Článok priebežne aktualizujeme
MOSKVA, BRATISLAVA. Kremeľ zatiaľ neprijal návrh na tridsaťdňové prímerie, ktorý v Saudskej Arábii vyrokoval americký minister zahraničia Marco Rubio s ukrajinskou delegáciou.
Ešte pred oficiálnou reakciou Kremľa sa k návrhu na prímerie vyjadril poradca Vladimira Putina Jurij Ušakov.
Ten návrh odmietol s tým, že Moskve nedáva nič a Ukrajine by iba poskytol dočasnú úľavu. Rusko má podľa neho záujem o "dlhodobé mierové riešenie, ktoré bude brať ohľad na záujmy a obavy Moskvy".
Samotný Putin o niekoľko hodín neskôr na tlačovej konferencii po stretnutí s bieloruským diktátorom Alexandrom Lukašenkom oznámil, že Rusko návrh na prímerie víta, no "zastavenie paľby má viesť k trvalému mieru".
Putin sa poďakoval Donaldovi Trumpovi za mierové úsilie a spomenul aj to, že v dohode o prímerí je veľa "nuáns", ktoré treba vyriešiť.
Medzi nimi pomenoval aj "základné príčiny" vojny, za ktoré Rusko priebežne označuje napríklad rozširovanie NATO.
Putin tiež zdôraznil aktuálne ruské úspechy v Kurskej oblasti a dodal, že prímerie ich musí zohľadniť.

"Skupina, ktorá napadla naše teritórium, je plne izolovaná a pod palebnou kontrolou," povedal. O situácii ukrajinských vojakov povedal, že majú dve možnosti - vzdať sa alebo padnúť.
Medzi "nuansami" menoval aj Kurskú oblasť a otázku, čo bude s ukrajinskými vojakmi, ktorí v nej zatiaľ zostali. "Znamenalo by to, že ich odtiaľ máme pustiť po tom, čo tam spáchali zločiny? Alebo im Ukrajina prikáže vzdať sa? To nie je jasné," povedal na tlačovke.
Putin tvrdil aj to, že dohoda o prímerí musí vyriešiť aj situáciu na kontaktnej línii, kde ruské vojská postupujú "prakticky všade". To je pochybné, keďže ruské vojská postupujú pomaly a prakticky iba na juhovýchode Ukrajiny.
Rečnícky sa pýtal aj na to, či Ukrajina bude mať možnosť využiť tridsaťdňové prímerie na to, aby preskupila alebo mobilizovala vojenské jednotky.
"Myslíme si, že musíme rokovať s americkými kolegami, možno telefonovať s Trumpom. Ale samotný nápad ukončiť konflikt mierom, to podporujeme," vyhlásil Putin.
Putin sa ešte po tlačovke mal stretnúť s Trumpovým emisárom Stevom Witkoffom.
Nie prezlečené za áno
Po tom, ako Ukrajina v Saudskej Arábii prijala americký návrh na 30-dňové prímerie, sa ruský diktátor nenechal dotlačiť do jednoznačnej odpovede.
Na jednej strane formálne na americkú ponuku reagoval pozitívne, no, ako poukazuje BBC, tvrdé "nie" by Putinovi zhoršilo vzťahy s Bielym domom, ktoré sú dnes z jeho hľadiska na dobrej ceste.
"Na druhej strane, súhlas s bezpodmienečným zastavením paľby by z pohľadu Kremľa mohol oslabiť ruskú pozíciu na bojisku," zhodnotila britská stanica.
Teraz je dôležité, ako zareaguje Biely dom a či si Putinov postoj vysvetlí ako ochotu rokovať alebo ako snahu zmariť Trumpovo úsilie.
Trump v minulosti varoval, že ak Rusko prímerie odmietne, bude to preň mať "ničivé dôsledky".
"Nič prekvapujúce. Je to nie prezlečené za áno," zhodnotil Putinovu odpoveď novinár Vitalij Ševčenko z BBC.
Putin si podľa neho kladie podmienky, ktoré sú pre Ukrajinu zničujúce - žiadne ďalšie dodávky zbraní, žiadna ďalšia mobilizácia, nie stiahnutie, ale vzdanie sa jednotik v Kurskej oblasti.
Problém vidí aj v Putinovom výraze "základné príčiny vojny". "Nedávna história naznačuje, že pre Putina je medzi týmito príčinami aj samotná existencia Ukrajiny ako zvrchovaného štátu s vlastnou politikou," upozorňuje.
Trump: Sľubné, ale nekompletné
Amerického prezidenta Donalda Trumpa medzitým vo Washingtone navštívil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Trump povedal, že by sa s Putinom rád stretol a že chce, aby sa otázka vojny vyriešila rýchlo.
Uznal, že Ukrajina súhlasí s prímerím a dodal, že dúfa, že Rusko bude súhlasiť tiež. Putinovu reakciu na ponuku prímeria označil za sľubnú, ale nekompletnú.
O transatlantickej spolupráci povedal, že je neférová. "My sme na druhej strane oceánu. Oni sú tam," povedal Trump o Európe.
Médiám povedal aj to, že s Ukrajinou sa už rozprával aj o detailnejších veciach ako o územiach a "veľkej elektrárni," hoci neupresnil, ktorú myslí. Ohľadom navrhovanej dohody o americkom využívaní ukrajinských nerastných surovín vyhlásil, že to nerobí len preto, aby niečo získal, ale preto, aby vojnu zastavil.
Šéf štábu Volodymyra Zelenského Andrij Jermak, ktorý sa zúčastnil aj na rokovaniach s Američanmi v Saudskej Arábii, vyhlásil, že Ukrajina ani USA nechcú dovoliť, aby sa z vojny stal zmrazený konflikt.
Putin poslal odkaz z Kurska
Z Moskvy neprišla žiadna zmysluplná odpoveď, z čoho vyplýva, že Kremeľ chce v bojoch pokračovať a odložiť mier, reagoval na Ušakovove slová ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Dúfame, že tlak zo strany USA bude dostatočný, aby donútil Rusko ukončiť túto vojnu," uviedol Zelenskyj.
Ešte pred tým, ako sa Kremeľ akokoľvek vyjadril k návrhu prímeria, sa nechal diktátor Vladimir Putin nakrútiť na video vo vojenských maskáčoch.
Kremeľ informoval, že Putin navštívil Kurskú oblasť, kde sa ruským vojskám podarilo prevziať kontrolu nad väčšinou územia, ktoré Ukrajina dokázala obsadiť, vrátane pohraničného mesta Sudža.
Viacerí experti, ktorých oslovila BBC, poukázali na to, že zábery na Putina v maskáčoch neukazovali ochotu k mierovým rokovaniam a okrem ruského publika, ktoré ich videlo v utorok večer, boli odkazom aj pre Západ.
Putin sa v podobnom kontexte objavil od začiatku vojny po prvý raz. Návštevy na frontovej línii boli doposiaľ doménou Zelenského, Putin svojich vojakov nenavštevoval.

