Trump bude v utorok telefonovať s Putinom o vojne na Ukrajine, potvrdil Kremeľ (SME Minúta)

Taliansko a Španielsko sú voči návrhu EÚ prisľúbiť Ukrajine balík vojenskej pomoci do výšky 40 miliárd eur zdržanlivé.

Uviedli to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli nemenovaní diplomati. Naopak, iniciatíva šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej má podľa nich silnú podporu krajín severnej a východnej Európy.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Kallasová po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci povedala, že jej návrh má "širokú politickú podporu" a teraz sa diskutuje o jeho podrobnostiach. Agentúra TASS jej vyjadrenie interpretovala tak, že ministri v tomto smere k dohode zatiaľ nedospeli.

Európski predstavitelia tvrdia, že Ukrajinu je nevyhnutné naďalej vojensky podporovať v čase, keď je neistá budúca pomoc zo strany administratívy Trumpa, ktorá ukončila diplomatickú izoláciu Ruska a tlačí na obe strany, aby rokovali.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku preto prišla s návrhom, podľa ktorého by mohol Kyjev tento rok dostať vojenskú pomoc vo výške aspoň 20 miliárd eur. To je suma, ktorú EÚ napadnutej krajine poskytla minulý rok. Celkový objem vojenskej pomoci na rok 2025 by však mohol dosiahnuť 40 miliárd eur - v závislosti od potrieb Kyjeva.

Rôzne postoje krajín EÚ k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k ich ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej - menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.

Slovensko zastúpené veľvyslancom na zasadnutí v Bruseli podľa troch diplomatov EÚ naznačilo, že nebude plánu Kallasovej brániť, ale zároveň odmietne prispieť. SR spolu s Maďarskom neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc. Podľa európskych predstaviteľov nebudú môcť návrh blokovať, pretože príspevky by boli dobrovoľné.

Ministri zahraničných vecí Talianska a Španielska dali najavo, že je priskoro na to, aby zaujali definitívny postoj. Podľa nemenovaných diplomatov vznieslo isté pochybnosti aj Francúzsko.

Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani vysvetlil, že návrh bude ešte potrebné podrobne prerokovať a zohľadniť aj nadchádzajúci vývoj. Podľa jeho slov sa teraz čaká na výsledky telefonátu Trumpa s Putinom, ktorý sa bude týkať amerického návrhu na 30-dňové prímerie na Ukrajine.

Taliansko musí podľa svojho ministra navyše nájsť prostriedky na zvýšenie vlastných výdavkov na obranu. "Je tu veľa výdavkov, ktoré treba riešiť," povedal.

Španielsky minister José Manuel Albares zase uviedol, že Madrid sa tento rok zaviazal poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy eur. "Nepotrebujeme čakať, kým Kallasová predloží nejaký návrh, aby sme ukázali, že Kyjev sa môže na našu podporu spoľahnúť," dodal Albares. O jej iniciatíve podľa neho zatiaľ rozhodnuté nie je. (TASR)

Hasiči po troch dňoch uhasili požiar v rafinérii v ruskom meste Tuapse, podľa Kyjeva ju zasiahla nová ukrajinská raketa.

Pokrok v ukrajinskom raketovom programe minulý týždeň oznámil Zelenskyj.

"Požiar v ropnom komplexe v Tuapse bol úplne zlikvidovaný. Som vďačný pracovníkom ministerstva pre mimoriadne situácie a všetkým, ktorí s požiarom nepretržite bojovali viac ako tri dni, "napísal na telegrame gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev.

Predtým Kondraťjev uviedol, že po ukrajinskom útoku z noci na piatok požiar zachvátil nádrž s asi 20-tisíc tonami benzínu. Do hasenia sa zapojilo bezmála 200 ľudí.

Rafinéria v Tuapse je jednou z najväčších v Rusku, terčom ukrajinského vzdušného útoku sa v posledných mesiacoch stala opakovane. Podľa ukrajinskej armády sa toto ropné zariadenie podieľa na zásobovaní ruskej armády na Ukrajine.

Zelenskyj v sobotu uviedol, že Ukrajina dosiahla "významné výsledky" vo svojom raketovom programe. "Dlhý Neptún" prešiel testom a úspešným nasadením v boji. Nová ukrajinská raketa, presný úder. Vzdialenosť - tisíc kilometrov, "napísal prezident.

