Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Malijské rodiny cez noc putujú po vedľajších púštnych cestách a cez deň prichádzajú do mauritánskeho pohraničného mesta Bassikounou s hrozivými príbehmi o bielych mužoch v maskách, ktorí ich vyhnali z domovov.
Žoldnieri z ruskej skupiny Wagner, ktorí bojujú po boku malijských vojakov, podľa vysídlených Malijčanov masakrujú civilistov a vypaľujú dediny.
„Nikdy sme nič také nevideli,“ povedal Kossi ag Mohamed, 31-ročný pastier, ktorý opísal útek zo svojej dediny v malijskom regióne Timbuktu. Wagnerovci so sebou podľa jeho slov priniesli „katastrofu“.
Ide o bezohľadné násilie, ktoré podnecuje rýchlo rastúcu utečeneckú krízu na západe v susednej Mauritánii.
V článku sa dočítate:
- odkedy malijská junta spolupracuje s wagnerovcami,
- prečo je skupina Wagner v Mali,
- na koho wagnerovci útočia,
- koľko platí malijská vláda za služby wagnerovcov.
Všadeprítomná smrť
Malijská vojenská junta, ktorá v roku 2020 pri štátnom prevrate prevzala moc od demokraticky zvoleného prezidenta, začala s wagnerovcami spolupracovať koncom roka 2021.
Takmer o dva roky neskôr sa budúcnosť žoldnierskej skupiny napojenej na Kremeľ zdala byť na nejaký čas neistá, keďže jej zakladateľ Jevgenij Prigožin zahynul pri leteckom nešťastí po krátkej vzbure proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Skupina však nikdy nezanikla a jej bojovníci pokračovali v nasadení v zahraničí – ide o sily, ktoré podľa expertov teraz fungujú ako predĺžená ruka ruského ministerstva obrany.
Podľa analytikov a vizualizácií overených denníkom Washington Post sa pôsobenie skupiny Wagner v Mali rozrástlo, pričom v súčasnosti poskytuje zdroj príjmov pre Putinovu vládu a základňu vplyvu Moskvy v čoraz anarchickejšej západnej Afrike.
Malijské úrady tvrdia, že cieľom partnerstva je bojovať proti tuarégskym separatistom, ktorí sa už dlho usilujú o vlastný štát na severe Mali, ako aj proti militantným skupinám verným al Káide a Islamskému štátu.
Najviac brutality wagnerovcov však namiesto ozbrojených skupín znášajú predovšetkým civilisti.
„Ľudí pri zabíjaní veľmi nerozlišujú,“ povedal Héni Nsaibia, hlavný analytik pre západnú Afriku v neziskovej výskumnej skupine Armed Conflict Location & Event Data Project (ACLED). „Vidia konvoj dopravných vozidiel alebo ľudí, ktorí obchodujú, a zaútočia. Zabíjajú mužov, ženy a deti. A potom rabujú tovar.“
Ruské ministerstvo obrany, wagnerovci a malijská vláda na žiadosti o komentár nereagovali.
Ag Mohamed povedal, že v posledných mesiacoch si muži v jeho oblasti vytvorili pochmúrny rituál: keď počujú blížiaci sa vojenský konvoj, tak sa schovajú na stromoch a potom, keď je to bezpečné, idú tam, odkiaľ počuli výstrely, aby pozbierali mŕtvych.
Jeho oči boli prázdne, keď prechádzal videozáznamy, ktoré so svojimi priateľmi údajne natočil. Na jednom z nich bolo vidieť sedem zakrvavených tiel rozvalených na zemi. Na inom bol muž s odrezanou hlavou položenou medzi rukami. Na treťom videu bolo vidieť telá žien a detí, ktoré ležali v popole zhoreného domu.
„To smrť ma prinútila utiecť,“ povedal Ag Mohamed. „Všade som videl smrť.“
Brutálne vojenské operácie
Malijská junta vždy tvrdila, že má zmluvu s ruským štátom, nie so žoldnierskou skupinou napojenou na Kremeľ. Keď však svoje spojenectvo s wagnerovcami rozšírila, násilie zo strany islamských extrémistov bolo na vzostupe.
Jedným z cieľov skupiny Wagner, ako uviedol istý wagnerovec v nedávnom rozhovore, bolo pomôcť malijskej armáde získať späť základne a územia, ktoré sa dostali pod kontrolu extrémistov.
Analytici tvrdia, že malijská vláda platí za služby wagnerovcov približne desať miliónov dolárov mesačne, čo je pre Moskvu prínosom, keďže čelí medzinárodným sankciám za vojnu na Ukrajine. Rusko tiež získalo koncesie na niekoľko zlatých baní v Mali.
Hoci malijské sily dosiahli od príchodu ruských žoldnierov, ktorých počet sa v súčasnosti odhaduje na približne 1 500, určité úspechy, podľa odborníkov sa vojenské operácie v oblastiach mimo štátnej kontroly vyznačujú obrovskou brutalitou.