Ukrajina prijala americký návrh
Prvý náčrt prímeria, ktorý americkí predstavitelia predostreli Moskve, vznikol začiatkom týždňa na rokovaní v saudskoarabskej Džíde.
Ukrajina aj Spojené štáty rokovali na úrovni ministrov zahraničných vecí a Kyjev pristúpil na návrh mesačného úplného zastavenia bojov.
Americký minister zahraničia Marco Rubio vtedy vyhlásil, že Ukrajina prijala americkú ponuku "na zastavenie paľby a začatie rokovaní o udržateľnom konci konfliktu" a že "loptička je teraz na ruskej strane". Povedal aj to, že ak Rusko s prímerím nebude súhlasiť, potom bude jasné, kde je prekážka na ceste k mieru."
Spojené štáty po rokovaniach obnovili zdieľanie vojenských spravodajských informácií s Ukrajinou a znova začali aj posielať dohodnutý vojenský materiál.

Ukrajina v rámci prímeria požadovala výmenu vojnových zajatcov a návrat detí, ktoré Rusko unieslo z okupovaných území Ukrajiny a ponúklo ich v Rusku na adopcie.
Spojené štáty svoje úsilie o prímerie začali nátlakom na Ukrajinu, ktorej Donald Trump 3. marca zastavil poskytovanie vojenskej pomoci aj spravodajských informácií o bojisku.
Práve ich nedostatok zrejme prinajmenšom prispel k tomu, že ruské vojská dokázali v posledných dňoch Ukrajinu prakticky vytlačiť z časti Kurskej oblasti, ktorú Ukrajina obsadila v lete minulého roka a ktorá mala slúžiť ako žetón v rokovaniach o územiach.