Tuapse je od najbližšieho miesta pod kontrolou Ukrajiny vzdialené asi 480 kilometrov. Maximálny dostrel pôvodných striel Neptún, ktorých najväčším úspechom bolo doteraz potopenie ruského krížnika Moskva v apríli 2022, predstavoval len asi 300 kilometrov. Už skôr boli tieto protilodné strely upravené aj na použitie proti pozemným cieľom.

Dostrel zväčšenej verzie Neptúnu prekračuje dolet striel, ktoré Ukrajina doteraz dostala od svojich západných partnerov. Nasadenie tejto zbrane na bojisku zároveň prichádza v kontexte rozvoja ukrajinského vojenského priemyslu, ktorý sa stáva čoraz nezávislejší od západných vojenských dodávok. (ČTK)

Ruský plynárenský koncern Gazprom vykázal vlani podľa ruských štandardov čistú stratu takmer 13 miliárd dolárov.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Plynárenská firma zaznamenala za rok 2024 na základe ruských účtovných štandardov čistú stratu 1,076 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 12,89 miliardy USD (11,82 miliardy eur).

Na porovnanie, v roku 2023 dosiahol Gazprom podľa ruských účtovných štandardov zisk 695,6 miliardy rubľov.

Výsledky na základe medzinárodných štandardov by mala ruská plynárenská spoločnosť zverejniť do konca apríla. Za rok 2023 vykázal Gazprom v tomto prípade stratu 629 miliárd rubľov, čo bola jeho prvá celoročná strata za viac než 20 rokov. (TASR)

Zoznam pripravených tém na rozhovor medzi Putinom a Trumpom zahŕňa otázky najmä o Ukrajine, vyhlásil Peskov.

Plán utorňajšieho telefonátu sa podľa hovorcu Kremľa dohodol v priebehu niekoľkých dní. Všetky témy, o ktorých budú lídri diskutovať, označil Peskov za špeciálne, informuje agentúra TASS.

"Je štandardné pripraviť určité témy, ktoré sú na programe ... - ale predovšetkým, samozrejme, otázky ukrajinského urovnania. To je téma, na ktorú Kremeľ pripraví body rokovania pre prezidenta," uviedol Peskov na videu, ktoré zverejnil spravodajca ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Pavel Zarubin na sieti Telegram.

Trump novinárom povedal, že sa v utorok porozpráva s Putinom. Súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny na Ukrajine budú podľa Trumpa aj územné otázky aj elektrárne, čo sám označil za "rozdelenie určitých aktív".

"Nikdy sme neboli bližšie k mieru ako v tejto chvíli. Prezident je odhodlaný," uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Avizovaný telefonát následne potvrdil aj Kremeľ, no Trumpove vyjadrenia o témach rozhovoru odmietol komentovať. Jeho príprava podľa Peskova trvala len pár dní, tento čas však podľa neho koniec-koncov závisí od rozhodnutí hláv štátov. Hovorca ruského prezidenta prisľúbil, že Kremeľ po rozhovore zverejní tlačovú správu a v prípade potreby zorganizuje aj brífing.

Peskov sa tiež vyjadril k možnosti osobného stretnutia medzi Putinom a Trumpom. V tejto chvíli podľa neho nie je možné hovoriť o akýchkoľvek termínoch, pretože nedošlo k žiadnym predbežným dohodám. "Ak sa prezidenti rozhodnú (stretnúť sa), rozhovory budú organizované v časovom rámci, ktorý si stanovia," dodal. (TASR)

Minister Huliak sa stretol s ruským veľvyslancom. Kšefty a hanba, to je celý prínos tohto rezortu, vyhlásil Šimečka.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak sa len dva týždne po nástupe do funkcie stretol s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom.

„Trafika, kšefty a hanba, to je celý prínos rezortu športu pod takýmto ministrom,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Zároveň sa pýta, ako rokovanie s Bratčikovom pomôže mladým ľuďom na Slovensku k lepším športoviskám a zdraviu, alebo našim profesionálnym športovcom.

„Ale u Rudolfa Huliaka to naozaj neprekvapuje. V programe mal vyvedenie Slovenska z Európskej únie, našu poslankyňu nazýva sukou a ochranárov chce vešať. Takýto človek v živote nemal byť ministrom, dokonca ani vo Ficovom zlepenci,” prízvukuje Šimečka.

