SARAJEVO, BRATISLAVA. Milorad Dodik, prezident Republiky srbskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny, stál vo februári pred reálnou možnosťou, že ho súd odsúdi a nariadi jeho okamžité zatknutie.
Pomôcť mu bol pripravený nečakaný spojenec – maďarské špeciálne sily, ktoré Dodika mali „extrahovať“, teda umožniť mu únik z Bosny a Hercegoviny skôr, ako sa ho zmocní tamojšia polícia.
Bizarnú operáciu, ktorá sa v poslednej chvíli neuskutočnila, opísal maďarský novinár Szabolcz Pányi na serveri VSquare.
Incident, o ktorom sa medzitým rôznymi kanálmi dozvedeli úrady v Bosne aj v Chorvátsku, zapadá do širšieho zhoršenia vzťahov medzi Bosnou a Maďarskom. Pányi píše, že začiatkom marca Bosna a Hercegovina neumožnila pristáť maďarskému vojenskému lietadlu, na ktorého palube bol maďarský štátny tajomník.
Milorada Dodika súd koncom februára skutočne odsúdil na rok väzenia za to, že odmietal legitimitu vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta (v minulosti tento post zastával Miroslav Lajčák).
Dodik sa priebežne snaží odtrhnúť Republiku srbskú od Bosny a Hercegoviny, pripomína agentúra AP, ktorá Dodika označuje za proruského politika. Jeho snaha je v rozpore s povojnovým usporiadaním štátu, ktorý zabezpečuje Daytonská mierová dohoda z roku 1995.
„Maďarský článok sa zhoduje s informáciami, ktoré mám od svojich zdrojov. Prítomnosť maďarských policajtov v Bosne a Hercegovine mala v prvom rade pomôcť evakuácii Milorada Dodika, prípadne mohlo ísť o akýsi nácvik pre prípad, že by ho odsúdil odvolací súd,“ povedal denníku SME Jasmin Mujanović, expert z organizácie New Lines Institute.
VSquare vo článku tvrdí, že z evakuačnej operácie nakoniec zišlo, keďže Dodika súd odsúdil neprávoplatne a prezident má možnosť sa odvolať.
V článku sa dočítate:
- čo vieme o maďarskej operácii v Bosne a Hercegovine,
- prečo by Maďarsko také niečo robilo,
- ako incident zapadá do situácie v Bosne a do bosniansko-maďarských vzťahov.
Ficov aj Putinov spojenec
Štát Bosna a Hercegovina je federáciou, ktorá pozostáva z troch častí – Bosny a Hercegoviny (ktorá je federáciou vo federácii), Republiky srbskej (nemýliť si so štátom Srbsko) a Federálneho dištriktu Brčko.
Krátke vysvetlenie zriadenia tejto krajiny je dôležité pre ozrejmenie napätia, v ktorom je Milorad Dodik jednou z hlavných postáv.
Delenie štátu do veľkej miery kopíruje jeho etnické rozloženie. Kým „malú“ federáciu Bosny a Hercegoviny obývajú zväčša etnickí Bosňania, ktorí sú vyznaním moslimovia, Republiku srbskú obývajú pravoslávni Srbi.
V krajine po sérii vojen, v ktorých sa rozpadla Juhoslávia, hrá významnú úlohu vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý má dohľad nad dodržiavaním Daytonských mierových dohôd z roku 1995. Tým súčasným je Christian Schmidt.
Prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika v roku 2023 obžalovali za podpísanie zákonov, ktoré sa snažili anulovať rozhodnutia federálneho ústavného súdu, ako aj právomoci vysokého predstaviteľa Schmidta.
AP pripomína, že Dodik sa priebežne snaží o oddelenie Republiky srbskej od Bosny a Hercegoviny, čo podkopáva dlhoročné úsilie Západu o stabilitu v regióne.
Za to sa dostal na sankčné zoznamy Spojených štátov aj Veľkej Británie, no Rusku jeho činnosť vyhovuje a preto za ním stojí.
