodne vrátiť k rokovaciemu stolu a začať skutočné rozhovory, potom by IDF prestali,“ povedal úradník. „Ale v tejto chvíli, pretože všetko ostatné zlyhalo, je to príležitosť.“
Druhý predstaviteľ povedal, že Izrael má pripravené aj iné možnosti vrátane obnovenia pozemného útoku. Závisieť môžu od pokroku v rokovaniach a úrovne hrozby, ktorú predstavuje Hamas.
Čo urobil Hamas?
Bezprostredne sa neobjavili žiadne náznaky, že by militantná skupina podnikla odvetné kroky proti izraelským úderom. V utorok ráno sa v Izraeli nerozozvučali žiadne sirény.
Hamas vo svojom vyhlásení odsúdil obnovenie náletov a obvinil izraelskú vládu, že porušila dohodu o prímerí, vystavila palestínskych civilistov brutálnemu násiliu a ohrozila izraelských rukojemníkov v Pásme Gazy.
Hamas tiež obvinil Spojené štáty zo spoluúčasti na izraelských útokoch a naznačil, že predchádzajúca informovanosť Washingtonu o útokoch znižuje jeho schopnosť konať ako neutrálny arbiter pri rokovaniach. „Priznanie americkej administratívy, že bola vopred informovaná o sionistickej agresii, odhaľuje očividnú spoluvinu a zaujatosť Ameriky voči okupácii,“ uvádza sa v správe.
Wagnerovci v Mali masakrujú civilistov. Sú horší ako islamisti, tvrdia domáci Čítajte Ako reagovali pozorovatelia?
Organizácie poskytujúce pomoc odsúdili obnovenie násilia a vyjadrili obavy o bezpečnosť obyvateľov Pásma Gazy, zatiaľ čo niektoré izraelské skupiny obvinili svoju vládu, že obnovením bombardovania ohrozuje rukojemníkov.
Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných, zastrešujúca organizácia, ktorá zastupuje väčšinu rodín izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gaze, obvinila izraelskú vládu, že sa vzdala rukojemníkov. „Sme šokovaní, pobúrení a zdesení,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vyzýva na rokovania o dohode o prepustení.
Muhannad Hadi, koordinátor humanitárnej pomoci OSN pre palestínske územia, v utorok označil izraelské nálety za „bezohľadné“. „Prímerie sa musí okamžite obnoviť,“ dodal. „Ľudia v Pásme Gazy znášajú nepredstaviteľné utrpenie.“
Spojené štáty zároveň vyjadrili podporu Izraelu. V Hannityho relácii Leavittová povedala, že všetci tí, ktorí sa snažia terorizovať nielen Izrael, ale aj Spojené štáty americké, za to zaplatia.
„Rozpúta sa peklo,“ dodala.
Na tejto správe sa podieľali aj Gerry Shih a Abbie Cheeseman.