Poslankyňa Národnej rady Natália Nash upozornila na to, že od začiatku ruskej agresie zahynulo takmer 500 ukrajinských športovcov a športovkýň, ktorí svoju krajinu už nikdy reprezentovať nebudú. „Podľa ministra Huliaka je ale nespravodlivé, že na svetových šampionátoch nemôžu nastúpiť športovci Ruska. Pre Putinov režim je ale šport užitočný nástroj. Je plný, propagandy a štátom organizovaného dopingu,“ zdôraznila Nash a dodala, že prehlbovanie spolupráce v oblasti športu s Ruskom rozhodne nepotrebujeme.

Minister Huliak by si mal podľa poslanca Dávida Deja uvedomiť, že šport nie je len o férovej hre, ale aj o zodpovednosti. Rokovanie s predstaviteľom krajiny, ktorá vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine a zneužíva šport na propagandu svojho režimu, preto pokladá za veľmi zlý signál.

„Pán minister, ak vám ide o rozvoj slovenského športu, začnite sa venovať zlepšeniu podmienok pre mládežnícky šport a trénerov, nie normalizácii vzťahov s predstaviteľmi agresorskej krajiny,“ adresoval Huliakovi. (SITA)

Nemecko dodalo Ukrajine obrnené vozidlá, drony a množstvo munície, informuje nemecká vláda.

Nemecko v rámci novej zásielky vojenskej pomoci dodalo Ukrajine 24 obrnených vozidiel odolných voči mínam, muníciu pre tanky Leopard 1 a pre bojové vozidlá pechoty.

Súčasťou novej pomoci sú aj tri samohybné protilietadlové systémy Gepard a 10-tisíc kusov munície pre tieto systémy. Berlín Kyjevu dodal aj rakety pre systém protivzdušnej obrany stredného doletu IRIS-T SLM, 5-tisíc kusov 155-milimetrovej munície, 2-tisíc kusov 122-milimetrovej munície a 2-tisíc kusov munície pre mínomety kalibru 120-milimetrov.

Ukrajinská armáda z Nemecka dostala aj ďalšie drony, vrátane 50 prieskumných dronov VECTOR s náhradnými dielmi a 30 systémov na detekciu dronov. (SITA, Pravda)

Veľký počet krajín poskytne vojakov pre koalíciu na ochranu prímeria na Ukrajine, oznámila britská vláda.

Spojené kráľovstvo očakáva, že „viac ako 30 krajín“ prispeje do skupiny v nejakej forme, uviedol hovorca premiéra Keira Starmera novinárom.

„Premiér cez víkend povedal, že rôzne krajiny poskytnú rôzne schopnosti, ale teraz prebiehajú operatívne diskusie o tom, čo koalícia ochotných bude schopná poskytnúť,“ povedal hovorca.

„Očakávame, že sa zapojí viac ako 30 krajín. Samozrejme, schopnosti príspevkov (jednotlivých krajín) sa budú líšiť, ale bude to významná sila, s významným počtom krajín poskytujúcich vojakov a väčšou skupinou prispievajúcou inými spôsobmi,“ dodal.

Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron vedú snahy o vytvorenie koalície odvtedy, čo americký prezident Donald Trump minulý mesiac otvoril priame rokovania s Ruskom o ukončení vojny. Tvrdia, že skupina je potrebná - spolu s podporou USA - na poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine a na odradenie ruského prezidenta Vladimira Putina od porušenia akéhokoľvek prímeria.

Starmer a Macron uviedli, že sú ochotní nasadiť britských a francúzskych vojakov na Ukrajine, ale nie je jasné, koľko ďalších krajín je ochotných urobiť to isté. Britský premiér povedal v sobotu počas virtuálneho hovoru s približne 26 ďalšími lídrami a šéfmi Európskej únie a NATO, že plán teraz prejde do „operačnej fázy“. (SITA)

Zrušenie sankcií voči Rusku sú možné, ak to zabezpečí bezpečnosť Ukrajiny, uviedol splnomocnenec prezidenta Ukrajiny.

Ekonomické obmedzenia, embargá a zákazy dovozu ruských energií majú podľa Vlasjuka jasný cieľ, a to prinútiť Rusko ukončiť agresiu a dospieť k dohode o trvalom mieri, a nie slúžiť ako „druh nejakého trestu“.

