Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj urobil zmenu vo vedení ukrajinských ozbrojených síl

Rusko bude v mierovej zmluve požadovať neutralitu Ukrajiny a vylúčenie jej prijatia do NATO.

Podľa agentúry Reuters to uviedol námestník ruského ministra zahraničia Gruško v denníku Izvestija. Moskva tiež podľa jeho slov odmieta, aby boli na Ukrajine po vojne rozmiestnené akékoľvek zahraničné vojenské jednotky, nielen z krajín NATO.

"Budeme požadovať, aby sa súčasťou dohody stali železné bezpečnostné záruky (pre Rusko)," povedal námestník. Podľa neho by súčasťou týchto záruk mal byť záväzok zo strany krajín Severoatlantickej aliancie, že Ukrajinu do paktu neprijmú.

Prípadná otázka neozbrojených pozorovateľov môže byť podľa ministerstva prerokovaná až po dojednaní mierovej zmluvy.

Takzvaná koalícia ochotných plánuje podľa denníka The Sunday Times vyslanie viac ako 10-tisíc vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu. Jednotky, pravdepodobne prevažne z Británie a Francúzska, majú predstavovať odstrašujúcu silu brániacu ruskému útoku po prípadnom uzatvorení prímeria.

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steven Witkoff v nedeľu stanici CNN povedal, že americký prezident Donald Trump by budúci týždeň mohol hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Američania sa chystajú v najbližších dňoch hovoriť aj s ukrajinskými predstaviteľmi.

Na otázku, či sú Spojené štáty ochotné niektoré ukrajinské územia okupované Ruskom uznať ako ruské územie, Witkoff odpovedal, že sa k tomu teraz nechce vyjadrovať. "Myslím, že je to v tejto chvíli trochu predčasné," dodal.

Americký minister zahraničia Marco Rubio televízii CBS povedal, že konečná mierová dohoda bude "zahŕňať veľa tvrdej práce, ústupky zo strany Ruska i Ukrajiny" a že bude ťažké tieto rokovania medzi znepriatelenými stranami vôbec začať, "kým po sebe budú strieľať".

Pri utorkových rokovaniach s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii Spojené štáty oznámili návrh na 30-dňové zastavenie bojov na Ukrajine, ktorý Kyjev prijal. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že podľa Putina je potrebné vyriešiť niekoľko bodov, kým bude možné s prímerím súhlasiť. (ČTK)

Turecko podporuje snahu USA o ukončenie vojny na Ukrajine, povedal prezident Erdogan v telefonáte Trumpovi.

Ankara podľa nedeľňajšieho vyhlásenia kancelárie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana podporuje spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

Erdogan podľa svojho úradu v telefonáte s Trumpom vyhlásil, že Ankara podporuje americké "rozhodné a priame iniciatívy" zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Spojené štáty tento týždeň zverejnili svoj návrh na 30-dňové zastavenie bojov medzi Ukrajinou a Ruskom.

Erdogan a Trump tiež hovorili o situácii v regióne. Turecký prezident pritom apeloval na odvolanie sankcií proti Sýrii, kde sú od decembra pri vláde povstalci, ktorí vyhnali autoritárskeho prezidenta Bašára Asada.

Erdogan zároveň povedal, že od USA čaká kroky proti terorizmu. Ankara opakovane tvrdí, že nová americká administratíva by mala zastaviť podporu prokurdských milícií YPG, ktoré Turecko považuje za teroristickú organizáciu. USA podporujú YPG v rámci boja proti teroristickej organizácii Islamský štát.

Podľa tureckej tlačovej agentúry Anadolu Erdogan šéfovi Bieleho domu povedal, že dúfa, že vzťahy medzi Tureckom a USA vstúpia do novej éry. Turecký prezident okrem iného požaduje návrat svojej krajiny do programu stíhacích lietadiel F-35. Z tohto programu bolo Turecko vylúčené v roku 2019, pri prvom mandáte Donalda Trumpa, kvôli tomu, že kúpilo od Ruska protivzdušný systém S-400.

Stíhačky F-35 má objednané Grécko, regionálny rival Turecka. (ČTK)

Prezident Zelenskyj urobil personálnu zmenu vo vedení ukrajinských ozbrojených síl.

