DAMASK, BRATISLAVA. Od pádu režimu bývalého sýrskeho diktátora Bašára Asada neprešlo ešte ani pol roka a ulicami sýrskych miest sa znovu ozýva krik. V krajine sa stupňuje sektárske násilie a masové zabíjanie.
„Dostávame mimoriadne znepokojujúce správy o vraždení celých rodín,“ uviedol komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk, ktorý vyzval na upokojenie situácie v krajine Blízkeho východu.
„Zabíjanie civilistov v pobrežných oblastiach musí okamžite prestať.“
K bojom došlo vo štvrtok po tom, ako bojovníci lojálni zvrhnutému Asadovmu režimu prepadli bezpečnostné zložky nového sýrskeho lídra Ahmeda Šaru v pobrežnej provincii Latakia, čo vyvolalo vlnu odvetných útokov, a to aj proti civilistom, vysvetľuje denník The Guardian. Boje následne prenikli do susedných provincií Homs a Tartus. K ďalším zrážkam došlo v nedeľu.
Násilie zasiahlo predovšetkým alavitov, sýrsku náboženskú sektu, do ktorej patria aj Asadovci.
„Alaviti cítia neuveriteľný strach. Vedia, že neexistuje žiadna vláda, ktorá by im mohla pomôcť,“ povedala pre televíziu BBC osoba, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity. „Sú v stave zhrozenia.“
Pred štyrmi mesiacmi pritom Šara Sýrčanom v arabskom štáte sľuboval zmenu a aj toleranciu iných náboženských a etnických skupín. Videá, na ktorých bojovníci v uniformách ťahajú mŕtvoly po prašných cestách a so smiechom šliapu po telách, však pripomínajú skôr časy Asadovho režimu.
V článku sa dočítate:
- koľko ľudí v posledných dňoch zahynulo,
- ako situáciu vnímajú alaviti,
- čo predstavuje problém pre budúcnosť Sýrie.
Kolektívny trest
Alaviti boli v posledných dňoch nútení utiecť zo svojich domovov, pričom bezpečnostné zložky podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) údajne popravili už minimálne tisíc osôb vrátane 745 civilistov, 125 členov sýrskych bezpečnostných síl a 148 bojovníkov lojálnych zvrhnutému Asadovmu režimu.
Počet obetí sa však na základe dát rôznych organizácií líši, keďže Sýrska sieť pre ľudské práva (SNHR) zase uviedla, že 148 civilistov zabili bojovníci lojálni zvrhnutému Asadovmu režimu a 327 civilistov a zajatých militantov zabili bezpečnostné zložky.
Damask zostal relatívne stabilný, ale konflikt podľa všetkého už nejaký čas prebieha mimo hlavného mesta. Latakia predstavuje srdce sekty alavitov, pričom Homs a Tartus sú demograficky zmiešané oblasti, v ktorých v posledných mesiacoch dochádzalo k sporadickým sektárskym vraždám.
V Latakii je v súčasnosti veľký problém s výpadkami elektriny, ktorá nefunguje už viac ako 24 hodín. Vládne frakcie pritom zabíjajú každého, na koho narazia. The Guardian uvádza, že boje viedli k najvyššiemu počtu obetí v krajine od začiatku revolúcie v roku 2011.
„Mŕtvoly sa hromadia na uliciach. Ide o kolektívny trest,“ povedala pre The Guardian osoba, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity. „Vyhlásili nám džihád,“ povedala pre televíziu CNN ďalšia osoba.
Gesto voči Západu
Alavitov, ktorí tvoria len asi desať percent populácie Sýrie, Asad v minulosti zvýhodňoval na dennej báze, čo bolo tŕňom v oku ostatným občanom Sýrie. Bývalý sýrsky diktátor zároveň pravidelne čerpal z radov alavitskej sekty, ktorej členov dosádzal do sýrskej armády.
Alavitské milície sa však podľa denníka The Washington Post od decembra zoskupili a vyzbrojili, pričom podnikli viaceré akcie proti Šarovým silám.
Šara vo vyhlásení uviedol, že Sýria, ktorá sa spamätáva zo 14 rokov sýrskej občianskej vojny, bude prenasledovať lojalistov zvrhnutého Asadovho režimu a postaví ich pred súd. Sýrska vláda sa však zároveň dištancovala od tých, ktorí podnikali odvetné útoky na civilistov.
Analytici od pádu Asadovho režimu upozorňujú na zmenu, akou prešiel Šara. Bývalý terorista, ktorý bol známy ako Abú Muhammad Džaulání, sa totiž dnes tvári ako politik.

Podľa politológa Josefa Krausa však išlo od začiatku o cielenú marketingovú kampaň. „Sýriu musí reprezentovať politik, nie terorista,“ uviedol pre denník SME v decembri Kraus. Zmena imidžu totiž stelesňovala gesto voči Západu, ktorým Šara naznačoval, že nová sýrska vláda je pripravená vytvoriť podmienky na nadviazanie spolupráce.
Šara potrebuje priazeň Západu, ktorá je pre legitimitu novej sýrskej vlády na svetovej úrovni kľúčová. „Je však otázne, nakoľko je Džauláního prerod vierohodný. Osobne podobným veciam neverím. Viem si predstaviť, že pre nejaký pragmatizmus môže byť jeho skutočná podstata potlačená, ale to neznamená, že neskôr nevyvrie.“
Dočasný sýrsky prezident v nedeľu Sýrčanov vyzval k mieru s tým, že konflikt označil za „očakávanú“ výzvu. „Musíme zachovať národnú jednotu,“ povedal. „Môžeme žiť spolu.“
Sýrske úrady zároveň plánujú čoskoro oznámiť zloženie novej vlády, ktorú zrejme pre udalosti z posledných dní čakajú ťažkosti pri snahách o zrušenie medzinárodných sankcií, čo predstavuje problém pre budúcnosť Sýrie.
Džihádistická minulosť
Sýrska vláda už povolala do pobrežných provincií tisíce bojovníkov z celej krajiny, aby potlačili povstanie jednotiek lojálnych Asadovi. A hoci sú bojovníci pod záštitou sýrskej vlády, tak v štáte v skutočnosti stále pôsobia milície s odlišným ideovým smerovaním.
Jednotlivé skupiny boli v minulosti zároveň zapletené do porušovania ľudských práv a v mnohých prípadoch ide o nedisciplinované frakcie, ktoré vôbec nie sú jednotné.
Koordinovaný útok, za ktorým stoja lojalisti zvrhnutého Asadovho režimu, pre nové bezpečnostné zložky v každom prípade predstavuje najväčšiu výzvu od decembrového zvrhnutia dynastie Asadovcov.

Reakcia bezpečnostných zložiek novej sýrskej vlády zároveň vyvoláva otázky týkajúce sa Šarovej administratívy, ktorá sa snažila dištancovať sa od svojej džihádistickej minulosti. A otázne je aj to, kedy sa v Sýrii uskutočnia voľby.
„Tak či onak to k niečomu podobnému smerovalo,“ povedala pre The Washington Post osoba, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity s tým, že alavitov v posledných štyroch mesiacoch unášali, zabíjali a ponižovali.
Sýrska vláda v nedeľu vytvorila sedemčlenný výbor, ktorého úlohou je vyšetriť vraždy civilistov a bezpečnostných zložiek.