V súčasnosti je podľa neho „predčasné hovoriť o tom, aké konkrétne sankcie by mali byť súčasťou nejakých dohôd. Momentálne sa chceme len uistiť, že Rusko najskôr urobí významné kroky v tomto smere, a až potom sa začne nejaká diskusia o zrušení sankcií."

Moskva je naďalej závislá od ťažby fosílnych palív, aby mohla financovať svoju vojenskú mašinériu, ale jej príjmy za energie klesli o miliardy pre sankcie a straty obchodov so Západom. (SITA, Politico)

USA vystúpia zo skupiny vyšetrujúcej osoby zodpovedné za inváziu na Ukrajinu, vrátane ruského prezidenta Putina. (TASR)

Putin chce čo najviac skomplikovať mierové rokovania a zároveň nenahnevať Trumpa, tvrdia experti.

„Jeho taktikou bude skomplikovať diskusiu, pridať podmienky neprijateľné pre Ukrajincov a potom ich obviniť z narušenia prímeria,“ tvrdí americko-britský odborník Bill Browder. Vraví, že Putin nemá záujem ukončiť vojnu a vymýšľa spôsob, ako v nej pokračovať.

„Snaží sa vymyslieť elegantný spôsob, ako Trumpa nenahnevať,“ dodal Browder podľa webu gazeta.ua. Stratégiou Ruska je priviesť Trumpa do stavu „ak sa s tým nechcete zmieriť, odídem“. A vyhlásiť koniec americkej pomoci Ukrajine. Čím dôslednejší bude Kyjev pri dialógu o detailoch ukončenia bojov, tým viac to bude Trumpa otravovať. A na to sa vraj Putin spolieha.

Za prvý prejav nespokojnosti súčasného amerického prezidenta možno považovať odpoveď generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy Marka Rutteho na otázku o členstve Ukrajiny v aliancii.

Rutte povedal, že téma bola na žiadosť prezidenta USA stiahnutá z rokovacieho stola.

Rusko ostro vystupuje proti akýmkoľvek mierovým jednotkám na Ukrajine. Podľa iného experta možno v súvislosti s tým Moskva chystá pascu.

„Ruská federácia môže súhlasiť s 30-dňovým prímerím, počas ktorého nebude útočiť, v snahe 'pochovať' myšlienku mierového kontingentu. Namiesto toho môže Rusko trvať na konaní volieb na Ukrajine,“ skonštatoval ukrajinský odborník Oleksij Buriačenko. (SITA)

Fico sa stretol s veľvyslancami Európskej únie, v boji za obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu chce pokračovať.

Premiér opäť odmietol zapojenie slovenských vojakov do vojny na Ukrajine alebo finančnú vojenskú pomoc.

Slovensko podľa Fica nikdy nepodporí žiadne EÚ sankcie proti Maďarsku za jeho suverénne postoje.

Premiér sa vyjadril aj k súčasnej nestabilite vládnej koalície. Predčasným voľbám by sa rád vyhol.

Kremeľ potvrdil, že ruský prezident Putin a šéf Bieleho domu Trump v utorok spoločne absolvujú telefonický rozhovor.

"V utorok sa porozprávam s prezidentom Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce," povedal Trump novinárom. Zároveň dodal, že "chceme zistiť, či dokážeme ukončiť túto vojnu (na Ukrajine). Možno môžeme, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu," povedal Trump.

"Je to naozaj tak. Na utorok sa pripravuje takýto rozhovor," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tému rozhovoru bližšie nešpecifikoval.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v reakcii vyzvala Trumpa, aby nerobil jednostranné ústupky Putinovi, ktoré by mohli poškodiť Ukrajinu, píše DPA.

Baerbocková na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli zdôraznila význam transatlantickej jednoty a trvala na tom, že územná celistvosť Ukrajiny musí zostať základom všetkých rokovaní.

Baerbocková tiež poznamenala, že Putin sa doposiaľ bránil 30-dňovému prímeriu na Ukrajine, ktoré podporovali USA. Kyjev je pripravený prímerie prijať. (TASR)

Rada Európskej únie schválila tretiu platbu nenávratných grantov a pôžičiek pre Ukrajinu vo výške 3,5 miliardy eur.