Na návrh ministra obrany Rustema Umerova s okamžitou platnosťou vymenoval za nového náčelníka generálneho štábu generálmajora Andrija Hnatova, informovala agentúra DPA.

"Dnes na môj návrh prezident Ukrajiny vymenoval generálmajora Andrija Viktorovyča Hnatova za náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny. Má viac ako 27 rokov vojenských skúseností,“ uviedol Umerov na Facebooku.

Úlohou Hnatova, doterajšieho zástupcu náčelníka generálneho štábu, bude podľa Umerova obnoviť a zlepšiť štruktúru vedenia ozbrojených síl na všetkých úrovniach.

Doterajšieho náčelníka generálneho štábu Anatolija Vladyslavovyča Bargylevyča vymenoval Umerov za nového generálneho inšpektora ministerstva obrany.

"Jeho odbornosť je potrebná na reformu inšpektorátu a zavedenie moderných kontrolných mechanizmov v ozbrojených silách, ktoré nám umožnia zvýšiť disciplínu, efektivitu a bojaschopnosť našich vojakov," konštatoval minister.

Bargylevyčovi sa poďakoval za doterajšie pôsobenie a uistil ho, že "zostáva v tíme“. (TASR)

Tisíce detí vzali, zmenili im mená. Umiestnili ich do ruských rodín a nevieme o nich nič, hovorí Martin Poliačik.

Koalícia ochotných plánuje vyslanie viac ako 10-tisíc vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu.

Uviedol to britský denník The Sunday Times s odvolaním sa na britské vládne a armádne zdroje. Jednotky, pravdepodobne prevažne z Británie a Francúzska, majú predstavovať odstrašujúcu silu, ktorá má zabrániť ruskému útoku po prípadnom uzatvorení prímeria.

Podľa denníka to odznelo na sobotňajšom virtuálnom rokovaní britského premiéra s predstaviteľmi 29 krajín. Starmer, ktorý je podľa denníka iniciátorom plánu, uviedol, že svet teraz potrebuje činy a že vyjednávanie o mierovej misii vstupuje do "operačnej fázy".

Britský minister obrany John Healey sa vo štvrtok stretne s vojenskými predstaviteľmi v Londýne, aby spresnili rozsah a podobu plánovaného nasadenia.

Medzi krajiny, ktoré plán vo všeobecnej rovine podporujú, patrí väčšina európskych štátov, Austrália, Kanada a Nový Zéland, dodal The Sunday Times.

Jeden z vojenských zdrojov uviedol, že konečná veľkosť nasadených pozemných síl podľa všetkého výrazne prekročí 10-tisíc vojakov.

V prípade prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou to má Moskvu odradiť od ďalšej invázie.

Zatiaľ čo sa zhruba 35 krajín zaviazalo poskytnúť zbrane, logistickú podporu a spravodajské informácie, podrobnosti o tom, ktoré štáty pošlú pozemné jednotky, nie sú známe. "Bude to významná sila s účasťou mnohých štátov," citoval denník nemenovaný zdroj z okolia vlády, ktorý odmietol oznámiť podrobnosti kvôli obavám z reakcií Moskvy.

Súčasťou iniciatívy je tiež nasadenie dvoch britských protiponorkových lodí, ktoré boli vlani odovzdané ukrajinskému námorníctvu.

Plavidlá sú pripravené na operácie v Čiernom mori hneď, ako sa otvoria prielivy Bospor a Dardanely. Turecko v januári uviedlo, že dve lode na vyhľadávanie a ničenie mín nepustí do Čierneho mora. Zdôvodnilo to tým, že by porušilo medzinárodný pakt ohľadom plavby cez tieto úžiny v čase vojny, napísala vtedy agentúra Reuters. (ČTK)

Ďalší telefonický rozhovor Trumpa s Putinom by sa mohol uskutočniť na budúci týždeň.

V rozhovore pre televíziu CNN to povedal osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff. 

"Myslím si, že obaja prezidenti budú mať na budúci týždeň naozaj dobrú a pozitívnu diskusiu," uviedol Witkoff.

V rozhovore tiež povedal, že očakáva, že dohoda o prímerí vo vojne na Ukrajine bude dosiahnutá v priebehu najbližších týždňov.

Ako sa plánuje riešiť citlivá otázka ukrajinských území anektovaných Ruskom, Witkoff nekonkretizoval, no priznal, že bude súčasťou diskusií o ukončení vojny.