Ich prístup, je „zabiť všetkých,“ povedal Wassim Nasr, odborník na región Sahel a vedúci výskumný pracovník v Soufanovom centre. „Snažia sa terorizovať miestne obyvateľstvo.“
ACLED odhaduje, že v minulom roku bolo pri útokoch, na ktorých sa podieľali wagnerovci, zabitých najmenej 925 civilistov, čo je viac ako dvojnásobok oproti 400 civilistom, ktorých podľa odhadov skupiny zabili islamistickí militanti.
Andrew Lebovich, výskumný pracovník Clingendaelovho inštitútu v Holandsku, uviedol, že malijská armáda je už dlho obviňovaná z porušovania ľudských práv, ale rozsah a krutosť zneužívania sa zvýšili, odkedy sa k nej pridali wagnerovci.
Žoldnieri si osvojili „taktiku špinavej vojny“, povedal Lebovich, vrátane únosov, mučenia a odrezávania hláv. Viacerí utečenci pre Washington Post uviedli, že pred stiahnutím armády boli mŕtvoly často zohavené.
Ruská Wagnerova skupina prenáša z Mali telá svojich padlých žoldnierov Čítajte Tri mučivé dni
Ešte pred prílevom nových utečencov sa utečenecký tábor Mbera v juhovýchodnej púšti Mauritánie stal tretím najväčším populačným centrom v krajine.
Desaťtisíce Malijčanov sem prišli v roku 2012, keď extrémisti a separatisti obsadili veľkú časť ich krajiny. Tábor sa v nasledujúcom desaťročí rozrastal a Mali sa zmietalo v jednej kríze za druhou.
Vlani však nastal bezprecedentný exodus; v súčasnosti sa v Mbere a jej okolí nachádza približne 149-tisíc ľudí, čo je podľa OSN trojnásobok počtu z roku 2023. Samotný tábor už dávno prekročil svoju kapacitu a rozširuje sa na všetky strany.
Vo viac ako dvoch desiatkach rozhovorov utečenci, ktorí prišli od roku 2023, uviedli, že ich k úteku prinútili útoky malijskej armády a jej ruských spojencov - nie islamistickí militanti. Regionálna odnož al Káidy, Džamá'at Nusrat al-Islám wal-Muslimín (JNIM), kontroluje v Mali veľké územie a súperí o vplyv s miestnou odnožou Islamského štátu, ktorá je menšia, ale brutálnejšia.
Niektorí utečenci uviedli, že pred rokmi zažili zastrašovanie zo strany extrémistov, ktorí sa snažili nastoliť svoju vládu, ale život v dedine sa pred príchodom malijskej armády do veľkej miery vrátil do normálu.
„Považujú každého, kto nosí turban, za teroristu,“ povedal 45-ročný Cherfe ag Mama, ktorý povedal, že jeho brata zabili ruskí žoldnieri v regióne Timbuktu.
Vedúca ženskej skupiny v tábore, ktorá hovorila pod podmienkou anonymity, aby mohla hovoriť o citlivej téme, opísala sieť žien, ktoré sa podelili o príbehy sexuálnych útokov spáchaných wagnerovcami.
Aïssata Kelliová, 40-ročná matka dvoch detí, napríklad spomínala na moment, keď v novembri do jej domu vtrhli ozbrojenci. Bola príliš vystrašená na to, aby sa na nich dlho pozerala, ale povedala, že videla, že sú to belosi, mali masky a kričali verziu tých istých dvoch otázok, stále dokola. „Kde sú džihádisti? Kde sú vaši manželia?“
Kelliová si spomenula, že muži na ňu a niekoľko ďalších žien v okolí kričali po francúzsky.
Väčšina mužov v ich dedine vrátane Kelliovej manžela utiekla, keď sa dozvedeli, že je na ceste malijská armáda. Kelliová mužom povedala, že jej manžel nie je džihádista a nevie, kde je. Avšak belosi na ňu podľa jej slov kričali a bili ju, vyzliekli jej šaty, lebo si mysleli, že skrýva telefón.
„Pri tej spomienke pociťujem strach,“ povedala Kelliová, keď sedela vedľa svojho manžela, čiastočne slepého pastiera, v ich nedávno postavenom stane. „Myslela som si, že ma zabijú.“
Útok na dedinu trval podľa Kelliovej a jej priateľky, 35-ročnej Sirayhi Bahovej, tri mučivé dni. Ruskí žoldnieri a malijskí vojaci vyplienili domy a obchody, ktoré následne podpálili.
Päť mužov vrátane dedinského imáma zabili a niekoľko ďalších uniesli. Medzi nimi bol aj manžel Bahovej, otec jej siedmich detí, ktorého ozbrojenci uniesli z trhu, kam išiel nakúpiť jedlo pre rodinu.