Hlavným cieľom Nástroja pre Ukrajinu je podporovať jej makrofinančnú stabilitu, práce súvisiace s obnovou, rekonštrukciou a modernizáciou.

Tretia platba znamená, že Ukrajina v rámci tohto nástroja, od nadobudnutia jeho účinnosti pred rokom, dostane takmer 20 miliárd eur.

Ministri dospeli k záveru, že vláda v Kyjeve splnila potrebné podmienky stanovené v pláne pre Ukrajinu, aby mohla získať tretiu platbu z Nástroja pre Ukrajinu.

Ukrajina preukázala, že zaviedla 13 rôznych krokov požadovaných EÚ. Okrem iného vláda schválila reformy na zvýšenie využívania obnoviteľnej energie, odobrila vyššiu autonómiu národného regulátora energie, zjednodušila postupy pri prekračovaní hraníc v súlade s normami EÚ, prijala stratégie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (vrátane odstraňovania nášľapných mín z poľnohospodárskych oblastí) a pokročila v práci na zostavovaní zoznamu svojich strategických a kritických surovín.

Kyjev sa v rámci finančnej podpory zameranej na obnovu, rekonštrukcie a modernizáciu krajiny zaviazal plniť harmonogram reforiem, ktoré plánuje uskutočniť v rámci prístupového procesu do EÚ v nasledujúcich štyroch rokoch. (TASR)

Státisíce v zbierke Munícia pre Ukrajinu sa podarilo vyzbierať aj vďaka kampani či výletom slovenských politikov do Ruska.

Drony spôsobili požiar energetickej infraštruktúry v ruskej Astrachánskej oblasti, uviedol gubernátor oblasti Babuškin.

„V areáli zariadenia vypukol požiar v dôsledku pádu trosiek z dronu," uviedol Babuškin, ale nekonkretizoval, v ktorom zariadení požiar vypukol. Zdôraznil však, že drony zaútočili na palivovú a energetickú infraštruktúru oblasti.

Gubernátor vyhlásil, že ruský systém protivzdušnej obrany zareagoval úspešne a všetci zamestnanci postihnutého zariadenia boli vopred evakuovaní. Dodal však, že jeden človek utrpel zranenie.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vymenil náčelníka generálneho štábu. Anatolija Bargylevyča nahradil Andrij Hnatov.

Podľa komuniké Hnatov dostal za úlohu zvýšiť efektívnosť riadenia ukrajinských ozbrojených síl.

„Je to bojovník,“ povedal Zelenskyj o Hnatovovi. „Jeho úlohou je priniesť viac bojových skúseností, aplikovať skúseností našich brigád pri plánovaní obranných aj útočných operácií,“ dodal prezident.

„Systematicky transformujeme Ozbrojené sily Ukrajiny s cieľom zvýšiť ich bojaschopnosť. Tento proces zahŕňa reštrukturalizáciu velenia a zavádzanie jasných štandardov,“ napísal na Facebooku ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. Dodal, že Bargylevyča vymenovali za hlavného inšpektora ministerstva obrany.

Ukrajina hlási zostrelenie 90 dronov,  vypustených z ruskej Kurskej a Brjanskej oblasti.

Bezpilotné lietadlá útočili v desiatich oblastiach. Zásahy hlásia z Odeskej, Charkovskej, Dněpropetrovskej, Kirovohradskej, Sumskej, Černihivskej a Kyjevskej oblasti.

Ďalších 70 strojov sa stratilo a nespôsobilo škody.

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ budú v Bruseli rokovať o novej iniciatíve, ktorá by poskytla Ukrajine ďalšie zbrane.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová podľa informácií agentúry DPA navrhla poskytnúť Kyjevu pomoc vo výške 20 až 40 miliárd eur.

Aby sa predišlo prípadnému vetu jednotlivých vlád, účasť na iniciatíve má byť dobrovoľná, uvádza sa v návrhu, do ktorého mala možnosť nahliadnuť agentúra DPA. Členské štáty EÚ by prispeli na základe svojej ekonomickej sily.

Maďarsko a Slovensko odmietajú vojenskú pomoc pre Ukrajinu na úrovni Európskej únie, pretože to podľa nich predlžuje viac ako tri roky trvajúcu vojnu.

