|
Žofia Kurucová s bábikou - slobodným dievčaťom - s partou na hlave. Na kolenách má pani Žofia originálnu partu, ktorú dnes už vídavať v múzeách. FOTO PRE SME - ERIKA KARASOVÁ |
Bývalá učiteľka Žofia Kurucová z Vyšných Repáš (okres Levoča) je už síce na dôchodku, ale dodnes má rada bábiky. A keďže jej učaroval aj folklór, spojila oba svoje záujmy - bábiky oblieka do nádherných farebných krojov, typických pre obec Torysky.
Začalo sa to pred rokmi súťažou. Šikovné ženy z regiónov posielali do Bratislavy bábiky v kroji. "Ako prvá začala so šitím Anna Babejová z Torysiek, naučila som sa to od nej. Vtedy sme boli úspešné, vyhrali sme prvé miesto," spomína Kurucová.
Najviac jej dá zabrať rukáv na košeli, bohato riasený, zdobený nádhernými výšivkami. "Aj s výšivkami je problém. Je to drobná práca, dnes už ju robí málokto. Kupujem ich od šikovných žien, ale ubúda ich. Mladých takáto piplačka neláka."
Aby bola bábika originálna, nemôže kupovať dnešné moderné látky. Nebolo by to ono. "Od starších žien kúpim časti krojov ako kydľu a fartuch, sukňu a zásteru, tie rozstrihám na menšie kusy a z nich šijem pre bábiky," hovorí krajčírka. Predchádzajúce generácie sa obliekali do plátna tkaného doma, jedinečnými boli aj látky s modrotlačou.
"Také dnes už v obchodoch nekúpite. Toryš-ský kroj je nádherný - farebný, modrá sukňa, červený opasok a biela blúza. Sťaby klenotom je parta, ktorú nosili slobodné dievčatá na slávnostné príležitosti. Naopak, vydaté ženy zase nosievali čepce bohaté na výšivky," vymenúva s nadšením.
Jednoduché to nie je ani so zháňaním bábik. "Musia mať pekné postavy, musia to byť imitácie dospelých žien, nie bábätiek. Okrem tohto musia mať dlhé vlasy. No čo je prekvapujúce, nedarí sa mi kúpiť dlhovlasé čiernovlásky. Na trhu sú samé blondínky..."
