BRUSEL, BRATISLAVA. Keď poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok na obed prichádzal na samit európskych lídrov do Bruselu, prirovnával situáciu k studenej vojne. „Je to deň, keď sa všetko môže zmeniť a zrejme sa aj zmení, pokiaľ ide o odhodlanie Európy pri zbrojení a obrannom priemysle a našu pripravenosť čeliť Rusku.“
V čase, keď Donald Trump zastavil vojenskú aj spravodajskú pomoc Ukrajine a keď povedal, že „Európska únia vznikla preto, aby poškodila Spojené štáty“, rokovali lídri 27 členských štátov aj o tom, čo ďalej – najmä so spoločnou obranou a pomocou Ukrajine.
Slovenský premiér Robert Fico ešte ráno na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti varoval, že závery samitu môže zablokovať, ak dôjde „k nepochopeniu našich národnoštátnych záujmov v otázke tranzitu plynu“. Spolu s Viktorom Orbánom boli jedinými, ktorí do Bruselu cestovali s tým, že odmietajú najmä výzvy na vojenskú podporu Ukrajiny.
Závery samitu napokon Slovensko podporilo – Fico sa podpísal pod vyhlásenie o spoločnej obrane aj o Ukrajine. Jediný chýbajúci hlas patril Maďarsku – a aj to len pri rezolúcii o Ukrajine.
Samit bol prvým krokom k väčšiemu vyzbrojeniu európskeho kontinentu. "Je naozaj skvelé, že v EÚ je stále 26 krajín, ktoré - vzhľadom na všetko, čo sa deje okolo nás, a vzhľadom na výzvy na Ukrajine - pevne podporujú ďalšiu európsku krajinu. Dnes môžeme byť na starý kontinent hrdí," povedala po sumite dánska premiérka Mette Frederiksen.
V článku sa dočítate:
- Európa stojí za Ukrajinou. Aj s Ficom
- Prezbrojenie a sloboda od USA
- Šetrní už pri obrane šetriť nebudú
- Trójsky kôň Orbán (a Fico?)
1. Európa stojí za Ukrajinou. Aj s Ficom
Vo štvrtok ráno Fico na výbore hovoril o tom, že ukrajinský prezident Zelenskyj má „záujem na vojne“, aby sa udržal pri moci a povedal, že spolu s Maďarskom nebudú posielať na Ukrajinu vojenskú pomoc. Jeho kľúčovou požiadavkou bolo, aby vo finálnom stanovisku bola aj zmienka o obnovení tranzitu plynu z Ruska cez územie Ukrajiny na Slovensko.
Lídri 26 štátov sa napokon zhodli na tom, že pevne stoja za Ukrajinou a vyjadrili „neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“. Záverečné stanovisko tiež spomína, že „bez Ukrajiny nie je možné rokovať o Ukrajine“, no ani bez Európy, ktorej sa situácia bezprostredne dotýka. Na samite sa predtým zastavil aj samotný Zelenskyj.
Ficovi sa napokon do záverečného textu podarilo dostať len relatívne všeobecné stanovisko vyzývajúce „Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie realizovateľných riešení otázky tranzitu plynu a zároveň zohľadnili obavy, ktoré vyjadrilo Slovensko“.
Magazín Politico predtým uviedol, že jeden návrh priamo spomínal „možnú obnovu tranzitu“, vo finálnej dohode však táto fráza chýba.
Aj keď Fico sa pôvodne vymedzil aj voči prímeriu ako súčasti „komplexnej mierovej dohody“ (comprehensive peace agreement), v záveroch samitu sa používa tento výraz. Súčasťou prímeria majú byť veľké bezpečnostné garancie aj to, aby bola Ukrajina v čo najsilnejšej pozícii na vyjednávanie. V tomto roku by Ukrajina mala od EÚ dostať pomoc za 30,6 miliardy eur.