Bahová, ktorá dojčila novorodeniatko, povedala, že v dňoch po jeho zmiznutí mu opakovane volala na telefón. Nikto jej však nikdy neodpovedal.
Mierna premena
Hoci sa skupina Wagner spočiatku sústredila na centrálnu časť Mali, analytici tvrdia, že wagnerovci čoraz viac rozširujú svoje operácie na sever – do centra dlhodobého boja medzi štátom a etnickými povstalcami Tuaregmi, ktorí už desaťročia bojujú za vytvorenie nezávislého štátu.
Jedným z najvýznamnejších víťazstiev wagnerovcov v Mali bolo znovudobytie historickej povstaleckej bašty Kidal v roku 2023; najväčší neúspech zase skupina utrpela vlani v lete, keď stratila desiatky mužov v boji s tuarégskymi bojovníkmi pri alžírskych hraniciach.
Podľa analytikov boli tieto straty v Rusku kontroverzné a vyvolali otázky o budúcnosti Wagnerovej skupiny v Afrike. V posledných mesiacoch však podľa analytikov a vizualizácií došlo k nárastu vojenského vybavenia prichádzajúceho z Ruska do Mali.
Jennifer Junová, spolupracovníčka pre obrazovú analýzu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, uviedla, že na satelitných snímkach sú viditeľné známky nedávnej expanzie vojenskej základne na medzinárodnom letisku Modibo Keita v Bamaku, kde skupina Wagner pôsobí od roku 2021.
Analytici zaznamenali tiež ďalšie snahy o nábor ľudí do Wagnerovej skupiny, pričom na sociálnych sieťach pribúdajú aj vyjadrenia od samotných ruských žoldnierov.
„Zábery, ktoré sme [predtým] videli v krajine, nepochádzali od Rusov. Teraz však komunikujú Rusi,“ povedal Lou Osborn, zakladateľ neziskovej organizácie All Eyes on Wagner, ktorá sa zaoberá vyšetrovaním tejto žoldnierskej skupiny.
Na videu zverejnenom v decembri na Telegrame dvaja ruskí veteráni - Alexander Kuznecov, známy pod prezývkou „Ratibor“, a Ruslan Zaprudskij alebo „Rusič“ - prechádzajú preplnenou ulicou v Bamaku, hlavnom meste Mali, s odmaskovanými a nezakrytými tvárami.
Avšak 16. februára sa na účte na sieti Telegram, ktorý je spojený so skupinou Wagner, objavili fotografie požiaru, ktorý horí neďaleko Kidalu, s titulkom, že mesto „prešlo miernou premenou“. Na satelitných snímkach spoločnosti Planet Labs z obdobia od 15. do 17. februára je vidieť takmer tri kilometre dlhú stopu po požiari, ktorá sa tiahne popri dedine.
Analytici uviedli, že umiestnenie požiaru na okraji obce naznačuje stratégiu zastrašovania, ktorej cieľom je pravdepodobne donútiť ľudí odísť.
Pochovaní v plytkých hroboch
Hranica medzi Mali a Mauritániou je na väčšine miest len čiarou v piesku.
Keď skupina Wagner vedie operáciu, vysídlenci prekračujú hranicu aj celé dni, povedal Ibrahim Sidi Mohamed, miestny vodca v Douankare, dedine na mauritánskej strane, asi 50 kilometrov od Mbery.
Počet rodín žijúcich v Douankare sa od roku 2023 zvýšil z 380 na 4 020, povedal. Prichádzajú na pickupoch a prinášajú si len veci, ktoré môžu uniesť. Tí šťastnejší majú miesto aj pre svoj dobytok.
Ľudia žijú v stanoch alebo v jednoizbových stavbách, ktoré si poskladali z dreva a plechu. Ale ani tí, ktorým sa podarí dostať do dediny, nie sú v bezpečí.
Ould Bacana, 30-ročný utečenec, ktorý žil v Douankare, bol podľa Mohameda a Bacanovej matky zabitý hliadkou skupiny Wagner päť kilometrov od dediny.
Bacana, živiteľ rodiny, bol na ceste predávať tovar na dobytčom trhu hneď za hranicou v Mali, keď ho spolu s hŕstkou ďalších mužov zabili ruskí žoldnieri, ako neskôr Mohamedovi povedali svedkovia. Miestni obyvatelia našli telá a pochovali ich do plytkých hrobov pokrytých konármi a vetvami.
„Zostali len ženy. Všetkých mužov zabili,“ povedala Bacanova matka Izi Sidi Ahmedová, keď sedela schúlená vo svojom stane. Drobná žena kývla na svojho dospievajúceho syna a povedala, že mu nedovolí odísť sa za hranice, a to ani napriek tomu, že rodina nemá čo jesť.
„Čo máme robiť?“ spýtala sa a otázku zopakovala akoby sama pre seba. „Čo máme robiť?“
Na tejto správe sa podieľali aj Ely Cheikh Mohamed Vadel, Issa ag Mohamed a Walid ag Menani.