Americkí predstavitelia naznačili, že Ukrajina pravdepodobne bude musieť urobiť územné ústupky, ukrajinský prezident to však kategoricky odmieta.

Witkoff navštívil 13. marca Moskvu, kde sa osobne stretol s Putinom. Podľa neho stretnutie trvalo viac ako tri hodiny a zameralo sa na "dosiahnutie riešení". "Ruská a americká strana sú si bližšie ako kedykoľvek predtým," povedal Witkoff.

"Myslím si, že Putin chce, aby sa to všetko skončilo," dodal. (TASR)

 Šance, že Putin bude súhlasiť s prímerím v bojoch na Ukrajine, sú podľa fínskeho prezidenta Stubba "veľmi chabé".

Povedal to počas rozhovoru pre britskú spravodajskú stanicu BBC.

"Putin nechce mier," podotkol Stubb. Pôvodným cieľom ruského prezidenta totiž podľa neho bolo "ukončenie existencie" Ukrajiny, a "tento svoj cieľ nezmenil".

Kým Ukrajina prejavila ochotu zvážiť dočasné prímerie, Rusko sa stále odmieta zapojiť do bezprostredných rokovaní, najmä po návrhu USA na 30-dňové prímerie v bojoch, píše DPA.

Po sobotňajšom virtuálnom summite 29 svetových lídrov britský premiér Keir Starmer, ktorý schôdzku inicioval, obvinil Putina, že sa pokúša "oddialiť" prímerie.

Stubb v tejto súvislosti podotkol, že medzinárodné spoločenstvo preto musí tlak na Putina maximalizovať. Fínsky prezident sa vyslovil za uvalenie ďalších sankcií, využitie zmrazených ruských aktív a "vyzbrojenie Ukrajiny až po zuby" v záujme ukončenia konfliktu. (TASR)

Zelenskyj obvinil Moskvu z toho, že nemá záujem o ukončenie vojny. Poukázal na útoky na ukrajinské mestá.

"Tí, čo chcú, aby sa vojna čo najskôr skončila, sa takto nesprávajú," napísal Zelenskyj, čím ako píše DPA narážal na deklarovanú ochotu Moskvy dosiahnuť zastavenie bojov.

Dodal, že za posledný týždeň "Rusi vypustili (na ukrajinské územie) viac ako 1020 útočných dronov, takmer 1360 navádzaných leteckých bômb a vyše desať rakiet rôzneho typu".

Ruské ministerstvo obrany medzičasom taktiež informovalo, že Ukrajina opakovane útočila dronmi na ruské územie.

Zelenskyj v zásade súhlasí s 30-dňovým prímerím navrhovaným Spojenými štátmi, ruský prezident Vladimir Putin si kladie podmienky a svoje požiadavky dosiaľ nezmiernil, približuje DPA.

Ukrajinský prezident zároveň vyzýva svojich medzinárodných spojencov, aby Kyjevu naďalej poskytovali systémy protivzdušnej obrany. Na Európu a USA pritom tiež apeluje v zmysle, aby vyvíjali jednotný tlak na Rusko s cieľom dosiahnuť ukončenie vojny a spravodlivý a trvalý mier. "Potrebné sú rozhodné opatrenia vrátane sankcií, ktoré sa musia nielen zachovať, ale aj neustále posilňovať," dodal Zelenskyj.

Rusko sa usiluje o vytlačenie posledných ukrajinských vojakov z Kurskej oblasti, píše Reuters.

Agentúra sa odvoláva na ruských činiteľov a proruských vojnových blogerov. Ukrajinské médiá ako server Ukrajinská pravda alebo agentúra Unian potvrdzujú stiahnutie ukrajinských vojakov z okresného mesta Sudža - vychádzajú z mapy zverejnenej ukrajinským generálnym štábom.

V uplynulých dňoch ruská protiofenzíva zrýchlila a Moskva vo štvrtok oznámila dobytie Sudže. V piatok hlásila, že za posledný týždeň znovu získala kontrolu nad 29 obcami v Kurskej oblasti. Podľa Reuters Ukrajinci kontrolujú v tomto regióne asi 110 kilometrov štvorcových.