Podľa diplomatov sa neočakáva, že ministri v pondelok dosiahnu dohodu o iniciatíve. Potrebné budú podľa DPA ďalšie rozhovory medzi lídrami krajín. Tí sa vo štvrtok stretávajú v Bruseli na summite Európskej rady (ER).

Portál Politico uvádza, že dohodu na podrobnostiach o iniciatíve nemožno očakávať ani na tomto zasadnutí.

Pre niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, by podpora navrhovaná Kallasovou nebola problémom. Berlín už na tento rok schválil pomoc štyri miliardy eur a čoskoro k nej pribudnú ďalšie tri miliardy.

Iné veľké krajiny ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko by však museli výrazne zvýšiť svoju podporu, ak by mali do fondu prispieť úmerne ich ekonomickej sile.

Okrem finančných prísľubov sa v iniciatíve stanovuje aj dodávka dvoch miliónov kusov delostreleckej munície Kyjevu tento rok.

Ďalšími témami na programe stretnutia sú vzťahy EÚ so Spojenými štátmi, jej politika voči Iránu a situácia na Blízkom východe. Bezprostredne po zasadnutí o 15.00 h sa má začať konferencia o Sýrii, ktorej cieľom je mobilizovať ďalšiu podporu pre ľudí vo vojnou zmietanej krajine a sýrskych utečencov v zahraničí. (TASR)

Rusko stratilo ďalších 1 210 vojakov, od začiatku vojny zhruba 895 450, uviedlo velenie Ukrajiny.

Za uplynulý deň Moskva prišla aj o 19 tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 344 tankov, 21 489 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 598 delostreleckých systémov a 1 318 raketometov.

Podozrivého z vraždy ukrajinského protiruského aktivistu Demiana Hanula v Odese vzali do vyšetrovacej väzby.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Hovorca prokuratúry v Odese spresnil, že zadržaným je 46-ročný dezertér z ukrajinskej armády, ktorý sa medzičasom k činu priznal.

Podľa jednej z vyšetrovacích verzií šlo o vraždu na objednávku. Prokuratúra spresnila, že pracuje na zistení totožnosti objednávateľa trestného činu, ako aj ďalších spolupáchateľov.

Demian Hanul bol vo veku 31 rokov zastrelený v Odese 14. marca. V ten istý deň bol zadržaný aj údajný páchateľ trestného činu.

Hanul bol v rokoch 2013-14 aktivistom tzv. revolúcie dôstojnosti na Ukrajine. V rokoch 2014-16 bol členom hnutia Pravý sektor a 2. mája 2014 bol účastníkom stretov medzi prívržencami a odporcami euromajdanu v Odese.

Časť proruských aktivistov sa vtedy uchýlila do Domu odborov, kde v dôsledku použitia zápalných fliaš vypukol požiar. V horiacej budove zostali uväznení ľudia. Viac ako 40 z nich - najmä proruských aktivistov - pri požiari zahynulo.

V posledných rokoch sa Hanul angažoval ako vodca pravicového radikálneho hnutia Pouličný front, pričom presadzoval demoláciu pamätníkov zo sovietskej éry na Ukrajine, pokúšal sa rušiť koncerty ruských interpretov a ostro kritizoval odporcov mobilizácie.

Minulý rok na Hanula v Rusku v neprítomnosti vydali zatykač pre podozrenie z ničenia alebo poškodzovania vojenských cintorínov, pamätníkov alebo iných s Ruskom spätých objektov. V Rusku mu za to hrozilo 20 rokov väzenia.

Agentúra Reuters doplnila, že viaceré médiá vlani v júli informovali, že Hanul po vyhrážkach požiadal ukrajinskú políciu o ochranu.

Rusko odmieta, aby boli na Ukrajine po vojne rozmiestnené akékoľvek zahraničné vojenské jednotky, nielen z krajín NATO.

V mierovej zmluve bude Moskva požadovať neutralitu Ukrajiny a vylúčenie jej prijatia do NATO. Podľa agentúry Reuters to uviedol námestník ruského ministra zahraničia Gruško v médiu Izvestija.

"Budeme požadovať, aby sa súčasťou dohody stali železné bezpečnostné záruky (pre Rusko)," povedal námestník. Podľa neho by súčasťou týchto záruk mal byť záväzok zo strany krajín Severoatlantickej aliancie, že Ukrajinu do paktu neprijmú.

