Som potenciálny terorista

Po útokoch na Londýn sa začalo veľa hovoriť o tom, že terorizmus regrutuje svoju novú krv z postkomunistických krajín. Vcítil som sa do pozície trénera a začal som hľadať na Slovensku možných "žiakov". Po chvíli som musel skonštatovať, že najlepším kandidátom na teroristu som JA sám! Prečo?

Môj dedo prišiel na Slovensko v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia z Macedónie ako čistokrvný Turek a cukrár. Zbalil katolíčku z Malého Šariša a začali žiť v družnom ekumenickom zväzku. Keď dnes vidím Turkov a Albáncov z Macedónie, ktorí si u nás otvárajú cukrárne a zmrzlinové stánky, iba sa pousmejem - aj ja mám z vašej krvi čosi v sebe!

Takže podmienka návratu ku koreňom je splnená, navyše som duša poetická, a tak by (pri štruktúre islamu) nebolo ťažké zmagoriť ma tak, aby som si ospravedlnil čin akéhokoľvek charakteru. Z druhej strany mám aj ruský pôvod, môj otec je ortodoxný komunista a aj dnes sa stretávam s ľuďmi z ešte východnejšieho bloku, ktorí mi dávajú nazrieť do nenávisti k západnému kapitálu. Takže svojím spôsobom antiglobalizmus, ktorý moju vieru iba prikorení.

Ale to by bolo málo, veď ako potenciálny terorista potrebujem aj krytie. Na to mi poslúži moje dlhoročné intímne priateľstvo s Američankou (dokázateľné) a môj chabý pokus získať vízum do onej úžasnej krajiny. Zároveň mám dokázateľnú spoluprácu s Americkými mierovými zbormi, ktorí ma svojho času preškolili na lektora projektov v mimovládnych organizáciách. Svoje skúsenosti som využil aj počas pôsobenia v rómskej problematike, dodnes mám na túto tému netypický názor. Takže je splnený aj predpoklad dôvery zo strany západných inštitúcií na podporu demokracie.

Navyše - novinár - to znamená prístup k dôležitým osobám. Takto som stál vedľa premiéra, poslancov, vysokých predstaviteľov Rady Európy, atď. Bezdetný a ženatý môžem raz (možno) dospieť k životnej skepse, ktorá ma navedie na chodníčky teroru a spácham niečo nekalé a neospravedlniteľné. Časom získam balíček obvyklých chorôb (veď fajčím, požívam alkohol a jem údeniny...), dosiaľ som sa nestal úspešným ani boháčom, takže by bol takýto čin vcelku logickým vyústením krátkeho a pochabého života. Na slávu deda, Alaha, proti všetkému, čo mi ublížili (vrátane rozchodu s Američankou)... Samozrejme, že tomu tak nie je, to by mohol byť teroristom každý. Ale keď prechádzam mestom, myslím presne na to - že každý. A tak bez toho, aby sa niečo udialo, splnili útoky cieľ - roztočili špirálu paranoje bežného Stredoeurópana. Och, dedo Ramiz, keby si tak žil...