Ukrajinský generálny štáb zverejnil mapu, ktorá ukazuje kompletné stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl zo Sudže, napísal web Ukrajinská pravda. Podobnú správu vydala Unian, ktorá upozornila, že na mape je Sudža označená ako miesto pod ruskou kontrolou.

Ukrajinský generálny štáb stiahnutie vo svojej správe vyslovene nespomína. "Za uplynulý deň sa v Kurskej oblasti odohralo 19 stretov," napísalo ukrajinské vojenské velenie a dodalo svoju bilanciu ruských vzdušných útokov v oblasti.

Prokremeľský bloger Jurij Podoljaka podľa Reuters uviedol, že Rusko v niektorých miestach zatlačilo ukrajinských vojakov k hranici, hoci sa odohrávajú intenzívne boje a ukrajinská armáda pri ústupe bojuje.

Proruský telegramový kanál dva_majors podľa rovnakej agentúry uviedol, že zisky ruských síl na bojisku umožnili Rusku ohroziť susednú ukrajinskú Sumskú oblasť, ale Ukrajinci v nej podľa neho už nejaký čas posilňujú obranu.

Zelenskyj v sobotu uviedol, že ruská armáda zhromažďuje pozdĺž hraníc ozbrojené sily, čo podľa neho svedčí o zámere zaútočiť na Sumskú oblasť. "Budeme tomu čeliť," vyhlásil Zelenskyj.

Rusko do Sumskej oblasti vtrhlo už na začiatku svojej invázie, pod ukrajinským tlakom sa ale odtiaľ po niekoľkých týždňoch stiahlo.

Zelenskyj - podobne ako predtým generálny štáb - poprel informácie o údajnom obkľúčení ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti.

Rusko uviedlo, že evakuovalo do bezpečia 371 svojich civilistov z území, ktoré opätovne dobylo od ukrajinských síl v Kurskej oblasti. 

Odkedy spomínané územia v auguste minulého roka dobyla ukrajinská armáda, o živote tamojších civilistov sa príliš veľa nevedelo a v Rusku sa v súvislosti s ich osudom zdvihla vlna hnevu, približuje agentúra AFP.

Civilisti zostali uviaznutí po tom, čo Ukrajina podnikla do Kurskej oblasti prekvapivý prienik.

"Od 12. marca bolo z oslobodených obývaných oblastí evakuovaných dovedna 371 osôb vrátane 14 detí," uviedol na sociálnych sieťach úradujúci gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn. Ako spresnil, 220 civilistov bolo umiestnených do dočasného ubytovania v Kurskej oblasti, kým zvyšok sa uchýlil k svojim príbuzným.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam, na ktorom je vidieť prevažne starších ľudí, ktorých menšími dodávkami prevážajú z lokalít Sudža a Kazačja Lokňa, predtým kontrolovaných ukrajinskou armádou. Na videozázname vidieť, ako sa ľudia zoraďujú v poškodenej budove školy v sprievode ruských vojakov.

Nie je bezprostredne známe, koľko civilistov zostalo na opačnej strane frontovej línie, odrezaných od svojich príbuzných v Kurskej oblasti. (TASR)

Ukrajina úspešne nasadila v bojoch svoju pokročilú protilodnú riadenú strelu Neptún, uviedol Zelenskyj.

"Je to nová ukrajinská raketa, presný zásah. Jej dosah je 1000 kilometrov," napísal Zelenskyj na platforme Telegram bez uvedenia ďalších podrobností o jej vývoji.

Podľa DPA sa Zelenskyj vo svojom príspevku o presnom zásahu odvolával na úder na ruskú ropnú rafinériu v čiernomorskom letovisku Tuapse z piatka tohto týždňa, ako uviedli noviny Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vlastné zdroje.

Úrady v Tuapse ešte v sobotu uvádzali, že rafinéria stále horí.

V apríli 2022 Ukrajina potopila ruský krížnik Moskva s protilodnou strelou R360 Neptún, ktorú sama vyvinula, pripomína DPA. Táto zbraň bola odvtedy ďalej vyvíjaná a jej dosah sa rozšíril.

Zelenskyj v prípade najnovšej verzie tejto rakety hovoril ako o "dlhej" strele. Z vojenských údajov vyplýva, že výroba série spomínanej rakety prebieha od novembra 2024.

