Brno 18. augusta (TASR) - Dedičom šľachtického rodu Salmovcov sa otvorila cesta k získaniu 7000 hektárov pozemkov na Blanensku, vrátane lesov v Moravskom krase alebo zámku v Rájci nad Svitavou. Ústavný súd ČR dnes uznal zosnulého Huga Salma za československého občana.
Nároky na vrátenie nehnuteľnosti v novembri 2003 zhatil Najvyšší správny súd, keď potvrdil rozhodnutie ministerstva vnútra, že Salm československým občanom nebol. Ústavný súd ale dnes oba výroky zrušil. Verdikty porušili Listinu základných práv a slobôd, uviedol ústavný sudca František Duchoň.
Ministerstvo vnútra tvrdilo, že predok žiadateľov Hugo Salm nebol po vojne československým občanom a majetok mu bol zhabaný podľa Benešových dekrétov. Ústavný súd však upozornil na existenciu osvedčenia o trvaní Salmovho českého občianstva z marca 1946.
Knieža Hugo Salm, ktorý zomrel v roku 1946, je predkom dnešných troch reštituentov Marie, Idy a Huga. V roku 1940, po obsadení Československa nacistami, získal na vlastnú žiadosť nemecké občianstvo.
Po vojne Salm požiadal o československé občianstvo, avšak kým sa celý proces skočil, zomrel v roku 1946 na svojom panstve v Rájci-Jestřebí a jeho majetok bol zhabaný.
Ústavný súd pripustil, že rozhodnutie o trvaní občianstva malo len dočasný charakter a ministerstvo na to malo prihliadnuť.
"Bolo to rozhodnutie vtedajších orgánov, ktoré boli najlepšie zoznámené so skutočnosťou," povedal Duchoň.
Upozornil, že ministerstvo vnútra i Najvyšší správny súd nebrali do úvahy niektoré svedectvá, podľa ktorých sa Salm za protektorátu prihlásil k nemeckej národnosti a občianstvu pod nátlakom, bol ťažko chorý a pomáhal odboju tým, že ukrýval odbojárov.
Právny zástupca Salmovcov Felix Nevřela tiež tvrdil, že rozhodnutie vnútra sa opieralo o neplatnú právnu normu, dekrét Edvarda Beneša č. 33 z roku 1945, zrušený už v roku 1949. Ústavný súd mu dal za pravdu. Zrušený dekrét nemôže ovplyvňovať súčasné právne vzťahy, uviedli ústavní sudcovia.
Podľa právneho zástupcu reštituentov už nič nebráni vydaniu rozsiahleho majetku. Ide o 7000 hektárov pozemkov, rozkladajúcich sa na ploche niekoľkých miest a obcí na Blanensku, vrátane Moravského krasu a zámku v Rájci nad Svitavou. Šesťsto hektárov lesov na Blanensku už potomkovia pred piatimi rokmi získali.
Rodine patrili v Moravskom krase tiež známe jaskyne Macocha a Kateřínská. Podľa Leoša Štefku, vedúceho správy tejto chránenej prírodnej oblasti, zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí, že reštitučné práva v tejto oblasti nie sú porušené. Dedičky po bývalom grófovi Marie Elizabeth Salmová a Ida Schoellerová by si tak mohli uplatňovať nároky aj na pozemky v rezerváciách.
Iná je však situácia vo vzťahu k jaskyniam, kde podľa zákona o ochrane prírody je akákoľvek žiadosť o navrátenie jaskýň bezpredmetná.
(spolupracovníčka TASR Dana Meissnerová) dem pel