Prípadná otázka neozbrojených pozorovateľov môže byť podľa ministerstva prerokovaná až po dohode na mierovej zmluve. (ČTK)

Donald Trump plánuje na utorok rozhovor s Vladimirom Putinom. Informoval o tom počas letu z Floridy do Washingtonu.

"V utorok sa porozprávam s prezidentom Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce," povedal Trump novinárom na palube lietadla Air Force One počas návratu do Washingtonu.

Dodal, že "chceme zistiť, či dokážeme ukončiť túto vojnu (na Ukrajine). Možno môžeme, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu," povedal Trump.

Uviedol, že súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny budú aj územné otázky aj elektrárne. Trump to označil za "rozdelenie určitých aktív", doplnila AP.

O možnom telefonáte Trumpa s Putinom informoval počas uplynulého víkendu aj osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff.

V rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN tiež povedal, že očakáva, že dohoda o prímerí vo vojne na Ukrajine bude dosiahnutá v priebehu najbližších týždňov.

Ako sa plánuje riešiť citlivá otázka ukrajinských území anektovaných Ruskom, Witkoff nekonkretizoval, no priznal, že bude súčasťou diskusií o ukončení vojny.

Americkí predstavitelia naznačili, že Ukrajina pravdepodobne bude musieť urobiť územné ústupky, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to však kategoricky odmieta.

Witkoff navštívil 13. marca Moskvu, kde sa osobne stretol s Putinom. Podľa neho stretnutie trvalo viac ako tri hodiny a zameralo sa na "dosiahnutie riešení". "Ruská a americká strana sú si bližšie ako kedykoľvek predtým," povedal Witkoff. "Myslím si, že Putin chce, aby sa to všetko skončilo," dodal.

Americká strana na rokovaniach s Ukrajinou, ktoré sa konali 11. marca v Saudskej Arábii, navrhla 30-dňové prímerie pozdĺž celej frontovej línie. Kyjev tento návrh podporil a vymenoval vyjednávací tím. Putinov poradca Jurij Ušakov však uviedol, že Moskva má záujem na dlhodobom urovnaní konfliktu s Ukrajinou, nie na dočasnom prímerí, ktoré len poskytne ukrajinským silám čas na prezbrojenie. (TASR)

Karikatúra dňa od Sliackeho: Koštovka

Koštovka (zdroj: Mikuláš Sliacky)

Vyslanie mierových síl NATO na Ukrajinu by mohlo viesť k vojne s Ruskom, varoval bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Uviedol to v statuse, ktorý v nedeľu v angličtine zverejnil na svojom konte na sieti X, píše agentúra DPA.

Súčasný podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady pripomenul, že Rusko nikdy nebude akceptovať prítomnosť vojenských krajín NATO na Ukrajine, čo opakovane tlmočilo francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi i britskému premiérovi Keirovi Starmerovi.

"Opakovane im hovoríme, že mierové sily musia byť z krajín, ktoré nie sú členmi NATO," napísal Medvedev, pričom pripomenul, že vyslanie "desaťtisícov" vojakov bude v Moskve vnímať ako "vojenskú pomoc neonacistom v Kyjeve. To znamená vojnu s NATO". V tejto súvislosti Medvedev vyzval európskych lídrov, aby túto otázku konzultovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

DPA podotkla, že lídri niektorých európskych krajín začali v poslednom čase často hovoriť o svojej pripravenosti vyslať na Ukrajinu mierové jednotky na monitorovanie režimu prímeria, ak sa takáto dohoda dosiahne. V Európe sú najaktívnejšími podporovateľmi tejto myšlienky Starmer a Macron.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že na ukončenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné nasadenie západných mierových síl.

Podľa Lavrova Rusko v žiadnom prípade nebude akceptovať prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine pod zámienkou, že sú to mierové sily.

Okrem toho Kremeľ naďalej naznačuje, že v rámci mierových rokovaní uprednostňuje priamy kontakt so Spojenými štátmi. Ukrajinu a európske štáty sú v tomto procese odsúvané na vedľajšiu koľaj.

Po sobotňajšom stretnutí 29 svetových lídrov, ktoré sa konalo prostredníctvom videokonferencie, Starmer obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží "oddialiť" prímerie.

