Článok vyšiel pôvodne na Aktuálně.cz
Zaoceánsky parník SS United States sa okrem rekordu v rýchlosti preplávania Atlantiku, ktorý žiadna iná parná loď neprekonala, pýši aj množstvom hviezdnych pasažierov.
Na palube parníka, ktorý veľkosťou predbehol aj legendárny Titanic, cestovali napríklad herečka Marilyn Monroe alebo John Fitzgerald Kennedy.
Dlhú dobu chátrajúca loď teraz vyplávala na svoju poslednú cestu, ktorá sa skončí na dne Mexického zálivu.
Technologický manifest
Bol to parník, ktorý mal dať cestovaniu iný rozmer. SS United States nebol len ďalšou luxusnou loďou, ale technologickým manifestom amerického sna a symbolom námornej dominancie USA.
Keď SS United States v roku 1952 prvýkrát vyplával, bolo jasné, že to nie je obyčajné plavidlo. Loď, ktorú navrhol legendárny inžinier William Francis Gibbs, uzrela svetlo sveta s jediným cieľom - byť najrýchlejšia a zároveň najbezpečnejšia.
Vďaka výkonným parným turbínam s 240-tisíc konskými silami dokázala dosiahnuť rýchlosť viac ako 38 uzlov (približne 70 km/h), čo bolo v 50. rokoch minulého storočia niečo úplne nevídané.
Počas svojej prvej plavby z New Yorku do anglického Southamptonu prekonala významný námorný rekord a získala Modrú stuhu Atlantiku za najrýchlejšie preplávanie oceánu - za celkový čas tri dni, 10 hodín a 40 minút.
Na palube lode SS United States cestovali najvplyvnejší ľudia - prezidenti, herci, magnáti a umelci.
Medzi najznámejších pasažierov patrili Marlon Brando, Marilyn Monroe, Salvador Dalí, John Wayne, Grace Kelly a dokonca aj budúci prezident John F. Kennedy.
Loď ponúkala nevídaný komfort - elegantné kajuty, prepychové reštaurácie, tanečné sály a na tú dobu najmodernejšie vybavenie.
Tisíce ton železa, ktoré nikto nechce. Prečo?
Ceny lístkov sa samozrejme líšili podľa triedy. Ak ceny prepočítame na dnešnú hodnotu, prvá trieda stála okolo šesťtisíc eur za cestu, najlacnejšie miesta stáli okolo 800 eur.
Hoci loď SS United States slúžila predovšetkým ako luxusný dopravný prostriedok, mala v sebe zabudovanú aj skrytú vojenskú funkciu.
Inžinieri navrhli loď tak, aby sa v prípade potreby dala prestavať na vojenský transportér, ktorý bol schopný prepraviť viac ako 14-tísíc vojakov v priebehu 24 hodín. Parník sa však na takýto účel nikdy nepoužil.
Po rozmachu leteckej dopravy začali transatlantické plavby strácať význam. V roku 1969 parník SS United States vyradili z prevádzky a následne predali.
Loď odvtedy chátrala v dokoch vo Filadelfii, pričom sa špekulovalo o jej možnom budúcom využití. Raz z nej mal byť luxusný hotel, inokedy múzeum alebo plávajúce kasíno.
Posledný majiteľ lode, floridský okres Okaloosa, však osud 302-metrového kolosu spečatil. Loď je teraz na svojej poslednej ceste z Philadelphie do Alabamy, kde ju čaká prestavba na umelý útes a následné zámerné potopenie.
Parník ťahajú do svojho konečného cieľa pozdĺž amerického pobrežia remorkéry, pretože motory lode už nie sú funkčné. Z ekonomického a ekologického hľadiska by sa mohlo zdať logické loď rozrezať a recyklovať materiál, ale v praxi to nie je vždy také jednoduché.
Dôvody, prečo sa niektoré veľké lode radšej potopia než rozoberú, zahŕňajú niekoľko faktorov.
Demontáž obrovskej lode je mimoriadne nákladná - rozrezanie lode, oddelenie materiálov a ekologická likvidácia nebezpečných látok (napr. azbestu, ťažkých kovov v náteroch alebo zvyškov paliva) stojí v skutočnosti obrovské sumy.
Najmä staršie lode obsahujú azbest, ktorý bol kedysi bežnou súčasťou izolačných materiálov. Jeho bezpečné odstránenie je mimoriadne nákladné a náročné.
Recyklácia kovov zároveň nemusí byť vždy rentabilná. Trhová cena surového železa je totiž taká nízka, že náklady na rozrezanie lode ďaleko prevyšujú zisk z predaja materiálu.
Okrem toho potopenie lode na vhodnom mieste môže vytvoriť umelý útes, ktorý podporí morský ekosystém a priláka potápačov. Sú vhodné aj na vojenské účely.
Vyradené lode môžu slúžiť ako ciele na testovanie zbraní. Takéto využitie našla napríklad lietadlová loď USS America.
SS United States bude po odstránení nebezpečných materiálov a potrebných úpravách zámerne potopená pri pobreží Floridy, čím sa stane najväčším umelým útesom na svete.