Ukrajina je závislá na vlastnoručne vyrobených zbraniach, pretože dostáva len malý počet západných zbraní dlhého doletu. (TASR)

Rusko a Ukrajina pokračovali vo vzdušných útokoch, z oboch strán hlásia zranených ľudí aj materiálne škody.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo zničenie 31 ukrajinských dronov počas noci nad štyrmi ruskými oblasťami. Ukrajinské letectvo, ktoré zvyčajne informuje o rozsahu ruského úderu na Ukrajinu, zatiaľ svoju bilanciu ruských úderov nezverejnilo.

Podľa Moskvy ruská protivzdušná obrana zničila v noci 16 dronov nad Voronežskou oblasťou, deväť nad Belgorodskou, päť nad Rostovskou a jeden nad Kurskou oblasťou. Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom počte bezpilotných lietadiel vyslaných ukrajinskou armádou, ale iba o zostrelených strojoch.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov na telegrame informoval o zranení troch ľudí kvôli útokom ukrajinských dronov - najprv o zranení ženy a sedemročného dieťaťa pri zásahu rodinného domu v obci Gubkin, neskôr ešte o jednej zranenej žene v dedine Dolgoje.

Pred hrozbou ruských vzdušných úderov varovali v noci tiež ukrajinské úrady. V mnohých ukrajinských oblastiach bol vyhlásený poplach kvôli útoku bezpilotných lietadiel, napísala v noci ruská služba BBC.

V severoukrajinskom Černihive nepriateľské drony poškodili päťposchodovú budovu a dva súkromné domy, informoval server Ukrajinská pravda. Protivzdušná obrana podľa inej správy rovnakého webu zasahovala aj v Kyjevskej oblasti, ktorá obklopuje metropolu.

Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak medzitým v sobotu večer uviedol, že kvôli ruskému ostreľovaniu mesta Nikopoľ a dronovým útokom jedna žena zahynula, dve dievčatá vo veku jedenásť a tri roky utrpeli zranenia a poranená bola tiež 57-ročná žena. (ČTK)

Šéfovia americkej a ruskej diplomacie Rubio a Lavrov telefonovali o ďalšej fáze rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AFP.

Šéfovia diplomacie sa dohodli, že budú pokračovať v práci na obnovení komunikácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom, oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA. Vo vyhlásení sa neuvádzajú detaily o termíne ďalšieho kola bilaterálnych rozhovorov, ktorých hostiteľom je Saudská Arábia.

Rubio tiež poskytol Lavrovovi aktualizované informácie o vojenskej aktivite na Blízkom východe, kde americké sily v sobotu uskutočnili útoky proti húsijským povstalcom v Jemene, píše sa v oznámení. (TASR)

Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby nevidí Macron reálne, chce však predstaviť plány na mobilizáciu civilistov. (TASR)

Trump vymenoval Keitha Kellogga za svojho osobitného vyslanca pre Ukrajinu, s Rusmi vyjednávať nebude.

Pôvodne mal Keith Kellogg za úlohu rokovať aj s ruskými predstaviteľmi, čo podľa nemenovaných zdrojov amerických médií Moskva odmietala s tým, že generál vo výslužbe je príliš zaujatý v prospech Kyjeva.

Trump v sobotu uviedol, že Kellogg sa nanovo stal americkým vyslancom pre Ukrajinu, a preto bude priamo rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími ukrajinskými predstaviteľmi.

"Dobre ich pozná a majú medzi sebou dobré pracovné vzťahy," dodal Trump.

Prezident Kelloggovi gratuloval k získaniu nového postu. Podľa americkej tlače však odmietli s Kelloggom po stretnutí v Saudskej Arábii vo februári rokovať Rusi.

O americkom návrhu na 30-dňové prímerie tak tento týždeň rokoval v Moskve osobitný splnomocnenec Bieleho domu Steven Witkoff, ktorý mal pôvodne na starosť Blízky východ. Hovorca Kremľa Dimitrij Peskov však odmietol, že by Rusko trvalo na odchode Kellogga z amerického vyjednávacieho tímu.

Agentúra AFP pripomenula, že Kellogg a Trump sa vo februári výrazne líšili v hodnotení ukrajinského prezidenta Zelenského. Po tom, čo ukrajinského prezidenta Trump nazval diktátorom, Kellogg označil Zelenského za bojovného a odvážneho vodcu krajiny, ktorá je vo vojne s Ruskom. (ČTK)