V nedeľu Rusko kritizoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého Moskva neprejavila záujem o ukončenie vojny, pričom poukázal aj na pokračovanie vlny náletov na ukrajinské mestá.

"Tí, ktorí chcú, aby sa vojna čo najskôr skončila, takto nekonajú," napísal Zelenskyj v príspevku na sieti X. (TASR)

Rusko bude v mierovej zmluve požadovať neutralitu Ukrajiny a vylúčenie jej prijatia do NATO.

Podľa agentúry Reuters to uviedol námestník ruského ministra zahraničia Gruško v denníku Izvestija. Moskva tiež podľa jeho slov odmieta, aby boli na Ukrajine po vojne rozmiestnené akékoľvek zahraničné vojenské jednotky, nielen z krajín NATO.

"Budeme požadovať, aby sa súčasťou dohody stali železné bezpečnostné záruky (pre Rusko)," povedal námestník. Podľa neho by súčasťou týchto záruk mal byť záväzok zo strany krajín Severoatlantickej aliancie, že Ukrajinu do paktu neprijmú.

Prípadná otázka neozbrojených pozorovateľov môže byť podľa ministerstva prerokovaná až po dojednaní mierovej zmluvy.

Takzvaná koalícia ochotných plánuje podľa denníka The Sunday Times vyslanie viac ako 10-tisíc vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu. Jednotky, pravdepodobne prevažne z Británie a Francúzska, majú predstavovať odstrašujúcu silu brániacu ruskému útoku po prípadnom uzatvorení prímeria.

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steven Witkoff v nedeľu stanici CNN povedal, že americký prezident Donald Trump by budúci týždeň mohol hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Američania sa chystajú v najbližších dňoch hovoriť aj s ukrajinskými predstaviteľmi.

Na otázku, či sú Spojené štáty ochotné niektoré ukrajinské územia okupované Ruskom uznať ako ruské územie, Witkoff odpovedal, že sa k tomu teraz nechce vyjadrovať. "Myslím, že je to v tejto chvíli trochu predčasné," dodal.

Americký minister zahraničia Marco Rubio televízii CBS povedal, že konečná mierová dohoda bude "zahŕňať veľa tvrdej práce, ústupky zo strany Ruska i Ukrajiny" a že bude ťažké tieto rokovania medzi znepriatelenými stranami vôbec začať, "kým po sebe budú strieľať".

Pri utorkových rokovaniach s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii Spojené štáty oznámili návrh na 30-dňové zastavenie bojov na Ukrajine, ktorý Kyjev prijal. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že podľa Putina je potrebné vyriešiť niekoľko bodov, kým bude možné s prímerím súhlasiť. (ČTK)

Turecko podporuje snahu USA o ukončenie vojny na Ukrajine, povedal prezident Erdogan v telefonáte Trumpovi.

Ankara podľa nedeľňajšieho vyhlásenia kancelárie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana podporuje spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

Erdogan podľa svojho úradu v telefonáte s Trumpom vyhlásil, že Ankara podporuje americké "rozhodné a priame iniciatívy" zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Spojené štáty tento týždeň zverejnili svoj návrh na 30-dňové zastavenie bojov medzi Ukrajinou a Ruskom.

Erdogan a Trump tiež hovorili o situácii v regióne. Turecký prezident pritom apeloval na odvolanie sankcií proti Sýrii, kde sú od decembra pri vláde povstalci, ktorí vyhnali autoritárskeho prezidenta Bašára Asada.

Erdogan zároveň povedal, že od USA čaká kroky proti terorizmu. Ankara opakovane tvrdí, že nová americká administratíva by mala zastaviť podporu prokurdských milícií YPG, ktoré Turecko považuje za teroristickú organizáciu. USA podporujú YPG v rámci boja proti teroristickej organizácii Islamský štát.

Podľa tureckej tlačovej agentúry Anadolu Erdogan šéfovi Bieleho domu povedal, že dúfa, že vzťahy medzi Tureckom a USA vstúpia do novej éry. Turecký prezident okrem iného požaduje návrat svojej krajiny do programu stíhacích lietadiel F-35. Z tohto programu bolo Turecko vylúčené v roku 2019, pri prvom mandáte Donalda Trumpa, kvôli tomu, že kúpilo od Ruska protivzdušný systém S-400.

Stíhačky F-35 má objednané Grécko, regionálny rival Turecka. (ČTK)